Meranie vnútrolebečného tlaku (ICP - intracranial pressure) je diagnostický zákrok, ktorý však vyžaduje získanie prístupu k mozgu dotyčného. Meranie sa vykonáva u pacientov na monitorovaných lôžkach, u ktorých sa bojíme vzniku vnútrolebečného pretlaku. Vnútrolebečný pretlak je veľmi závažný stav, ktorý sprevádza skupinu ochorení mozgu. V kostenej lebke je len obmedzené množstvo miesta a pri zvýšení tlaku dochádza k stláčaniu mozgu. Smrtiacou komplikáciou je vtlačenie mozgu do otvoru na spodine lebečnej, ktorým z mozgu vychádza miecha. Otlačenie dolnej časti mozgu o kosti otvoru v lebke obvykle poškodí dychové centrum v predĺženej mieche a človek umiera.

Princíp

Meranie vnútrolebečného tlaku je invazívnou procedúrou. Najprv je nutné za sterilných podmienok navŕtať lebku a vzniknutým otvorom zasunúť do tesného kontaktu s mozgom (alebo priamo do mozgových komôr) meracie čidlo, ktoré sníma tlak v okolí a ukazuje ho na monitore prístroja. Meranie je kontinuálne, a preto vždy poznáme aktuálnu hodnotu vnútrolebečného tlaku. Normálne hodnoty vnútrolebečného tlaku sa pohybujú pod 20 milimetrov ortuťového stĺpca (mm Hg), vyššie hodnoty svedčia pre vnútrolebečný pretlak.

Využitie

Pacienti s meraným vnútrolebečným tlakom sú obvykle v ťažkom stave, veľmi často v bezvedomí as umelou pľúcnou ventiláciou. Obvykle ide o chorých s ochoreniami mozgu, kde hrozí vznik vnútrolebečného pretlaku pri opuchu mozgu (ťažšie úrazy mozgu vrátane stavov s difúznym axonálnym poškodením, status epilepticus, krvácanie do hlavy, stavy po operáciách mozgu) alebo pri hydrocefale.

Nevýhody

Jedná sa o invazívnu metódu, ktorá vytvorením otvoru v lebke zvyšuje riziko krvácania, poškodenia mozgového tkaniva a rozvoja infekcie mozgových blán, alebo infekcie mozgu. Ďalšou potenciálnou nevýhodou je nutnosť absolútneho pokoja, pri akomkoľvek pohybe, či iných vonkajších podnetoch môže byť výsledok skreslený.

Výhody

Vyšetrenie nám ukazuje aktuálnu hodnotu tlaku v mozgu a to lekárom umožňuje reagovať na rozvoj vnútrolebečnej hypertenzie a určiť vhodnú liečbu, ktorá zahŕňa podávanie liekov proti opuchu (antiedematózne lieky) alebo vykonanie dekompresnej kraniektómie, kedy je lebka otvorená s vybratím časti kosti, čo zníži tlak pôsobiaci na mozog.