Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• lekárski odborári žiadajú odvolanie vedenia Fakultnej nemocnice Trenčín

• viac ako tretina obyvateľov Slovenska nikdy nepočula o telemedicínskych službách.

• Nemocnica Bory neuzavrela dohodu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou na nové zmluvné podmienky.

Lekárske odborové združenie žiada ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú o okamžité odvolanie vedenia Fakultnej nemocnice Trenčín. Manažérske rozhodnutia samotnej ministerky, ako aj pochybenia a správanie riaditeľa sú podľa odborárov také závažné, že si vyžadujú aj pozornosť predsedu vlády. Žiadajú nevyhnutné objektívne, odborné a nespochybniteľné vyšetrenie aktuálneho stavu v nemocnici. Kríza na kardiológii v Trenčíne sa podľa odborárov začala priamo osobným zásahom riaditeľa ešte v júni. Po viac ako dvoch mesiacoch aj napriek vyhláseniam riaditeľa a ministerky nemožno povedať, že kardiologická starostlivosť je zachovaná tak, ako to bolo pred zásahmi súčasného riaditeľa. Rovnako sa podľa nich kauza rekonštrukcie kotolne a tepelných rozvodov osobne týka vedenia nemocnice a dodnes nebola vyriešená. Ministerstvo zdravotníctva SR v reakcii na výzvu odborárov pre agentúru SITA uviedlo, že situácia okolo Fakultnej nemocnice Trenčín začína pripomínať nekonečný príbeh. Ako doplnilo, k dnešnému dňu na kardiologickom oddelení pracujú traja lekári na plný pracovný úväzok, jeden lekár kardiológ z interného oddelenia, šiesti lekári kardiológovia na dohodu a jeden lekár kardiológ na zmluvu o vykonávaní pohotovostných služieb. Nemocnica zopakovala, že na jej kardiologickom oddelení neprišlo ku kríze.

Na základe návrhu poslancov strán Smer-SD, Hlas-SD a SNS bolo hlasovanie o vyslovení nedôvery ministerke zdravotníctva SR Zuzane Dolinkovej presunuté na prerokovanie ako posledný bod prebiehajúcej 19. schôdze parlamentu. Návrh na vyslovenie nedôvery členke vlády Zuzane Dolinkovej podala skupina poslancov z PS, SaS a KDH 11. septembra. Dôvody boli najmä kauza obnovy kotolne a tepelných rozvodov v trenčianskej nemocnici. Taktiež aj kolaps kardiologického oddelenia v tejto nemocnici. Ďalej je to za ustupovanie dezinformáciám a spochybňovaniu medicíny založenej na dôkazoch a politizácií nezávislýchinštitúcií, ako aj za manažérske zlyhania pri výstavbe nemocníc a ohrozovania financií z Plánu obnovy, či hlboká strata Všeobecnej zdravotnej poisťovne a absencia reforiem.

Viac ako tretina obyvateľov Slovenska nikdy nepočula o telemedicínskych službách, ako sú vyšetrenia a konzultácie s lekárom online, telefonicky, cez mobilnú aplikáciu či videohovor. Pritom dnes už aj bežný mobilný telefón umožňuje urobiť dostatočne kvalitnú fotografiu na to, aby ju vedela predvyhodnotiť umelá inteligencia a pomocou nej kožný lekár vedel stanoviť diagnózu a navrhnúť liečbu na diaľku. Ako uviedol Marian Faktor, členpredstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera, chýbajúce povedomie o telemedicínskych službách bráni lepšie využívať ich potenciál, ktorý je na Slovensku obrovský. Podľa Faktora dobrou správou je, že takmer 60 percent opýtaných dôveruje telemedicínskym službám. To je ďalší predpoklad, aby sa telemedicína uchytila v praxi. Naopak, smutnou správou je, že len menej ako jedna tretina obyvateľov Slovenska mala praktickú skúsenosť s  telemedicínskymi službami.

Medzi najväčšie výzvy, pred ktorými stojí a bude stáť slovenské zdravotníctvo, patrí starnutie obyvateľov. To spôsobí tlak na financovanie, personálne zdroje aj procesy v sektore. Poukázal na to šéf parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž na konferencii Zdravá budúcnosť. Spolu so štátnym tajomníkom Ministerstva zdravotníctva SR Michalom Štofkom i ďalšími odborníkmi, zdôraznili potrebu predvídateľného a dostatočného financovania sektora. Odborníci upozornili, že slovenské zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované, no dopyt po zdravotnej starostlivosti bude narastať. Štofko podotkol, že Slovensko by sa malo poučiť aj z pandémie COVID-19, ktorá podľa jeho slov odhalila nepripravenosť krajiny na nečakané riziká. Za dôležité považuje dlhodobo stabilné a dostatočné financovanie, dôraz na prevenciu, zvyšovanie zdravotnej gramotnosti, presun kompetencií medzi zdravotníckym a nezdravotníckym personálom, ale aj stabilné a schopné vedenie rezortu.

Oskar Dvořák, odborník na zdravotníctvo, upozorňuje na nevyhnutnosť vyšších investícií do prevencie a ambulancií prvého kontaktu. To by umožnilo včasné a efektívne riešenie chorôb. Ako uviedol, dnešná vláda ide opačným smerom a problémy rieši iba dolievaním peňazí bez potrebných reforiem. Náklady na zdravotníctvo neustále rastú z viacerých dôvodov, vrátane starnúcej populácie, drahých nových technológií a zvyšovania platov zdravotníckeho personálu. Slovenská lekárska komora potvrdila, že napriek zvyšovaniu odvodov stále nepostačujú na pokrytie nákladov zdravotnej starostlivosti. Ďalším riešenímby mohlo byť zvýšenie priamych platieb pacientov, čo by pomohlo regulovať nadmerné čerpanie zdravotnej starostlivosti a zneužívanie urgentnej starostlivosti. Možnosťou je tiež využitie štrukturálnych fondov a eurofondov, ktoré sú určené na podporu verejného zdravotníctva. Ďalšie návrhy zahŕňajú zavedenie či zvýšenie daní z nezdravých produktov, či zavedenie doplnkového poistenia. Podľa jeho slov dnes už v našom zdravotníctve existuje viaczdrojové financovanie, keďže väčšina ľudí si už dnes v zdravotníctve dopláca cez rôznepoplatky. Problém podľa neho je, že neexistujú žiadne pravidlá pre tieto poplatky. 

Nemocnica Bory neuzavrela dohodu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou na nové zmluvné podmienky. To znamená, že od októbra bude musieť obmedziť prístup svojich poistencov k plánovaným výkonom. Toto rozhodnutie povedie k nárastu čakacích lehôt pre viac ako sto pacientov mesačne. Výkonnosť novej nemocnice sa kontinuálne zvyšuje. Podľa slov generálneho riaditeľa Penta Hospitals International Petra Lednického, na rozdiel od súkromných zdravotných poisťovní tento stav štátna poisťovňa zatiaľ nemieni zohľadniť. Nemocnica Bory začala svoju oficiálnu prevádzku v apríli 2023. Počas prvých sedemnástich mesiacov ošetrila 228-tisíc pacientov, takmer 25-tisíc prešlo urgentným príjmom a viac ako 14-tisíc bolo hospitalizovaných. Poistenci zdravotných poisťovní Dôvera a Union majú prístup k plánovaným výkonom nemocnice bez obmedzení, čo kladie VšZP do nevýhodnej pozície.

Všeobecná zdravotná poisťovňa odmieta postup Nemocnice Bory a dôrazne sa ohradzuje voči nepravdivým informáciám. Tie zazneli v mediálnom stanovisku nemocnice, že VšZP „opäť obmedzuje prístup svojich poistencov do nemocnice“.  Takéto vyjadrenia vnímame ako formu zastrašovania, šírenie poplašnej správy a neakceptovateľné zasahovanie do prepoisťovacej kampane a pokus o jej ovplyvňovanie. Predstavitelia Nemocnice Bory sa uchyľujú k verejným vyhláseniam, ktoré poškodzujú dobré meno VšZP. Zároveň je pre nás neprípustné, aby Nemocnica Bory zneužívala pacientov (poistencov) ako rukojemníkov a nástroj na navýšenie svojich finančných zdrojov. Predstaviteľov Nemocnice Bory zároveň vyzývame, aby dodržiavali zmluvné podmienky a nezavádzali pacientov, že majú nárok výlučne na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a ošetrenia v rámci urgentného príjmu. Z našich dát vyplýva, že v priemere len 5 % pacientov po takomto ošetrení urgentného príjmu Nemocnice Bory bolo následne aj hospitalizovaných, čo je takmer o tretinu menej ako vostatných nemocniciach na Slovensku. Teda finančné rozsahy dohodnuté zmluvne umožňujú aj manažment pacienta v rámci elektívnych výkonov. Našich poistencov ubezpečujeme, že v tejto veci aktívne komunikujeme s koncovými a vysokošpecializovanými nemocnicami v Bratislave. Tie sú plne k dispozícii v rámci svojich kapacitných možností postarať sa o nich a zabezpečiť im kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

Slovensko sa stalo prvou z okolitých krajín, ktorá školila svojich odborníkov v oblasti duševného zdravia v rámci iniciatívy WHO QualityRights, zameranej na podporu práv pacientov a zvyšovanie kvality starostlivosti. Prvé školenie sa konalo od 10. do 12. septembra a zúčastnilo sa ho 27 expertov z 12 psychiatrických zariadení. Toto školenie, podporené Európskou komisiou, spoluorganizovali Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku, Regionálna kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie pre Európu a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Školenie sa zameriavalo na alternatívy k obmedzovacím prostriedkom používaným v zdravotníckych zariadeniach a na podporu zotavenia pacientov žijúcich s duševnými ochoreniami. Iniciatíva WHO QualityRights si kladie za cieľ zlepšiť kvalitu služieb a podporovať práva jednotlivcov v starostlivosti o duševné zdravie. Predstavitelia WHO na Slovensku zdôraznili, že konečným cieľom je vytvoriť systém, ktorý bude podporovať práva a zotavenie ľudí žijúcich s týmito stavmi. 

Ústredný riadiaci orgán nemocníc by mal na Ministerstve zdravotníctva SR vzniknúť v októbri. Vyplýva to z informácie o plnení míľnikov a cieľov plánu obnovy zaradených do piatej žiadosti o platbu, ktorú rezort predložil na rokovanie vlády. Potrebné míľniky sú podľa neho splnené. Kabinet zobral materiál na vedomie. Podľa rezortu, zriadenie Ústredného riadiaceho orgánu nemocníc sa na organizačnej úrovni dosiahne prijatím nového organizačného poriadku Ministerstva zdravotníctva SR s účinnosťou od 1. októbra 2024. Tým vznikne nový organizačný útvar s názvom 'Sekcia centrálneho riadenia a koordinácie podriadených organizácií'. Zároveň podotkol, že 30. augusta predložil Národnej implementačnej a koordinačnej autorite konečné znenie súhrnného dokumentu, ktorým preukazuje splnenie predmetného míľnika.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv ukončil jarný zber liekového odpadu z lekární. Ten prebiehal od 15. apríla tohto roka a plynule na neho teraz nadviazal aktuálny jesenný zber. Počas uvedeného obdobia sa vyzbieralo 237 ton liekového odpadu z 2 050 lekární. Uvedené množstvo predstavuje kumulovaný odpad z jesenného turnusu v roku 2023 a jarného zberu tohto roka, ktoré sa z technických príčin uskutočnili spoločne. V roku 2023 sa jesenný zber neuskutočnil kvôli dočasnému uzavretiu spaľovní určených na likvidáciu nebezpečného liekového odpadu. Štátny Ústav pre Kontrolu Liečiv upozorňuje, že nespotrebované lieky predstavujú finančnú záťaž nielen pre verejné zdroje, ale aj pre životné  prostredie. Lieky sa nikdy nesmú vyhadzovať do komunálneho odpadu ani splachovať do toaliet, pretože by mohli kontaminovať pôdu a podzemné vody. Nespotrebované lieky a lieky po exspirácii je potrebné odniesť do ktorejkoľvek lekárne.

Ministerstvo zdravotníctva SR vyhlásilo dňa 18. septembra 2024 výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok na budovanie siete regionálnych centier integrovanej starostlivosti. Na výzvu je alokovaná suma 37,4 mil. eur zo zdrojov EÚ. Výzva je určená na projekty mimo Bratislavského kraja a bude otvorená až do vyčerpania alokovanej sumy. „Koncept centier je definovaný tak, aby mal pacient pod jednou strechou ambulanciu všeobecného lekára alebo pediatra a špecialistu, napríklad gynekológa a nemusel dochádzaťza vyšetrením alebo poskytovaním služby na iné miesto, adresu či desiatky kilometrov do iného mesta.“ vysvetlila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Ako dodala, alokácia výzvy je rozdelená podľa jednotlivých krajov, pričom pre každý oprávnený samosprávny kraj má vyčlenené finančné prostriedky v objeme takmer 5,4 mil. eur zo zdrojov EÚ. Predloženéžiadosti o nenávratný finančný príspevok budú schvaľované na úrovni jednotlivých samosprávnych krajov. 

Kolobežky a kolobežkári na chodníkoch ohrozujú nevidiacich a slabozrakých. V bezpečnej chôdzi im bránia kolobežky odložené na okraji chodníka. Podľa Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska zažil takmer každý chodec s bielou palicou nepríjemnú skúsenosť s kolobežkou. Okrem rýchlej a tichej jazdy je pre nevidiacich hrozbou aj nesprávne parkovanie kolobežiek. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska upozorňuje, že nechať kolobežku na okraji chodníka nie je vždy správne, ako sa mnoho ľudí domnieva. Viac už v nasledujúcej reportáži. 

O probléme pohodených kolobežiek na chodníkoch, ktoré spôsobujú ťažkosti nevidiacim a slabozrakým, ale aj o zbierke Biela pastelka sme sa rozprávali s PR manažérkou Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska Eliškou Fričovskou. Celý rozhovor nájdete v televíznom archíve TV Doktor na www.tvdoktor.sk.