Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• pacientom s chronickým zlyhávaním srdca môže pomôcť nový diagnostický systém.

• Pandemická komisia schválila štatúty pracovných skupín k dokumentom Svetovej zdravotníckej organizácie.

• ministerstvo zdravotníctva SR pristúpilo k zmenám niektorých podmienok atestačného vzdelávania lekárov.

Pacientom s chronickým zlyhávaním srdca môže pomôcť nový diagnostický systém, ktorý vyvinuli slovenskí vedci. Po ukončení pilotnej fázy v súčasnosti slúži asi 50 slovenským pacientom. Využíva umelú inteligenciu a na diaľku sleduje zdravotný stav pacientov. Tí si potrebné merania robia sami z domu pomocou oxymetra a mobilnej aplikácie. Na tlačovej konferencii o tom informoval vynálezca systému a kardiológ Allan Böhm. Podľa jeho slov toto ochorenie spočíva v tom, že srdce nedokáže prečerpať krv a tá sa potom hromadí pred srdcom, napríklad v pľúcach, ktoré sa zavodňujú a pacient sa začne dusiť. Potom buď stihne prísť pre neho sanitka a pacient musí byť akútne hospitalizovaný, alebo niekedy sa, bohužiaľ, ani toto nestíha. Chronickým zlyhávaním srdca trpia dve až tri percentá populácie a na Slovensku je najčastejšou príčinou hospitalizácie. Dôvodom častých hospitalizácií je podľa Böhma aj fakt, že toto ochorenie sa ťažko monitoruje a zhoršenie stavu prichádza často náhle. Nový systém slovenských vedcov umožňuje pravidelné sledovanie stavu pacienta. Informácie z merania spracováva umelá inteligencia, ktorá dokáže predpovedať a včas upozorniť lekára na riziko blížiaceho sa srdcového zlyhania s dvoj- až trojtýždňovým predstihom.

Lekári v Transplantačnom centre košickej Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura použili pri odbere obličky od darcu po prvýkrát na Slovensku metódu tzv. hypotermickej mechanickej perfúzie. Táto technika umožňuje uchovávať darované obličky pred transplantáciou v lepšom stave. Oblička sa tak po odobratí z tela darcu pripojí na špeciálne zariadenie - čerpadlo, ktoré cez obličku prečerpáva špeciálny konzervačný roztok s teplotou štyri stupne Celzia. Tento prístroj zabezpečuje, že oblička zostáva "v chode", aj keď už nie je v tele, a zároveň sa ochladzuje, čo spomaľuje jej poškodenie. Štandardne by sa mala oblička po vybratí z tela darcu transplantovať čím skôr, maximálne do 24 hodín. Vďaka novému postupu však podľa nemocnice môžu lekári uchovávať obličku až 48 hodín pred samotnou transplantáciou. "Dáva nám to viac času na prípravu pacienta na transplantáciu a zabezpečenie čo najlepšieho priebehu transplantácie. Týmto spôsobom sa znižuje riziko, že by oblička po transplantácii nefungovala správne.“ Uviedol primár transplantačného oddelenia Igor Gaľa. Nemocnica informovala, že novinka je obzvlášť užitočná pri darcoch, ktorí majú vyšší vek alebo u ktorých sa očakáva, že ich obličky budú dlhšie mimo tela, než sa dostanú k príjemcovi. Tiež je veľmi nápomocná, ak je potrebná kombinovaná transplantácia, napríklad obličky spolu so srdcom alebo pečeňou. Vďaka inovatívnej metóde sa výrazne zvyšuje šanca, že darované obličky budú po transplantácii fungovať správne a pacienti, ktorí ich dostanú, budú mať lepšie vyhliadky na uzdravenie. Mechanická perfúzia predstavuje najmodernejší spôsob uchovávania orgánov pred ich transplantáciou. Doteraz sme obličky po ich odobratí uchovávali v sterilnej ľadovej drti, po novom ich môžeme uložiť do perfúzora. Umožňuje to zachrániť väčší počet pacientov. 

Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici sa v auguste zaradila medzi zdravotnícke zariadenia, ktoré úspešne zrealizovali aplikáciu palatinálnej platničky pacientke s Pierre-Robinovým syndrómom. Je to vrodené ochorenie, ktorého najvýraznejšími príznakmi sú malá sánka (čeľusť), veľký jazyk či rázštep podnebia, s čím súvisia komplikácie s prehĺtaním a s dýchaním. TASR o tom v stredu informovala hovorkyňa nemocnice Alena Šperková. V nemeckom univerzitnom meste Tübingen je inzercia palatinálnej platničky dlhodobou praxou. Tím troch lekárov a jednej sestry z detskej nemocnice, ktorý úspešne zrealizoval aplikáciu touto metódou prvej pacientke, malej Amálke, absolvoval zaškolenie priamo u nemeckých odborníkov. "Výhoda metódy spočíva v tom, že sa dieťaťu v čo najkratšom čase po narodení zavedením platničky do ústnej dutiny zlepší dýchanie, ľahšie prehĺta potravu a sánka sa postupne jemne posúva dopredu. Samotný proces trvá približne dva týždne od diagnostiky 3D skenom cez vytlačenie platničky z 3D tlačiarne po samotnú inzerciu. Po nej je dieťatko spolu s rodičom naďalej v lekárskej starostlivosti s postupným obrusovaním platničky tak, aby sa absolútne prispôsobila ústnej dutine. Približne po týždni zabrusovania sa prechádza na zácvik rodiča pri kŕmení.“ opísala Šperková. Dievčatko s inzerovanou "tübingenskou" palatinálnou platničkou prepustili v týchto dňoch už do domácej starostlivosti s pravidelnými kontrolami u odborníkov.

Na ministerstve zdravotníctva zasadala v pondelok 26. augusta Pandemická komisia Vlády SR, ktorá schválila štatúty odborných pracovných skupín ku tvorbe textov globálnej Pandemickej dohody a k revidovaným Medzinárodným zdravotným predpisom. Jedna pracovná skupina bude po odbornej stránke posudzovať návrhy Pandemickej dohody, ktorej prijatie je plánované na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2025, v prípade, že sa štátom nepodarí dosiahnuť konsenzus v skoršom termíne. Druhá pracovná skupina k Medzinárodným zdravotným predpisom bude posudzovať znenie revidovaných článkov, ktoré boli prijaté 1. júna tohto roka. Revidované dokumenty neboli zo strany WHO do dnešného dňa členským štátom rozdistribuované. Po ich doručení ministerstvo zdravotníctva následne dokumenty zašle všetkým členom rozšírenej expertnej pracovnej skupiny v slovenskom jazyku. Obe expertné skupiny vychádzajú z už existujúceho štatútu Pandemickej komisie Vlády SR, ktoré boli rozšírené o členov z radov zdravotníckych odborníkov a odbornej verejnosti.

Z Liptovskej nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši odchádzajú lekári. Primátor mesta Ján Blcháč odovzdal v utorok 20. augusta na Ministerstve zdravotníctva SR už druhú petíciu za jej zaradenie do druhého stupňa. Liptovská nemocnica je zaradená do najnižšieho stupňa v rámci optimalizácie siete nemocníc. Podľa slov primárov viacerých oddelení hrozí, že sa z nej do pár rokov stane doliečovací ústav a postupne zanikne. Ako informovala hovorkyňa mesta Viktória Perďoch Čapčíková, v nemocnici potrebujú obsadiť 13 voľných pracovných miest na pozícii lekár, pre jej zaradenie do najnižšieho stupňa. V rámci optimalizácie siete nemocníc je však podľa námestníka riaditeľa Jána Drobča záujem o tieto miesta nulový. Druhú petíciu za zaradenie Liptovskej nemocnice do druhého stupňa podpísalo 7 539 ľudí. Prvú petíciu podanú na rovnaký rezort koncom roka 2022 podpísalo až 15 000 ľudí a ministerstvo za vtedajšieho vedenia ju odignorovalo. Primátor verí, že všetkých 23 000 podpisov súčasnej ministerke ani vláde nebude ľahostajných. 

Kresťanskodemokratické hnutie vyzýva premiéra Roberta Fica, aby sa jeho vláda začala seriózne zaoberať kritickou situáciou v slovenskom zdravotníctve. Reaguje tým na najnovšiu správu Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorá konštatuje dramatický stav v tomto sektore. Ako uviedol poslanec KDH Peter Stachura správa Najvyššieho Kontrolného Úradu poukázala na roky sa prehlbujúci problém so zadlžovaním štátnych koncových nemocníc. Zdôraznil, že ide v zásadnej miere o dôsledok vlád Smeru, ktoré rezort zdravotníctva spravujú s výnimkou troch pandemických rokov nepretržite od roku 2012. Stachura kritizoval ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú za absenciu vízie a kompetencií na zlepšenie situácie v zdravotníctve. Podľa Františka Majerského sa pacienti po celom Slovensku sťažujú, že majú problém dostať sa k lekárovi, dlho čakajú na operácie, či absolvujú zbytočné vyšetrenia, ktoré im nijako nepomôžu. KDH preto vyzýva Roberta Fica, aby si zobral zdravotníctvo ako premiérsku tému a konečne začal pracovať na jeho zlepšení.

Ministerstvo zdravotníctva SR, po tlaku zo strany Lekárskeho odborového združenia, pristúpilo k zmenám niektorých podmienok absolvovania atestačného vzdelávania pre lekárov. Skrátenie doby atestačného vzdelávania v oblasti otorinolaryngológie má zvýšiť záujem začínajúcich lekárov o tento odbor a prispieť k riešeniu nedostatku špecialistov na Slovensku. Odborové združenie dlhodobo poukazuje na neprimeranú dĺžku a podmienky absolvovania atestačného vzdelávania, čo mnohých mladých lekárov odrádza a spôsobuje ich odchod do zahraničia. Vláda SR sa k reforme atestačného vzdelávania zaviazala v Memorande podpísanom s odborármi v roku 2022. Prijaté zmeny uľahčia profesionalizáciu lekárov a môžu prispieť k návratu lekárov zo zahraničia. Predseda odborárov Peter Vysolajský dodal, že je potrebné riešiť aj ďalšie problémy.  Napríklad umožniť mladým lekárom na materskej alebo rodičovskej dovolenke absolvovať povinné vzdelávacie prednášky. V januári 2024 odborári opätovne vyzvali ministerstvo na skrátenie praxe na koncovom pracovisku z 24 mesiacov na 12 mesiacov. Ministerstvo, po zásahu premiéra, túto požiadavku akceptovalo. 

Opozičná strana SaS navrhuje zaviesť právo pre maloletých pacientov na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Presadiť to chce cez novelu zákona o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s jej poskytovaním. Do Národnej rady SR ju predložili poslanci za SaS Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková. Poukázali na to, že v praxi často dochádza k obmedzovaniu kontaktu pacienta so sprievodom. Platné a účinné znenie zákona právo týchto pacientov na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti upravuje nedostatočne a neexplicitne.  Absentuje jednoznačné a bezrozporné zakotvenie práva týchto pacientov na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Novelou chcú preto zaviesť právo pre maloleté dieťa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na nepretržitú prítomnosť zákonného zástupcu alebo osoby určenej zákonným zástupcom či inej osoby, ktorej bolo zverené do náhradnej starostlivosti. 

Ministerstvo zdravotníctva SR otvorilo dve výzvy z plánu obnovy. V rámci výzvy na vybudovanie špecializovaných centier pre poruchy autistického spektra je alokovaných vyše 2,3 milióna eur. Na výzvu na doplnenie siete psychiatrických stacionárov sú vyčlenené vyše tri milióny eur. Žiadosť o prostriedky možno predkladať do 9. októbra. Cieľom prvej výzvy je vybudovanie nových diagnosticko-intervenčných centier pre ľudí s poruchou autistického spektra s kvalifikovaným personálom. Súčasťou bude aj výskum porúch autistického spektra. Druhá výzva má za cieľ vybudovať sieť stacionárov so psycho-sociálnou rehabilitáciou pre deti a dospelých s cieľom liečby, predchádzania hospitalizácie, jej skracovania s dôrazom na udržanie kvality života, respektíve úplný návrat do spoločnosti, a znižovanie nezamestnanosti a invalidity. 

Kategorizačná komisia pre lieky schválila na augustovom zasadnutí ďalšie moderné lieky, ktoré budú hradené pre slovenských pacientov. Od 1. decembra 2024 tak v Zozname kategorizovaných liekov pribudnú lieky Sibnayal, Fintepla a Zynlonta.  U lieku Leqvio sa rozširujú indikácie o ďalšie ochorenia. Liek Fintepla s účinnou látkou fenfluramín sa indikuje pri liečbe záchvatov súvisiacich s Dravetovej syndrómom a Lennoxovým-Gastautovým syndrómom, ako doplnková liečba k iným antiepileptikám pre pacientov od dvoch rokov.  Od decembra budú zdravotné poisťovne tiež preplácať liek Sibnayal na liečbu distálnej renálnej tubulárnej acidózy a liek Zynlonta na liečbu dospelých pacientov s recidivujúcim alebo refraktérnym difúznym veľkobunkovým B-lymfómom a vysokomalígnym B-lymfómom. Zároveň sa rozširuje indikácia lieku Leqvio na liečbu dospelých s primárnou hypercholesterolémiou alebo zmiešanou dyslipidémiou.

Počet prípadov ochorenia COVID-19 má podľa dát Úradu verejného zdravotníctva SR v auguste zatiaľ stúpajúcu tendenciu. Kým v 32. kalendárnom týždni tohto roka evidoval 76 prípadov, v nasledujúcom to bolo 135. Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná u ľudí nad 65 rokov. Vzhľadom na počet ľudí, ktorí boli zaočkovaní, respektíve ochorenie prekonali, už priebeh ochorenia nebýva natoľko závažný. Tým podľa úradu klesá aj počet vykonaných testov na COVID-19. Očakáva, že v nasledujúcom období budú prípady respiračných ochorení pribúdať. Taktiež aj hospitalizácie, najmä v období chrípkovej sezóny v októbri až apríli. O zavádzaní celoplošných opatrení sa podľa neho aktuálne neuvažuje.