Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• štát napriek sľubom neplatí za zdravotnícke pomôcky.

• slovenské zdravotníctvo potrebuje komplexné opatrenia, nielen čiastočné riešenia.

• košická nemocnica ako prvá na Slovensku zaviedla na urgentných príjmoch inovatívny softvér s umelou inteligenciou.

Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED upozorňuje, že štát napriek sľubom neplatí za zdravotnícke pomôcky. Dlh už presiahol viac ako 120 miliónov eur a každý deň narastá. Mnohé firmy, ktoré majú zastúpenie na slovenskom trhu zvažujú odchod, čo môže paralyzovať operačné výkony v nemocniciach. Podľa výkonnej riaditeľky asociácie SK+MED Kataríny Dankovej v rámci úhradového mechanizmu sú dodávatelia zdravotníckych pomôcok pre štát na konci jeho priorít. Zdravotnícke pomôcky sú však nevyhnutné pri bežnej operatíve a ich nedostupnosť na trhu môže úplne paralyzovať operačné výkony v nemocniciach. Mimoriadnu situáciu sleduje aj Európska komisia, ktorá v tejto veci podala na Slovensko žalobu a na 19. septembra 2024 je avizované vynesenie rozsudku.  

Slovenské zdravotníctvo potrebuje komplexné opatrenia, nielen čiastočné riešenia. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR, ktorá bola zameraná na postupy Ministerstva zdravotníctva SR v rokoch 2018 až 2023 v oblastiach ako hospodárenie zdravotníckych zariadení, koncesné zmluvy, náklady na správu stavieb, verejné obstarávanie a posilnenie zodpovednosti manažmentu za výsledky. Úrad uviedol, že aj napriek prijatiu čiastočných opatrení, stále chýba komplexná úprava finančného riadenia, funkčný systém využívania informačných systémov poskytujúcich dáta v čo najširšom spektre verejnej politiky zdravia i lepšie nastavenie osobnej zodpovednosti. Kontrolóri odporúčajú parlamentnému výboru pre zdravotníctvo, aby zaviazal vládu žiadať od rezortu zdravotníctva ucelenú koncepciu udržateľného finančného riadenia zdravotníctva. Zásadný problém je stále hospodárenie štátnych zdravotníckych zariadení. Ku koncu minulého roka malo 13 najväčších nemocníc záväzky cez miliardu eur a faktúry po lehote splatnosti v hodnote takmer 700 mil. eur. NKÚ upozornilo aj na personálnu nestabilitu na ministerstve zdravotníctva, kde za šesť rokov prišlo k deviatim zmenám na poste ministra. 

Slovenská lekárska komora navrhuje viaceré možnosti financovania zdravotníctva, okrem iného zvýšenie štátnych platieb, doplnkové poistenie a regulované poplatky. Komora upozorňuje, že napriek právu občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia sú finančné zdroje súčasného systému nedostačujúce. Finančná záťaž systému je podľa komory dnes vyššia kvôli existencii komplikovanejších diagnostických a terapeutických metód, ktoré vyžadujú drahé prístrojové vybavenie a lieky. Podľa lekárskej komory je potrebné vyvrátiť mýtus, že zdravotníctvo má byť financované len zo zdrojov zdravotného poistenia. Komora navrhuje viaceré alternatívne zdroje financovania. Prvým zdrojom sú zdravotné odvody, ktoré však zárobkovo aktívne obyvateľstvo nestačí pokryť, preto je nevyhnutné verejné financovanie zo štátneho rozpočtu. Doplnkové poistenie by mohli pacienti uzatvoriť na určité služby nad rámec povinného poistenia. Vo vyspelých krajinách toto poistenie pokrýva až 15-20 % nákladov, avšak na Slovensku absentuje motivácia pre poisťovne a obyvateľstvo na rozvoj tohto segmentu. Spoluúčasť pacienta by mohla byť ďalším doplnkovým zdrojom financovania. 

Záchranná zdravotná služba by na Slovensku mohla byť rýchlejšia a dostupnejšia. Ministerstvo zdravotníctva SR totiž pracuje na novele zákona o záchrannej zdravotnej službe. Podľa zverejnenej predbežnej informácie je jej cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému záchrannej zdravotnej služby a zlepšiť dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľstvo. Návrh novely by chcel rezort predložiť do medzirezortného pripomienkového konania ešte v auguste tohto roka. Zmenu zdôvodňuje ministerstvo narastajúcim počtom volaní na linku tiesňového volania 155, narastajúcim počtom výjazdov a zahlcovaním systému neemergentnými udalosťami spôsobujúcimi postupné znižovanie dostupnosti záchrannej zdravotnej služby. Systém v súčasnej podobe považuje za neudržateľný. Napriek relatívne dobrým výsledkom, zmena demografie a znižovanie dostupnosti iných typov zdravotnej starostlivosti vytvárajú podľa rezortu tlak na operačné stredisko i na poskytovateľov. 

Lekárski odborári upozorňujú na neplnenie bodov memoranda uzavretého s vládou. Za nečinnosť kritizujú šéfku rezortu zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú. V tejto súvislosti sa chcú stretnúť s premiérom Robertom Ficom aj prezidentom SR Petrom Pellegrinim. Avizoval to šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Podľa jeho slov si ministerka Dolinková nielen že neplní záväzky z memoranda medzi vládou a odborármi, ale dokonca zrušila niektoré opatrenia, ktoré boli splnené pri výpovediach lekárov ešte minulou vládou. Poukázal na to, že mzdy sú vyriešené, no splniť treba ostatné body memoranda. Upozornil na potrebu prijatia zmien pri atestačnom vzdelávaní či možnosti účasti na prednáškach lekárkam a lekárom na rodičovskej dovolenke. Lekárski odborári podľa slov ich šéfa žiadajú v tejto veci stretnutie s premiérom. Vláda Eduarda Hegera a odborári podpísali memorandum v roku 2022. Predchádzali mu hromadné výpovede lekárov pre nespokojnosť so situáciou v zdravotníctve. Výpovede podalo vyše 2100 lekárov. Memorandum s lekármi je podľa Visolajského záväzkom pre každú vládu. 

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský zdôraznil, že zubári, ktorí majú uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, nesmú pacientom účtovať za ošetrenie zubného kazu v základnom prevedení. Toto ošetrenie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripomína, že zubári nesmú požadovať platbu za výkony, ktoré sú plne hradené poisťovňou, pokiaľ pacient nepožiada o nadštandardné prevedenie alebo materiál. Plne uhrádzaný z verejného zdravotného poistenia je zdravotný výkon ošetrenia zubného kazu V12 - ošetrenie zubného kazu plastickou výplňou zuba v celom rozsahu chrupu z ručne miešaného skloionomerného cementu. V súčasnosti už mnoho zubných lekárov s ručne miešaným skloionomerným cementom, ktorý sa používa na ošetrenie zubného kazu v základnom prevedení, nepracuje. Jedným z dôvodov je aj požiadavka dodržiavania povinnosti každého lekára liečiť pacientov v súlade s najnovšími poznatkami vedy. 

Lieková politika a vzájomná spolupráca Slovenska a Českej republiky v oblasti zdravotníctva. To boli hlavné témy stretnutia ministrov zdravotníctva oboch krajín Zuzany Dolinkovej a Vlastimila Váleka na Štrbskom Plese. Šéfovia rezortov diskutovali o projekte cezhraničnej výmeny elektronickej transkripcie, podpore domácich výrobcov liekov, problematike paralelného obchodu a vplyve vnútroštátnych opatrení na nadmerné zásobovanie liekmi. Na záver podpísali Memorandum o spolupráci v oblasti liekovej politiky a zdravotníckych pomôcok. Slovenská strana víta otvorenie otázky možného rozšírenia súčasne fungujúceho systému cezhraničnej lekárenskej starostlivosti o cezhraničnú výmenu elektronickej transkripcie. Ministri sa zaoberali aj problematikou paralelného obchodu a vplyvu vnútroštátnych opatrení na nadmerné zásobovanie liekmi. 

Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach ako prvá na Slovensku zaviedla inovatívny softvér s umelou inteligenciou na urgentných príjmoch. Softvér s umelou inteligenciou slúži na diagnostiku zlomenín všetkých typov kostí a umožňuje lekárom efektívne triediť pacientov a zameriavať sa najmä na tie prípady, ktoré vyžadujú urgentnú starostlivosť. Ako uviedol prednosta Kliniky rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód Piotr Pedowski vedia tak rýchlejšie oddeliť pacientov, ktorým je potrebné venovať sa prioritne, od tých, ktorí zlomeninu nemajú. Softvér analyzuje röntgenové snímky a identifikuje zlomeniny v priebehu niekoľkých sekúnd, pričom lekár dostane spätný report s vyznačenými miestami potenciálnych zlomenín alebo prasklín. S presnosťou až 97 % a schopnosťou skrátiť diagnostický proces o takmer 30 %, systém s umelou inteligenciou minimalizuje chybovosť, čo je obzvlášť dôležité v nočných hodinách. Podľa odborných štúdií môže chybovosť v diagnostike zlomenín dosahovať až 24 % pre ľudský faktor, najmä medzi treťou a piatou hodinou rannou hlavne pre únavu. Systém sa neustále zdokonaľuje pridávaním nových snímok a dát.  

Najnovším prírastkom na oddelení chirurgie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) v Žiline je moderný operačný stôl. Podľa hovorkyne nemocnice Zuzany Fialovej zariadenie prináša najmä efektivitu a bezpečnosť. Oddelenie disponuje tromi sálami s tromi operačnými stolmi. Posledný slúžil desiatky rokov, bol opotrebovaný a jeho technické možnosti viac nevyhovovali potrebám modernej medicíny. "Systémový operačný stôl predstavuje významný posun v rámci chirurgických zákrokov, čo ocenia nielen kolegovia chirurgovia, ale tiež naši pacienti. Tí získajú najlepšiu možnú starostlivosť," uviedol riaditeľ nemocnice Juraj Kacian. Pôvodné zariadenie disponovalo základnými nastaveniami, ktoré neumožňovali potrebné napolohovanie pacienta a vykonávanie všetkých typov operácií, napríklad väčších laparoskopických výkonov. Operačný tím tak bol pri práci limitovaný. "Moderný chirurgický stôl nám otvára možnosti, ktoré sme na jednej zo sál doposiaľ nemali, od jednoduchých až po zložité chirurgické výkony. Nové zariadenie, ktoré naše oddelenie získalo, je v neposlednom rade veľkým prínosom pre komfort a celkovú bezpečnosť pacientov," doplnil primár oddelenia chirurgie Juraj Váňa. Vyčíslil, že na pôvodnom stole vykonali ročne 800 až 1000 zákrokov.

Vláda s pripomienkou schválila Národný program duševného zdravia na roky 2024-2030 spolu s Akčným plánom, ktoré predložilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Tento strategický program sa zameriava na rozvoj systému starostlivosti o duševné zdravie, ktorý bol dlhodobo zanedbávaný. Program zahŕňa koordinovanú medzirezortnú spoluprácu a vytvorenie funkčného nadrezortného koordinačného orgánu, čím reflektuje aj na úlohy stanovené Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Téma duševného zdravia je deklarovaná aj v Programovom vyhlásení vlády 2023-2027, kde sa uvádza, že „duševné zdravie je dlhodobo zanedbávaná a podceňovaná oblasť, preto sa budú navrhovať riešenia na zvýšenie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia, integrovaný a nadrezortný prístup, prevencia psychických porúch a podpora duševného blahobytu“.