Zdravotníctvo nie je zadarmo. Aj keď máme podľa ústavy a na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, náklady na túto starostlivosť niekto musí pokryť. Finančná záťaž systému rastie kvôli zložitejším diagnostickým a terapeutickým metódam, ktoré vyžadujú drahé vybavenie a lieky. Napriek tomu, že sa zvyšujú odvody za poistencov, tieto príspevky nestačia na pokrytie všetkých nákladov. Na Slovensku stále pretrváva mylný názor, že zdravotníctvo má byť financované výlučne zo zdrojov zdravotného poistenia. Ako inak financovať zdravotníctvo predstavili na tlačovej konferencii zástupcovia Slovenskej lekárskej komory.

Zdravotníctvo nie je zadarmo. Aj keď máme podľa ústavy a na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, náklady na túto starostlivosť niekto musí pokryť. Finančná záťaž systému rastie kvôli zložitejším diagnostickým a terapeutickým metódam, ktoré vyžadujú drahé vybavenie a lieky. Napriek tomu, že sa zvyšujú odvody za poistencov, tieto príspevky nestačia na pokrytie všetkých nákladov. Na Slovensku stále pretrváva mylný názor, že zdravotníctvo má byť financované výlučne zo zdrojov zdravotného poistenia. Ako inak financovať zdravotníctvo predstavili na tlačovej konferencii zástupcovia Slovenskej lekárskej komory.

Akým spôsobom by teda išlo dofinancovať zdravotníctvo? Jednou z možností je podľa komory doplnkové poistenie. Pacienti si môžu poistiť dodatočnými platbami nad povinné zdravotné poistenie určité, presne definované služby. Vo vyspelých krajinách môže byť zdrojom až 15-20 % nákladov v zdravotníctve. Napriek tomu, že sa o tejto forme pripoistenia hovorí minimálne 20 rokov, vo financovaní nášho zdravotníctva má okrajovú úlohu.

Ako ďalšiu formu navrhujú spoluúčasť pacienta. Tá sa u nás už realizuje najmä pri priplácaní za lieky a zdravotné pomôcky. Na jej určenie je potrebné definovať nárok pacienta na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, t.j. vytvoriť 3 skupiny výkonov: plne hradená zdravotná starostlivosť – najväčšia skupina, zdravotná starostlivosť so spoluúčasťou pacienta a zdravotná starostlivosť plne hradená pacientom – nadštandardná. Podľa komory je spoluúčasť pacienta možné definovať v nemocničnom aj ambulantnom sektore a jej definovanie by mohlo mať priaznivý vplyv aj na rozvoj doplnkového poistenia, ktoré by mohlo pokrývať spoluúčasť pacienta.

Ako ďalšiu formu navrhujú poplatky, ktoré v rôznej forme sú už súčasťou nášho zdravotníctva. Podľa prezidenta SLK Jaroslava Šima by mali mať primárne regulačnú funkciu - znižovať nadmerné čerpanie zdravotnej starostlivosti, zneužívanie urgentnej zdravotnej starostlivosti a zároveň slúžiť ako dodatočný zdroj príjmov poskytovateľov zdravotníckych služieb. 

Komora podporuje ich reguláciu prostredníctvom jasne nastavených pravidiel. Ďalšou z možností financovania zdravotníctva sú podľa komory dary z nadácií, filantropia a zbierky, ktoré by mali mať marginálny význam. V chudobných rozvojových krajinách sú však tieto zdroje významným príspevkom k financovaniu zdravotníctva.

"Okrem financií zo štátneho rozpočtu pre ministerstvo zdravotníctva môžeme do tejto kategórie zahrnúť aj prostriedky z rozpočtu ministerstva školstva, ktoré smerujú do univerzitných nemocníc za služby poskytované pri výučbe študentov, ako aj príspevky na činnosť rezortných zdravotníckych zariadení ministerstva vnútra a ministerstva obrany. Pri zariadeniach, v ktorých je poskytovaná zdravotná aj sociálna starostlivosť, by malo byť kombinované financovanie zo zdrojov zdravotného a sociálneho poistenia. Samozrejmosťou by mal byť aj podiel samosprávnych krajov a miestnej samosprávy na financovaní zdravotnej starostlivosti na svojom území – nemocničnej aj ambulantnej." uviedol prezident SLK MUDr. Jaroslav Šimo, PhD..

Vzorom vyššie spomenutých bodov bolo financovannie zdravotnej starostlivosti krajinách, ako je Rakúsko, Nemecko, kde sa na spolufinancovaní zdravotníctva podieľa spolková vláda, krajinské vlády, ale aj mestská a miestna samospráva.