Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• Ministerstvo zdravotníctva SR posilňuje kompetencie sestier a pôrodných asistentiek.

• na Slovensku sa od augusta spúšťa nový systém v záchrannej zdravotnej službe, tzv. rendez-vous.

• počet prípadov rakoviny kože stúpa, trpia ňou najmä ľudia po šesťdesiatke.

Ministerstvo zdravotníctva SR posilňuje kompetencie sestier a pôrodných asistentiek. Ku koncu júla totiž vydalo novelizáciu vyhlášky, ktorou sa určuje rozsah kompetencií sestier a pôrodných asistentiek v závislosti od ich dosiahnutého stupňa vzdelania. Rezort sa aj takýmto spôsobom snaží zatraktívniť povolanie sestry v našej krajine a poukázať na ich nezastupiteľný význam v zdravotníckom sektore. Ako uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková uvedená vyhláška rozširuje kompetencie sestier a pôrodných asistentiek tak, aby mohli vykonávať širšie spektrum činností samostatne, čo sa prejaví predovšetkým v prospech dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacienta. Nová vyhláška prináša niekoľko zmien. Sestrám a pôrodným asistentkám umožňuje napríklad triedenie pacientov v závislosti od naliehavosti ich zdravotného stavu. Rozširuje taktiež druhy liekov, ktoré môže sestra a pôrodná asistentka podávať samostatne, na základe ordinácie lekára v rámci indikačného rozsahu. Sestrám rozširuje aj možnosti pri starostlivosti o novonarodené dieťa.

Od augusta sa na Slovensku spúšťa nový systém v záchrannej zdravotnej službe, tzv. rendez-vous (RV). "Do projektu sa zapojí Záchranná služba Košice s RV Košice, Záchranná zdravotná služba Bratislava s RV Žilina a spoločnosť RZP s posádkou RV v Trenčíne, ktoré na to získali od ministerstva zdravotníctva aj právoplatné rozhodnutia. Súčasne na spoločných stretnutiach garantovali materiálnu, technickú aj personálnu pripravenosť," priblížilo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR. Ambulancia rýchlej lekárskej pomoci v stretávacom režime má zabezpečiť rýchlejšie poskytnutie odbornej zdravotnej starostlivosti. Ide o osobné motorové vozidlo s lekárom a s materiálno-technickým vybavením podobným ambulancii rýchlej lekárskej pomoci.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou naďalej posudzuje prepracované ozdravné opatrenia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne na zefektívnenie jej hospodárenia. Úrad avizoval, že k opatreniam sa vyjadrí až po ich finálnom posúdení a vyhodnotení. Potvrdila to hovorkyňa úradu Monika Beťková. Hovorkyňa uviedla, že termín nateraz nevedia predpokladať. Prepracované opatrenia predložila štátna poisťovňa úradu 17. júla. Prvý návrh predstavila už začiatkom mesiaca. Úrad ich vtedy označil za nedostatočné. VšZP vtedy avizovala, že akceptuje odporúčania úradu a je pripravená skorigovať opatrenia v súlade s nimi. Opatrenia majú znížiť stratu štátnej poisťovne, tá sa v roku 2024 očakávala vo výške 169 miliónov eur. 

Štát by mal zvážiť otázku revízie ochranných limitov poistencov na doplatky na lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky. Tie by mali byť v súlade s jeho ekonomickými možnosťami ale aj s princípmi adresnej sociálnej politiky a mali by pacientov motivovať k úsporám. Odporúča mu to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten v tejto súvislosti vypracoval porovnávajúcu analýzu medzi Slovenskom a Českou republikou. Úrad na základe zistených dát prišiel k záveru, že zavedenie nulových ochranných limitov na Slovensku v roku 2022 viedlo k výraznému zvýšeniu vrátených doplatkov na lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky. Český systém prešiel viacerými úpravami, avšak na rozdiel od Slovenska nebol nikdy zavedený limit vo výške 0 eur, čo znamená, že v Českej republike sa každý poistenec v nejakej miere v závislosti od svojho sociálneho statusu podieľa na úhrade liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok. Úrad pritom zdôrazňuje vzťah medzi spotrebou liekov a ich ľahšou cenovou dostupnosťou a v znížení nadspotreby liekov a v obmedzení ich plytvania vidí významný zdroj úspor.

Problematika hluku vo vonkajšom prostredí nie je na Slovensku v podstate nikým riadená. Úrad verejného zdravotníctva SR si svoje úlohy plnil len formálne, Ministerstvo zdravotníctva SR sa ako gestor o túto oblasť nezaujímalo a nekoordinovalo spoluprácu zainteresovaných rezortov. Úrad zase nekomunikoval otvorene o nedostatkoch, s ktorými sa v praxi stretol. Na základe výsledkov kontrol to konštatuje Najvyšší kontrolný úrad SR. Zároveň upozorňuje, že za neplnenie povinností čelilo Slovensko v roku 2020 žalobe pred Súdnym dvorom Európskej únie. Do budúcna pritom podľa kontrolórov môže hroziť aj ďalšia žaloba už s miliónovými sankciami. Úrad v reakcii na zverejnené informácie pre agentúru SITA uviedol, že jednotlivé úrady verejného zdravotníctva zodpovedne pristupujú k problematike hluku a chránia zdravie ľudí v zmysle národnej legislatívy, ktorá má prísnejšie prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku ako zákon o posudzovaní a kontrole hluku, ktorý bol predmetom kontroly NKÚ. 

Na Slovensku vlani zaznamenali 429 novopriznaných chorôb z povolania. Najvyšší výskyt bol v oblasti priemyselnej výroby. Chorobami z povolania trpeli často aj ľudia pracujúci v zdravotníctve a sociálnej pomoci, či ťažbe a dobývaní. Vyplýva to z dát, ktoré na webe zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií. Ako ďalej centrum priblížilo: “Najčastejšie išlo o ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z nadmerného zaťaženia a infekčné choroby. Mužom vznikla choroba z povolania hlavne pri práci v oblasti priemyselnej výroby, u žien prevažne v zdravotníctve a sociálnej pomoci.” Chorobou z povolania minulý rok častejšie trpeli ženy. V 89-tich prípadoch choroba z povolania postihla vlani pracujúcich vo veku 50 až 54 rokov. Častý bol aj výskyt u osôb vo veku 55 až 59 rokov, spolu 86 prípadov. Najčastejšie vznikla choroba z povolania následkom infekcie COVID-19 až v 103 prípadoch, nasledoval syndróm karpálneho tunela - v 79 prípadoch a v 49-tich laterálna epikondylitída, teda tenisový lakeť.

Opozícia zvoláva pre situáciu na kardiologickom oddelení Fakultnej nemocnice Trenčín mimoriadny zdravotnícky výbor. Ako informovali jej predstavitelia, oddelenie stále nefunguje v normálnom režime a nie je jasné, ako sa jeho vedeniu podarí pokryť služby v nasledujúcich mesiacoch. Za tento stav pritom podľa nich nesie plnú zodpovednosť ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková a jej personálna politika. Ministerstvo zdravotníctva SR považuje tlačovú besedu opozičných politikov za lacné letné divadlo. Podľa neho verejne klamali, pokračovali v šírení chaosu a v strašení ľudí. Rezort pripomenul, že ministerka Zuzana Dolinková v pondelok osobne navštívila predmetné kardiologické oddelenie. Riaditeľ, lekári aj obsluhujúci zdravotnícky personál ju informovali o fungovaní v daných podmienkach a o tom, ako sa darí situáciu stabilizovať aj do najbližšieho obdobia. Ministerka opakovane vyzvala opozíciu, aby nešírili nepravdivé informácie, ktoré sú podľa nej poplašnými správami. V tejto súvislosti zvažuje právne kroky.  

Ministerstvo zdravotníctva SR si uvedomuje, že situácia so všeobecnými lekármi pre dospelých aj pre deti nie je priaznivá. Situáciu rieši a postupne prijíma opatrenia. Pre TASR to v reakcii na vyjadrenia Združenia miest a obcí Slovenska a Združenia všeobecných lekárov pre dospelých SR uviedol komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva. Podľa rezortu je pre stabilizáciu situácie absolútne kľúčové pozitívne pôsobenie na študentov medicíny. Dôležitou súčasťou opatrení je podľa neho upravený rezidentský program. Študenti medicíny môžu byť počas štúdia zamestnaní v ambulanciách. Všeobecní lekári tiež môžu žiadať o financie z plánu obnovy a odolnosti v regiónoch, kde sú podľa rezortu najviac potrební. Ministerstvo uviedlo, že na tento účel štát vyčlenil desať miliónov eur. Z týchto peňazí má vzniknúť asi 120 ambulancií pre dospelých aj ambulancií pre deti a dorast. Podľa rezortu k 29. júlu 2024 v rámci druhej výzvy rezort eviduje 101 žiadostí. Výzva sa priebežne vyhodnocuje, zatiaľ úspešne splnilo podmienky výzvy 67 z nich, zvyšok je v procese hodnotenia. Podotkol, že so 44 žiadateľmi už podpísal zmluvu. Pripravuje tretiu výzvu, ktorá by podľa neho mala byť zverejnená už v najbližších dňoch.

Počet prípadov rakoviny kože stúpa, trpia najmä ľudia po šesťdesiatke. Dokazujú to štatistiky Union zdravotnej poisťovne. Tá preto v aktuálnom letnom období spojenom s dovolenkami a pobytom na slnku vyzýva poistencov k opatrnosti. Malígny melanóm kože a iné zhubné nádory kože boli v minulom roku evidované u viac ako 2-tisíc jej poistencov. Skupinou s najvyšším výskytom rakoviny kože sú pritom starší ľudia. Najviac diagnostikovaných poistencov mala poisťovňa vo veku nad 60 rokov, len vlani ich bolo takmer 900. Rakovina kože postihuje častejšie ženy než mužov, najviac poistencov s týmto ochorením Union eviduje percentuálne v pomere ku svojmu kmeňu v Bratislavskom kraji.

Psychické problémy spôsobené užívaním alkoholu boli za rok 2022 najčastejšou príčinou nástupu Slovákov do ústavnej psychiatrickej liečby. Hospitalizovaných bolo 10.570 pacientov, čo predstavuje viac ako jednu štvrtinu zo všetkých prípadov. Túto diagnózu však má iba sedem percent pacientov navštevujúcich psychiatrické ambulancie. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií, na ktoré poukázali z Centra pre liečbu drogových závislostí. Viac ako polovica (57,4 percenta) ukončených hospitalizácií, ktorých dôvodom bol alkohol, trvala menej ako 14 dní. Podľa Ľubomíra Okruhlicu z Centra pre liečbu drogových závislostí však v týchto prípadoch nejde o liečbu závislosti. Do ústavnej liečby prijímajú pacientov s akútnymi stavmi, kde je potrebná hospitalizácia aspoň na niekoľko dní na takzvanú detoxifikáciu a prekonanie abstinenčných príznakov. Ako pripomenul "Liečba samotnej závislosti trvá nasledujúce týždne a mesiace v psychiatrických ambulanciách. A je rozhodujúca z hľadiska udržania abstinencie u ľudí, ktorí majú závislosť.” Počet pacientov ambulantne liečených zo závislosti od alkoholu pritom medzi rokmi 2009 a 2022 klesol o viac ako 10 000. Dôvodom je podľa Okruhlicu nízka kapacita psychiatrických ambulancií, ale aj zlá životná situácia závislých od alkoholu, ktorí si ambulantnú liečbu často nemôžu dovoliť. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v súčasnosti pije alkohol 74 percent Slovákov nad 15 rokov, čo za posledných desať rokov predstavuje nárast o osem percent. 

Union pri príležitosti svetového dňa hepatitídy, ktorý spadá na 28. júla, pripomenula dôležitosť očkovania proti žltačke typu A. Žltačka typu A, tiež známa aj ako „choroba špinavých rúk“, je vysoko nákazlivé infekčné ochorenie, ktoré môže napadnúť pečeň. Najefektívnejšou ochranou pred týmto ochorením je očkovanie. Vírusová hepatitída je zápalové ochorenie pečene spôsobené vírusovou infekciou, vedúce k poškodeniu alebo až zániku buniek pečene. Hepatitídy sa rozdeľujú na viaceré typy, najznámejšie sú typ A, B a C. Hepatitídou typu A sa môžete nakaziť v krajinách tropického a subtropického pásma, ale aj na Slovensku. Inkubačná doba je 10 až 50 dní, pričom príznaky sa môžu podobať chrípke alebo tráviacim problémom. Hepatitída typu B sa prenáša krvou a telesnými tekutinami, čo môže nastať pri sexuálnom styku, tetovaní alebo používaní spoločných hygienických potrieb. 

Štátny ústav pre kontrolu liečiv už šesť dekád plní dôležitú úlohu v oblasti ochrany a podpory verejného zdravia na Slovensku. Dohliada na účinnosť, bezpečnosť a kvalitu liekov a zdravotníckych pomôcok s dôrazom na záujmy pacientov. Aj keď sa obyvatelia Slovenska so ŠUKL-om priamo nestretávajú, je dôležitou súčasťou nášho každodenného života. Viac o jeho činnosti v štúdiu TV Doktor porozprával riaditeľ štátneho ústavu Roman Dorčík.