Utopenie sa je časté najmä počas leta. To je snáď samozrejmé, i keď v dnešnej dobe aquaparkov a domácich wellness sa môže stať v podstate v ktoromkoľvek ročnom období. Mnohým utopeniam by sa ale dalo zabrániť. Príčinou je totiž nedodržiavanie bezpečnostných pravidiel, nedostatočný dozor, alkohol pri vode a dokazovanie si svojich schopností.

Odborná verejnosť a teda aj ERC pozná iba jeden termín, a to je topenie sa, no aj napriek tomu sa kdekade dočítate o suchom a sekundárnom topení, aktívnom a pasívnom topení, pri topení sa a pod. 

TOPENIE SA je respiračné poškodenie pri ponorení sa do tekutiny, teda znemožnenie dýchania ponorením dýchacích ciest pod hladinu tekutiny.

Príznaky: neschopnosť udržať sa nad hladinou - panika - následne bezvedomie a zastavenie krvného obehu

Pozor: Topenie sa nedeje ako vo filme. Topiaci sa len málokedy máva rukami a kričí o pomoc. On totiž svoju energiu a úsilie zameriava na snahu udržať sa nad hladinou 

SUCHÉ TOPENIE nastáva aj bez toho, aby sa voda dostala do pľúc. Pri kontakte hlasivkovej štrbiny s vodou môže dôjsť k reflexnému stiahnutiu a kŕču hlasiviek (laryngospazmus), ktoré sa uzavrú a znemožnia nádych aj výdych a postihnutý sa dusí. Dochádza k nemu krátko po pobyte vo vode, najmä studenej, ale dôjsť k nemu môže aj pri pití vody

Príznaky: objavuje sa krátko po pobyte vo vode - príznaky dusenia - postihnutý sa snaží nadýchnuť, ale nejde mu to - nemôže rozprávať, kašľať, plakať - po chvíli dochádza k bezvedomiu a následne zastaveniu KO

Laryngospazmus sa zvyčajne uvoľní pri kontakte s kyslíkom, preto je dôležité ihneď po upadnutí do bezvedomia, podať 5 úvodných vdychov, najideálnejšie tzv. ambuvakom napojeným na O2. Ak to nepomôže, začať KPR.

SEKUNDÁRNE TOPENIE - pri ponorení môže dôjsť k vniknutiu malého množstva vody do pľúc. Tá neskôr v pľúcach spôsobí poškodenie najmenších častí pľúc - pľúcnych mechúrikov a dôjde k opuchu pľúc. Môže k nemu prísť aj po 24 hodinách po ponorení.

Príznaky: po pobyte vo vode nápadná únava, spavosť, malátnosť - kašeľ, sťažené dýchanie, zrýchlené a plytké dýchanie - zmeny v správaní, vplyvom nedostatku kyslíka, zvracanie

Suché a sekundárne topenie sa z celkového počtu topení sa vyskytuje v 1 - 2 % prípadov. 

PRVÁ POMOC

Pri poskytovaní prvej pomoci topiacemu sa, je najdôležitejšia jedna zásada. A tou je vaša vlastná bezpečnosť. 

Ak ste neni dobrý plavec a idete zachraňovať topiaceho sa, nemusíte to zvládnuť a budete topiaci sa dvaja! Pri zachraňovaní vo vode ide totiž o život aj vám, stačí, že vás v panike stlačí pod hladinu, napijete sa vody, stratíte orientáciu a pod.

• skúste topiaceho zachraňovať z brehu tým, že mu napríklad hodíte koleso, vetvu, lano, za ktorý by sa mohol chytiť. NAJSKÔR 
• podstatné je dostať ho čo najskôr na breh
• ak ste skúsený plavec, tak je aj napriek tomu lepšie mať tiež koleso, plavák, záchranný pás alebo niečo podobné, vtedy záchrana prebieha “jednoduchšie” pre vás
• ak už topiaceho sa vyťahujete z vody v bezvedomí, čo najrýchlejšie ho dostaňte na breh
• kričte o pomoc a urýchlene ďalší okolostojaci musia volať ZZS
• ak je v bezvedomí a nedýcha, začnite po vytiahnutí z vody okamžite KPR - a to 5 ÚVODNÝMI VDYCHMI (takto sa to robí u detí)
• potom pokračujte štandartne v pomere 30:2
• ak máte po ruke AED - teda je v blízkosti miesta záchrany, použite ho. POZOR: vždy pred nalepením elektród musíte utrieť miesto nalepenia (teda hrudník)
• ak je postihnutý v bezvedomí, ale dýcha - uložte ho do zotavovacej (stabilizovanej) polohy - ak sa teda jedná o topenie sa BEZ toho, že by topeniu predchádzal skok do vody, šípka, potápanie sa). Vtedy hrozí poškodenie chrbtice a v tom prípade by osoba mala mať chrbticu v jednej rovine, príp. fixovať krčnú chrbticu a udržiavať priechodnosť dýchacích ciest predsunutím sánky, nie záklonom

Po topení musí byť človek vždy vyšetrený lekárom. Aj vtedy, keď nie je potrebná KPR alebo sa postihnutý cíti v poriadku - je potrebné myslieť na to spomínané sekundárne topenie a teda poškodenie pľúc