Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• nadmerné užívanie liekov proti bolesti sa na Slovensku stáva stále väčším problémom

• novela zákona o zdravotnom poistení prinesie úpravu poistenia pre deti narodené v cudzine, ktoré majú slovenské občianstvo

• Hnutie Slovensko a KDH sa ostro ohradili voči snahám vládnej koalície politizovať Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve.

Nadmerné užívanie liekov proti bolesti sa na Slovensku stáva stále väčším problémom. Závislosť na liekoch či ich nadmerné užívanie sa dostalo v rebríčku spoločenských drog na druhé miesto hneď za alkoholom. V počte závislých ľudí dokonca lieky predbehli aj klasické drogy. Lieky proti bolesti denne alebo niekoľkokrát do týždňa užíva až každý desiaty Slovák. Vyplýva to z prieskumu lekárenskej skupiny Pilulka a výskumnej agentúry Behavio na reprezentatívnej vzorke 1 000 ľudí. Niekoľkokrát do mesiaca užíva lieky proti bolesti 22 % opýtaných, teda približne každý piaty občan, no niekoľkokrát do týždňa alebo denne po nich siahne každý desiaty Slovák. Časté užívanie liekov je rozšírené medzi ovdovelými a rozvedenými ľuďmi. Najväčšie sklony k nadmernému užívaniu majú Slováci vo vekovej kategórii nad 65 rokov, pričom každý druhý dôchodca používa lieky proti bolesti niekoľkokrát mesačne. Alarmujúce je aj zistenie, že veľmi časté užívanie liekov priznávajú ľudia s finančnými problémami.

Úprava zdravotného poistenia pre deti narodené v cudzine, ktoré majú slovenské občianstvo, no nemajú trvalý pobyt ani rodný list v SR je jednou z hlavných zmien, ktorú prinesie novela zákona o zdravotnom poistení. Tieto deti budú po návrate na Slovensko okamžite poistené, čo umožní ich umiestnenie do zariadení na základe súdneho rozhodnutia alebo do starostlivosti fyzických osôb. Ďalšou významnou zmenou je riešenie problému tzv. "mŕtvych duší", teda poistencov, ktorí sú evidovaní v systéme verejného zdravotného poistenia, ale je vysoko pravdepodobné, že nežijú. Títo poistenci negatívne ovplyvňujú prerozdeľovanie poistného a náklady systému. Rezort zdravotníctva vo svojom návrhu, ktorý je momentálne predmetom medzirezortného pripomienkového konania konštatuje, že novela zavedie nový dôvod pre zánik poistného vzťahu pre týchto poistencov, čo umožní odstrániť ich zo systému. Ďalším z kľúčových cieľov navrhovaných zmien je zabezpečiť lepšiu dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti pre osoby bez domova a dlžníkov zdravotných poisťovní.

Slovenská lekárnická komora negatívne vníma rozhodnutie Slovenskej republiky dištancovať sa od rezolúcií schválených na 77. zhromaždení Svetovej zdravotníckej organizácie. Rezolúcie zahŕňajú záväzok ukončiť rokovania o pandemickej dohode do roku 2024, čím sa posilní globálna reakcia na budúce pandemické hrozby. Podľa Slovenskej lekárnickej komory revidované Medzinárodné zdravotné predpisy (International Health Regulations - IHR) predstavujú dôležitý nástroj medzinárodného práva, ktorý je právne záväzný pre 196 krajín vrátane 194 členských štátov WHO. Potreba aktualizácie týchto predpisov prijatých v roku 1969 a aktualizovaných v roku 2005 vyplynula predovšetkým z pandémie COVID-19, ale tiež z nedávnych skúseností s epidémiami vírusov zika, ebola a opičích kiahní. Podľa komory je revízia Medzinárodných zdravotných predpisov kľúčová pre efektívne riešenie prípadných budúcich mimoriadnych situácií. K hlavným bodom schválenej rezolúcie patria zavedenie definície pandemickej núdzovej situácie, záväzok k solidarite pri prístupe k liekom, zriadenie výboru na uľahčenie implementácie nariadení a vytvorenie národných orgánov na zlepšenie koordinácie.

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková vyjadrila znepokojenie nad diskusiami okolo rozhodnutia slovenskej delegácie dištancovať sa od aktualizovaných medzinárodných zdravotníckych predpisov Svetovej zdravotníckej organizácie.Slovenská delegácia, ktorej zloženie schválila vláda, bola jediná, ktorá takýto postoj zaujala na rokovaní, kde sa na nových predpisoch dohodlo 188 štátov sveta. Dolinková podľa jej slov pozorne vníma  vnútropolitickú aj odbornú diskusiu, ktorý tento postoj vyvolal. Rozhodla sa, aby tento úzko odborný problém zanalyzovali a posúdili všetci tí, ktorí k nemu majú čo povedať. Teda odborníci. Ministerka plánuje posilniť a rozšíriť súčasnú vládou schválenú medzirezortnú pracovnú skupinu o odborníkov zo všetkých relevantných oblastí. Táto skupina bude detailne a odborne vyhodnocovať aktualizované dokumenty pripravené WHO a výsledky bude Dolinková prezentovať na rokovaní vlády. Ministerka zdôraznila negatívne skúsenosti Slovenska s bojom proti ochoreniu COVID-19 a pripomenula potrebu racionálneho posudzovania medzinárodných postupov a podnetov. 

Rehabilitácie hrou, zavádzanie nových technológií a robotiky do tejto oblasti posúva zdravotníctvo do 21. storočia.Spoločnosť AGEL predstavila novú rehabilitačnú nemocnicu, ktorá je jedným z najväčších centier robotickej rehabilitácie na Slovensku. Nemocnica je určená pre všetkých rehabilitačných pacientov a jej súčasťou sú ambulantná aj lôžková časť. Je zaradená do  najvyššej kategórie rehabilitačných nemocníc. Inšpiráciou pre jej vytvorenie boli zahraničné zariadenia.

Návrh novely Zákonníka práce z dielne poslanca Petra Stachuru je diskriminačný. Je v neprospech zamestnanca aj zamestnávateľa. Pre TASR to skonštatoval predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský v reakcii na úpravu, ktorá má priniesť predĺženie výpovednej lehoty pri lekároch, sestrách a pôrodných asistentkách pracujúcich u zamestnávateľa viac ako päť rokov. Otázna je podľa šéfa lekárskych odborárov motivácia predkladateľa. Upozornil na to, že úprave by sa potešili "finančné skupiny bohatnúce na našom  zdravotníctve". Stachura v novele, ktorú predložil do parlamentu, navrhuje predĺženie výpovednej lehoty lekárom, sestrám a pôrodným asistentkám, pokiaľ by dali výpoveď z pracovného pomeru. Tá by sa mala v závislosti od dĺžky trvania pracovného pomeru pohybovať od štandardných dvoch mesiacov až do pol roka. Úprava má podľa predkladateľa zamedziť fluktuácii celých oddelení z jednej nemocnice do konkurencie v krátkom časovom horizonte, ktorú zamestnávateľ nie je schopný kompenzovať. Jej cieľom je tiež predchádzanie ohrozenia poskytovania zdravotnej starostlivosti obyvateľstva v prípade hromadných výpovedí.

Hnutie Slovensko a KDH sa ostro ohradili voči snahám vládnej koalície politizovať Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve. Tento nezávislý inštitút, zriadený za ministra Mareka Krajčího, je vedený odborníkom soskúsenosťami z práce v podobnej inštitúcii v Rakúsku. Vo svojej doterajšej existencii pomohol ušetriť štátu desiatky miliónov eur. Podľa bývalého ministra zdravotníctva Krajčího Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve zriadili najmä preto, aby sa ministerstvo zdravotníctva nerozhodovalo na základe dojmov, pocitov, alebo podľa toho, čo si prajú lobistické skupiny. Hlavnou úlohou inštitútu je podľa Krajčího prinášať do procesov v zdravotníctve odbornosť a transparentnosť a to vládnej koalícii zrejme nevyhovuje. Bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Peter Stachura dodal, že je veľmi nešťastné, že vládna koalícia účelovo mení zákon, aby pozbavila Michala Staňáka funkcie riaditeľa a z nezávislého úradu spravila úrad podriadený ministerke. Inštitút vydáva hodnotenia a analýzy na základe metodiky podľa medicíny založenej na dôkazoch a spolupráce s európskymi HTA agentúrami.

Financovanie novej univerzitnej nemocnice v Martine by sa malo zabezpečiť najmä presunmi prostriedkov v rámci Plánu obnovy a odolnosti, ktoré by inak neboli využité. Konštatujú to analytici Útvaru hodnoty za peniaze. Odporúčajú tiež hľadať spôsoby optimalizácie nákladov aj počas výstavby. Identifikovali niekoľko prvkov s potenciálnou úsporou desiatok miliónov eur, napr. výškovou redukciou alebo úpravou presklenej fasády. Analytici konštatujú, že v tejto forme projektu zhotoviteľ môže navrhovať vylepšenia a investor by mal byť súčasťou tohto procesu a priebežne o ňom informovať Ministerstvo financií SR. Stavebné náklady na novú univerzitnú nemocnicu v Martine so 660imi lôžkami dosiahnu 450 mil. eur s DPH. Po započítaní medicínskeho vybavenia môže celý projekt stáť 538 mil. eur s DPH. Nemocnica v tendri akceptovala druhú najlacnejšiu ponuku. Vylúčená ponuka s cenou 280 mil. eur bola výrazne pod odhadnutými predpokladanými nákladmi. Na stavebnú časť projektu vláda v júli 2022 schválila 308 mil. eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Víťazná ponuka je vyššia o 142 mil. eur a na tento rozdiel bude potrebné doriešiť financovanie.

Prieskum odhalil, že stravovanie malých detí pred obrazovkou rastie. Odborníkov nemilo prekvapil alarmujúci trend pravidelnej konzumácie jedál pred digitálnou obrazovkou, čo uviedlo až 44 % rodičov. Výživa počas prvých 1000 dní života má zásadný vplyv na vývoj, metabolizmus, stravovacie návyky či chuťové preferencie. Dodržiavaním správnej životosprávy v tomto veku sa znižuje riziko civilizačných ochorení v dospelosti. 

Výstavba Národného ústavu detských chorôb na bratislavských Rázsochách by nemala byť problémom. Pre TASR to deklarovalo Ministerstvo zdravotníctva SR po rokovaní so starostom bratislavskej mestskej časti Lamač Igorom Polakovičom. Starosta poukázal na nejasnosti súvisiace s majetkovými nárokmi po zmene projektu. Obe strany avizovali ďalšie stretnutia. Polakovič požiadal ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú, aby na rezorte pripravili stanovisko k majetkovým nárokom pri zmene projektu. Avizoval, že k projektu budú zbierať podnety obyvateľov Lamača. Ocenil zároveň odhodlanie ministerstva razantnejšie riešiť problematiku zdravotníckych zariadení v Bratislave.  

Nenechajte si pokaziť dovolenku nepríjemnou, neočakávanou udalosťou. Pred cestou si zistite, aký druh poistenia je pre vás najvhodnejší.