Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• rakovina prostaty môže byť diagnostikovaná až jednému z ôsmich mužov 

• štát dlhuje dodávateľom zdravotníckych pomôcok viac ako 108 miliónov eur

• zmluva na výstavbu novej Univerzitnej nemocnice v Martine je podpísaná

Rakovina prostaty môže byť v priebehu života diagnostikovaná až jednému z ôsmich mužov. Je druhou najčastejšou formou rakoviny u mužského pohlavia. U mnohých pacientov je diagnostikovaná v pokročilom štádiu, čo má vplyv na vysokú mieru mortality. Najrizikovejšiu skupinu tvoria muži po 60. roku života. Výskyt sa však posúva do nižších vekových kategórií. Muži by na pravidelnú kontrolu k urológovi mali chodiť už po 45. roku. Podľa Róberta Babeľu zo Slovenskej zdravotníckej univerzity neskorý záchyt ochorenia je dôsledkom narastajúcej záťaže na zdravotnícky systém. Percentuálny nárast evidovaných prípadov rakoviny prostaty na Slovensku predstavuje od roku 2009 do roku 2021 až 66,31 %. Úmrtnosť na toto ochorenie zaznamenala 34-percentný nárast. Nepriame náklady na invaliditu a práceneschopnosť predstavovali v roku 2021 viac ako 3 mil. eur, čo je nárast o 97 %. Náklady spojené s práceneschopnosťou, ktoré sú hradené z nášho systému sociálneho zabezpečenia, sa za desať rokov zdvojnásobili z jedného milióna eur na 2,1 milióna eur.  

Pacienti s ťažkou hemofíliou, melanómom, karcinómom prsníka, migrénou či s ďalšími ochoreniami budú mať od augusta prístup k novým liekom, ktoré budú hradené zdravotnými poisťovňami. Kategorizačná komisia pre lieky na ministerstve zdravotníctva schválila na májovom zasadnutí zaradenie ďalších inovatívnych liekov do zoznamu kategorizovaných liekov. Podľa slov ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej cieľom ministerstva je, aby sa lieky dostávali k pacientom štandardnou cestou.  To znamená po procese kategorizácie, kde je preukázaná ich nákladová efektívnosť a stávajú sa dostupnými pre všetkých pacientov, ktorí ich potrebujú. Ministerka zdravotníctva tiež pripomenula, že rýchlejší vstup inovatívnych liekov je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Podľa nej po každom rokovaní kategorizačnej komisie sú zaradené ďalšie moderné lieky, ktoré výrazne pomôžu pri liečbe často veľmi vážnych ochorení.

Štát dlhuje dodávateľom zdravotníckych pomôcok viac ako 108 miliónov eur. To vyvoláva hrozbu odchodu týchto firiem zo slovenského trhu a paralyzovania operačných výkonov v nemocniciach. Najväčšie problémy majú štátne nemocnice, ktoré tlačia pred sebou obrovský dlh. Firmy združené v asociácii SK+MED sú aktuálnou situáciou znepokojené a mnohé zvažujú svoj odchod zo Slovenska, čo môže výrazne skomplikovať pacientom prístup k nutným operačným zákrokom. Situácia je podľa výkonnej riaditeľky asociácie SK+MED Kataríny Dankovej skutočne vyhrotená a mnohé firmy, ktoré majú svoje zastúpenie na našom trhu, považujú Slovensko za riskantnú krajinu, ktorá nedokáže uhrádzať svoje pohľadávky včas, a to napriek tomu, že na túto mimoriadnu situáciu upozornila slovenské štátne orgány aj Európska komisia. Tá v tejto veci podala na Slovensko žalobu. Mnohé firmy už teraz varujú, že plánované operácie budú musieť byť odložené, ak sa zdravotnícke pomôcky stanú nedostatkovým tovarom. V konečnom dôsledku na neschopnosť štátu plniť si svoje povinnosti doplatia pacienti. 

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala vládnu novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, v rámci ktorej poslanci parlamentu schválili ako „prílepok“ zmeny v školskom zákone. Tie vyplývajú zo spoločnej správy výborov. Zmeny sa týkajú ospravedlňovania detí v prípade ich neprítomnosti na vyučovaní a výučby telesnej a športovej výchovy. Neprítomnosť dieťaťa či neplnoletého žiaka ospravedlňuje škola, a to na základe žiadosti jeho rodiča či zástupcu zariadenia. Bez predloženia potvrdenia od lekára môže rodič dieťa ospravedlniť v prípade, ak neprítomnosť z dôvodu ochorenia trvá najviac päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas mesiaca najviac desať vyučovacích dní. 

Pandemická dohoda prijatá nebola, rokovania k jej finálnemu zneniu budú pokračovať. Taký je výsledok zasadnutia 77. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve. Ako ďalej informovalo Ministerstvo zdravotníctva SR, krajiny však prijali balík revidovaných článkov Medzinárodných zdravotných predpisov, od ktorých sa Slovenská republika dištancovala.  

Na svete trpí ochorením skleróza multiplex približne 2,5 milióna ľudí. Na Slovensku je to podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií viac ako 16-tisíc. Všeobecná zdravotná poisťovňa evidovala v minulom roku 6 319 poistencov s touto vážnou diagnózou, pričom až 70 % z nich tvorili ženy. Náklady na liečbu predstavovali vlani viac ako 36 miliónov eur. Ohrozenými skupinami sú najmä ľudia vo veku od 20 do 40 rokov, pričom u žien existuje dva- až trikrát vyššie riziko, že budú trpieť týmto závažným ochorením. Už aj na Slovensku možno absolvovať vyšetrenie využívajúce biomarkery, medzi ktoré patria aj ľahké reťazce neurofilamentov. Monitorovať úspešnosť liečby sklerózy multiplex je teda možné vďaka metóde, ktorá pre pacienta predstavuje jednoduchý odber krvi. Táto metóda je menej časovo náročná, menej invazívna a je možné ju vykonať v ambulancii neurológa. Všeobecná zdravotná poisťovňa špeciálne vyšetrenie hradí od marca tohto roka, indikovať ho však musí lekár z centra pre liečby sklerózy multiplex. 

Takmer každého piateho Slováka v dospelosti trápia problémy so štítnou žľazou, pričom sú výrazne častejšie u žien. Aj keď ide o malý orgán, jeho funkcia je nenahraditeľná, no prevencii sa venuje pozornosť len u malého percenta Slovákov. Stačí pritom jednoduchý laboratórny test, ktorý dokáže posúdiť funkciu štítnej žľazy a odhaliť prípadné zmeny v tkanivách. Samotná štítna žľaza v prípade ochorenia nebolí, spájajú sa s ňou však nepríjemné príznaky, ktoré pacienti často mylne prisúdia iným ochoreniam alebo životnému štýlu. Pri hypertyreóze štítna žľaza produkuje nadmerné množstvo hormónov, čo vedie k nezdravému úbytku hmotnosti, búšeniu srdca, traseniu rúk a ďalším príznakom. Hypotyreóza naopak znamená nedostatočnú produkciu hormónov, čo spomaľuje metabolizmus a prejavuje sa nárastom hmotnosti, únavou, zníženou výkonnosťou a ďalšími príznakmi. Hormóny štítnej žľazy sú kľúčové aj pre vývoj detí.

Mestská časť Bratislava - Ružinov pripravuje návrh memoranda medzi ministerstvom zdravotníctva, hlavným mestom Bratislavou a mestskou časťou k avizovanej výstavbe novej nemocnice. Pre agentúru SITA to uviedol starosta Ružinova Martin Chren. Vláda minulý týždeň na návrh ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej rozhodla o tom, že národná univerzitná nemocnica sa bude stavať v Ružinove a na Rázsochách sa postaví Národný ústav detských chorôb. Súčasťou výstavby novej nemocnice v Ružinove má byť aj zbúranie Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu, na mieste ktorého má vzniknúť časť priestorov novej nemocnice. Ako dodal, štát bude pri výstavbe nemocnice potrebovať samosprávne pozemky, štadión, ale aj úpravu územného plánu mesta a budú musieť riešiť otázku parkovania. Ak by Ružinov získal nový štadión a zároveň najšpičkovejšiu nemocnicu na Slovensku, bol by to podľa starostu prínos pre obyvateľov. 

Zmluva na výstavbu novej Univerzitnej nemocnice sv. Martina v Martine je podpísaná. Ako oznámila v stredu 5. júna ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, zmluvu podpísal riaditeľ Univerzitnej nemocnice Martin, Peter Durný a zástupca zhotoviteľa, spoločnosti Adifex. Ako ministerka dodala, nič nebráni tomu, aby sme začali s výkopovými prácami. Dolinková ešte v utorok 4. júna informovala, že oproti pôvodným predpokladom došlo k jednej zmene. Po obrovskej inflácii už nebudú na výstavbu nemocnice stačiť pôvodne naplánované európske prostriedky. Podľa Dolinkovej sa musíme vyhnúť tomu, aby nám kvôli ich nedostatku vyrástol na miesto nemocnice ďalší betónový a nikdy nedokončený skelet. Preto požiadala vládu SR, aby sa uznesením zaviazala, že zvyšné prostriedky nájde buď zmenami a úsporami v pláne obnovy, v eurofondoch alebo v prostriedkoch štátneho rozpočtu. Vláda má na nájdenie prostriedkov podľa ministerky vyše troch rokov, pretože budú reálne potrebné až v roku 2027. Táto garancia vlády však môže odštartovať skutočnú výstavbu už počas niekoľkých dní. Do 30. júna 2026 má stáť hrubá stavba novej univerzitnej nemocnice, ktorá bude poskytovať podľa slov ministerky nielen špičkovú zdravotnú starostlivosť  pre región severozápadného Slovenska, obyvateľov Turca. Bude to koncová komplexná nemocnica, ktorá spĺňa štandardy 21. storočia. Zároveň to bude nemocnica, ktorá bude poskytovať vzdelávacie centrum a vzdelávanie pre mladých lekárov a medikov.

Počas júna a júla očakávajte od svojich zdravotných poisťovní listy. Posielať budú výsledky ročného zúčtovania zdravotného poistenia za minulý rok. Ako vysvetľuje Ivana Linetová z oddelenia komunikácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči výsledku môže poistenec alebo platiteľ podať v prípade nedoplatku námietku alebo v prípade preplatku nesúhlasné stanovisko, a to do 15 dní odo dňa doručenia. Po tomto termíne už začína plynúť 45-dňová lehota, kedy je nutné zaplatiť nedoplatok. Ročné zúčtovanie vykoná VšZP podľa zákona viac ako 500-tisíc poistencom. Spustenie odosielania výsledkov ročných zúčtovaní je podmienené doručením informácie z Finančného riaditeľstva SR o výške dosiahnutých príjmov z podaných daňových priznaní k dani z príjmov. 

„Ministerstvo zdravotníctva dlhodobo podporuje kampaň Sedem životov a aktivity odborných spoločností, ktoré smerujú k podpore darcovstva a orgánových transplantácií. Pravdou je, že o transplantáciách treba hovoriť viac a v tomto smere sa osvedčili práve informačné a edukačné kampane, ktoré majú dopad na celú spoločnosť,“ uviedla pri príležitosti Svetového dňa transplantácií ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Vďaka transplantačnému programu bolo na Slovensku zachránených 185 ľudských životov. Od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 sa na Slovensku zrealizovalo celkovo 164 odberov, z toho 148 od mŕtvych a 16 od živých darcov.