Zdravotné poisťovne už takmer vyčerpali povolené výdavky na lieky na výnimku;

úrad verejného zdravotníctva zaznamenal v minulom roku najvyšší výskyt prípadov kliešťovej encefalitídy na Slovensku za posledných 60 rokov; 

vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole spôsobuje autizmus, neexistujú. 

Týmto, aj ďalším témam sa budeme venovať v dnešných MEDI novinách - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň.

Zdravotné poisťovne už takmer vyčerpali povolené výdavky na lieky na výnimku. Upozorňujú, že náklady na lieky medziročne stúpajú, preto považujú za potrebné zvýšiť rozpočet pre zdravotníctvo. Rezort zdravotníctva podľa vlastných slov s poisťovňami o situácii komunikuje a analyzuje, či je dofinancovanie potrebné. Ministerstvo ozrejmilo, že strop na lieky na výnimku je momentálne 3,9 percenta z celkových výdavkov zdravotných poisťovní na lieky. Rezort dodal, že za úhradu výdavkov zdravotnej starostlivosti vrátane výnimkových liekov sú priamo zodpovedné zdravotné poisťovne. 

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nesúhlasí s tým, aby sa zisky z verejných zdravotných odvodov vyplácali súkromným akcionárom a straty platili občania. Úrad takto reagoval na otvorený list zdravotnej poisťovne Union, v ktorom súkromná poisťovňa kritizovala tzv. prerozdeľovaciu vyhlášku ministerstva zdravotníctva. Úrad tvrdí, že dlhodobo upozorňuje na absurdnú situáciu, keď už sedem miliárd eur odvodov ročne nepodlieha regulácii. Podľa úradu je potrebné zaviesť transparentné pravidlá do oceňovania zdravotných výkonov, kde je nevyhnutná zásadná reforma. Ako ďalej uviedol - „Úrad podporuje, aby sa prijala legislatíva, ktorá umožní súťaž v oblasti komerčného zdravotného pripoistenia vrátane alternatívnej spoluúčasti. Rovnako však požaduje pravidlá, ktoré odstránia zo zdravotníctva „filozofiu“, že zisky z verejného zdravotného poistenia patria akcionárom a straty občanom.

Ministerstvo zdravotníctva plánuje upraviť počet spádových území a pevných bodov pre pohotovostné ambulancie pre deti a dorast. Vyplýva to z predbežnej informácie k príprave vyhlášky, ktorú ministerstvo predložilo do pripomienkového konania. Rezort chce vďaka pripravovanej vyhláške udržať dostupnosť ambulantnej pohotovostnej služby so súčasnými poddimenzovanými kapacitami pediatrov. Podľa ministerstva bez riadenej konsolidácie siete pevných bodov budú tieto body v blízkej budúcnosti zanikať pre nedostatok pediatrov. Alternatívou k zániku pevných bodov v regióne je podľa ministerstva riadená stabilizácia súčasných bodov vopred, namiesto opätovného zriaďovania už raz zaniknutých pevných bodov ambulantnej pohotovostnej služby. V súčasnosti je na území Slovenska podľa rezortu zdravotníctva stanovených 61 pevných bodov a spádových území pre pohotovostné ambulancie. Vo viac ako polovici pohotovostných ambulancií je viac ako 50 percent lekárov v dôchodkovom veku. 

Úrad verejného zdravotníctva zaznamenal v minulom roku najvyšší výskyt prípadov kliešťovej encefalitídy na Slovensku za posledných 60 rokov. Počet prípadov presiahol 200, pričom naposledy bolo viac prípadov v roku 1960. Ako  informovala hovorkyňa úradu Daša Račková, rastúci trend počtu prípadov kliešťovej encefalitídy súvisí pravdepodobne s klimatickými zmenami. V minulosti dlhodobo vykazovali najvyššiu chorobnosť  oblasť Považia a Trenčiansky kraj. Od roku 2015 je najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu v Banskobystrickom a v Žilinskom kraji. V minulom roku oba kraje pokryli dve tretiny celkového počtu prípadov. Ide o akútne infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu a v rizikových prípadoch môže skončiť úmrtím.  

Vedecké dôkazy o tom, že vakcína proti osýpkam, mumpsu a rubeole spôsobuje autizmus, neexistujú.Uviedol to hlavný hygienik SR Ján Mikas. Obavy z možných vedľajších účinkov mohli podľa neho prispieť k poklesu základného očkovania na Slovensku. Ochorenia, proti ktorým sa u nás povinne očkuje, môžu mať podľa neho u detí ťažký priebeh. "Môžu spôsobiť trvalé následky alebo dokonca smrť. Žiaduce preto podľa neho je, aby boli deti chránené protilátkami vytvorenými po očkovaní. Po ňom sa podľa hlavného hygienika môžu objaviť aj vedľajšie účinky, no vážnejšie sú veľmi zriedkavé. Ako ďalej uviedol - z administratívnej kontroly očkovania k 31. augustu 2022 vyplýva, že zo všetkých očkovaní sa vedľajšie účinky objavili len v deviatich prípadoch. Z toho v piatich išlo o celkovú reakciu, keď sa objavila napríklad nevoľnosť, zvýšená teplota, horúčka, či zväčšenie lymfatických uzlín. Úmrtie v súvislosti s očkovaním sa podľa jeho slov nezaznamenalo.

Návrh na zavedenie očkovania v lekárňach bol dobre pripravený. Myslí si to dekan Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Ján Klimas. Vypustenie návrhu z vládnej novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach vníma ako prekvapujúce rozhodnutie. Očkovanie proti chrípke v lekárňach by podľa neho zvýšilo jeho dostupnosť. Klimas poukázal, že mnohé európske krajiny v posledných rokoch zaviedli legislatívne zmeny na rozšírenie úloh verejných lekární, keď aj prostredníctvom očkovania v lekárňach dochádza k znižovaniu tlaku na ostatné časti systému zdravotnej starostlivosti. Avizoval, že v odborných kruhoch budú pozorne počúvať odôvodnenia vypustenia zámeru. Rezort zdravotníctva argumentoval, že navrhnutá novela zákona o liekoch nezískala na rokovaní vlády dostatočnú podporu. 

Od začiatku júna tohto roka by sa malo regulovať používanie obmedzovacích prostriedkov v nemocniciach. Vyplýva to z návrhu vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR, ktorú rezort predložil do pripomienkového konania. Použitie takéhoto prostriedku má nariaďovať lekár.

Vládou schválený návrh novely zákona o liekoch podľa Slovenskej lekárskej komory prinesie pretrvávanie problémov pri predpisovaní liekov. Vyzýva preto poslancov parlamentu, aby novelu v predloženom znení neschválili. Trojmesačné obdobie platnosti odporúčania pre predpis liekov je podľa komory krátke a bez reálneho významu pre prax. Podľa lekárskej komory pacienti budú naďalej nútení vo zvýšenej frekvencii navštevovať špecialistov a žiadať ich o predpis liekov. Podľa pôvodného návrhu novely zákona pritom malo ísť o poverenie na predpis liekov najdlhšie na šesť mesiacov. V prípade humánnych liekov s obsahom omamnej alebo psychotropnej latky II. skupiny najviac na dvanásť mesiacov.

Aj pacientom so zriedkavými ochoreniami pandémia zhoršila prístup k zdravotnej starostlivosti.Vyplýva to z analýzy Inštitútu nezávislých ekonomických štúdií a právnej kancelárie Dentos o vplyve pandémie COVID-19 na manažment pacientov so zriedkavými ochoreniami a ich prístup k liečbe počas dvoch pandemických rokov. Okrem zhoršeného prístupu k zdravotnej starostlivosti mala pandémia aj psychické dopady na pacientov s chronickými diagnózami. Podľa prieskumu z leta 2020 až dve tretiny respondentov mali minimálne jeden rizikový faktor z pohľadu COVID-19.  

Až 80 % infekcií sa šíri neumytými rukami. Čisté ruky prispievajú k bezpečnejšiemu prostrediu okolo nás. Čím väčšia časť ľudí dodržiava zásady a primeranú frekvenciu umývania rúk, tým čistejšie sú aj mnohé povrchy či objekty, s ktorými denne prichádzame do kontaktu. Pri príležitosti Svetového dňa hygieny rúk, ktorý pripadá na 5. mája, na to upozornil hlavný hygienik SR Ján Mikas.