Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• dosah autizmu na človeka a jeho rodinu je závažný.
• karcinóm prsníka sa týka čoraz mladších žien.
• diskusia o obnovení záchytiek bude pokračovať.

Dosah autizmu na človeka a jeho rodinu je závažný. Naša spoločnosť by mala vychádzať v ústrety potrebám ľudí s touto poruchou. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová pri príležitosti Svetového dňa povedomia o autizme. Vyzdvihla všetkých, ktorí sa usilujú o ich integráciu. Hlava štátu pri tejto príležitosti navštívila Autistické centrum Andreas. Centrum pracuje na hrane svojich kapacít, pretože záujem o jeho služby ďaleko prevyšuje jeho možnosti. Na Slovensku je podľa prezidentky pokrytie špecializovanými zariadeniami žiaľ nepostačujúce, pritom budúcnosť detí s poruchou spektra závisí od toho, či dostanú v ranom veku správnu intervenciu. Autizmus je vývinové ochorenie a jeho prejavy sa môžu líšiť. Často zahŕňajú ťažkosti so sociálnou interakciou a komunikáciou, či opakujúce sa správanie spojené s limitovaným množstvom stereotypných činností.

Karcinóm prsníka sa týka čoraz mladších žien. Upozornila na to štúdia Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR. Analytici preto odporúčajú zvýšiť dostupnosť onkologických kontrol a znížiť dolnú vekovú hranicu mamografického vyšetrenia na 45 rokov. Na Slovensku ročne diagnostikujeme okolo 3200 nových prípadov karcinómu prsníka. Do roku 2030 sa predpokladá nárast zhubných nádorov prsníka v priemere o desať percent. Analytici priblížili, že na Slovensku pomáhajú so skoršou diagnostikou ochorenia preventívna mamografia aj mamografický skríning. Upozornili však, že účasť na skríningu je na Slovensku veľmi nízka. Dôležité je preto podľa nich zvýšenie dostupnosti skríningových vyšetrení v rámci preverených skríningových mamografických pracovísk. 

Opozičná strana Sloboda a solidarita kritizuje novú vyhlášku ministerstva zdravotníctva, ktorou sa budú prerozdeľovať peniaze v zdravotníctve. Ako uviedla tímlíderka SaS pre zdravotníctvo Janka Bittó Cigániková, nespokojné sú všetky ambulancie, keďže dostanú rádovo menej peňazí ako nemocnice. Podľa nej nespokojné môžu byť aj neštátne nemocnice, keďže vyhláška dáva iba štátnym zadlženým cez 190 miliónov eur navyše. Ako ďalej uviedla,  Ministerka upokojuje situáciu tým, že sľubuje, kade chodí, ale je nereálne všetky sľuby dodržať, lebo každý rozpočet má svoje dno. Bittó Cigániková dodala, že ak nebudú nereálne sľuby zo strany ministerky dodržané, dôsledkom budú poplatky v ambulanciách a zníženie dostupnosti nemocníc. SaS preto vyzýva ministerku Zuzanu Dolinkovú, aby bola odvážna a vyhlášku zrušila. Ministerka Dolinková v reakcii uviedla, že je pripravená diskutovať o zmene vyhlášky a taktiež pokračovať v aktívnom dialógu so všetkými zainteresovanými tak, aby mali pre ľudí najlepšie riešenia pri ochrane ich zdravia. 

V čase pandémie bolo na Slovensku odložených takmer dvestotisíc operácií a každý tretí pacient sa nedostal na plánovanú operáciu. Analytici Inštitútu pre stratégie a analýzy uviedli, že sa počet operácií priblížil k úrovni pred pandémiou až v roku 2022. Priemerné čakacie lehoty na vybrané operácie, ako aj počet čakateľov napriek tomu stále rastú. Dlhé čakacie doby na operačné zákroky bez ohrozenia života sú dlhodobým problémom v mnohých krajinách EÚ. Podľa najnovších dát sa problém na Slovensku zhoršuje. V minulom roku sa počet pacientov čakajúcich na vybrané operácie podľa analytikov medziročne zvýšil o 1 578, čo predstavuje nárast o 17 percent. Počet čakateľov na operáciu kolena bol 5 774, čo predstavuje nárast o 20 percent. Na operáciu bedrových kĺbov čakalo 3 869 pacientov, čo je nárast o 13 percent. Počet čakateľov na operáciu obehovej sústavy predstavoval 848 a medziročne bol vyšší o 14 percent. Na operáciu oka čakalo o 29 percent viac pacientov, celkovo 180. Podľa údajov analytikov mal byť od mája 2022 spustený plnohodnotný operačný program, ktorý by zvýšil počty výkonov späť na úroveň roka 2019, keď sa stihlo viac ako 566-tisíc operácií. Pre nedostatok zdravotníckeho personálu sa ho dodnes nedarí naplniť.  

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v roku 2023 prijal 1 691 podaní v oblasti poskytovania zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Z predchádzajúcich rokov bolo prenesených, teda nedoriešených 442 podaní. Spolu tak ku koncu roka 2023 úrad riešil celkom 2 133 podaní. Vyriešených bolo 1 637 z nich, čo predstavuje takmer 77 %. Takmer 19 % podnetov v oblasti poskytovania zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti bolo vlani opodstatnených. 

Ministerstvo zdravotníctva SR zrušilo s účinnosťou od 3. apríla štandardný postup pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom. Dôvody vyplývajú z aplikačnej a procesnej praxe, a to v štádiu po vykonaní všetkých medicínskych intervencií, ktoré jednoznačne potvrdia diagnózu transsexualizmus a stotožnenie sa pacienta so želaným pohlavím. Rezort zdravotníctva uvádza, že prijatie štandardu nebolo dostatočne spoločnosti komunikované a zdôvodnené, z čoho vyplývajú množiace sa problémy a podnety jeho implementácie. Takými sú existujúce nezrovnalosti v administratívno-technických postupoch, ktoré vedú k administratívnej zmene pohlavia na matrike podľa príslušných právnych noriem. Príkladom je zákon o mene a priezvisku a zákon o rodnom čísle v gescii ministerstva vnútra. Ministerstvo zdravotníctva bude preto intenzívne iniciovať rokovania s ministerstvom vnútra za účelom hľadania medzirezortnej koordinácie tak, aby po absolvovaní medicínskej intervencie došlo aj k jeho správnemu legislatívnemu sprocesovaniu. 

Psychiatri kritizujú zrušenie štandardného postupu, týkajúceho sa osôb s transsexualizmom. Poukazujú na to, že ide o rozhodnutie z iba nemedicínskych dôvodov. Ministerstvo zdravotníctva SR tak podľa nich neguje spoluprácu s odborníkmi, ktorí sa na postupe podieľali. Uviedol to Výbor Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti vo svojom stanovisku. Chce prehodnotiť zmysel jeho ďalšej spolupráce s rezortom. Podľa výboru je veľkým paradoxom, že ministerstvo zdravotníctva ruší z čisto nemedicínskych dôvodov štandardný postup, s ktorým sa v odbornej rovine plne stotožňuje. Situácia, keď odborná klinická prax podlieha rozhodnutiam na základe zástupných dôvodov, vytvára nebezpečný precedens s ďalekosiahlymi dôsledkami. 

Diskusia o obnovení protialkoholických izieb, tzv. záchytiek bude pokračovať. Vyplýva to zo stanoviska Ministerstva vnútra a Ministerstva zdravotníctva SR. Na nevyhnutnom obnovení záchytiek trvá štátna aj mestská polícia. Rezort zdravotníctva zdôrazňuje, že aj dnes existuje funkčný mechanizmus pre poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre osoby pod vplyvom alkoholu. O problematike vo februári rokovala Rada vlády SR pre prevenciu kriminality. Ako uviedlo ministerstvo zdravotníctva, budú o jej riešení ešte rokovať štátni tajomníci rezortov vnútra a zdravotníctva. Ide o tému, ktorá si vyžaduje komplexné riešenie. 

V roku 2021 bolo srdcové zlyhávanie najčastejším dôvodom pre hospitalizáciu pacienta a tiež najčastejšou príčinou opakovaných hospitalizácii. Chronické srdcové zlyhávanie má výrazný vplyv na kvalitu života pacientov i negatívny socio-ekonomický rozmer. Cieľom pilotného telemedicínskeho projektu Unionu je znížiť vyťaženie zdravotníckeho personálu a zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, zlepšiť prognózu pacienta a jeho kvalitu života, znížiť finančné náklady na pacienta so srdcovým zlyhávaním a včasné rozoznanie komplikácií či zhoršenia stavu.

Zdravotná poisťovňa Dôvera uzavrela minulý rok so ziskom 19,95 mil. eur. Poisťovňa z tejto sumy presunie 3,99 mil. eur do rezervného fondu, zvyšok poputuje do nerozdeleného zisku minulých rokov. Jej akcionár zároveň rozhodol o vyplatení dividendy z nerozdeleného zisku za rok 2016 a časti nerozdeleného zisku dosiahnutého v roku 2018 v celkovej výške 19,95 mil. eur. Ako zdôrazňuje Dôvera, maximálna výška zisku z verejného zdravotného poistenia pre zdravotné poisťovne je obmedzená na jedno percento z poistného. Jej dosiahnutý zisk predstavuje 0,76 percenta z predpísaného poistného a je teda nižší ako zákonom stanovený limit.