Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:  

• na rakovinu hrubého čreva a konečníka ročne zomiera dvetisíc ľudí

• Ministerstvo zdravotníctva SR robí audit poplatkov a doplatkov u lekárov

• pacientov, ktorí potrebujú inkontinenčné pomôcky čakajú zmeny.

Na rakovinu hrubého čreva a konečníka ročne na Slovensku zomiera až dvetisíc ľudí. Priemerne 4 000 z nás si túto diagnózu každý rok vypočuje od svojho lekára. Kolorektálny karcinóm sa týka najmä ľudí po 50tom roku života. Údaje VšZP však ukazujú, že viac ako polovica prípadov rakoviny hrubého čreva je odhalená až po 70. roku, pri rakovine konečníka je to po 60. roku života. Štátna poisťovňa eviduje v uplynulom roku celkovo 21 132 prípadov zhubného nádoru hrubého čreva a konečníka. Najviac poistencov sa liečilo v Bratislavskom a v Prešovskom kraji. Podľa štatistík je kolorektálny karcinóm stále na druhom mieste v rebríčku najčastejších zhubných nádorov u mužov a na 3. mieste u žien. Pritom včasné odhalenie zdravotného problému a následná liečba môžu ročne zachrániť až 11-tisíc životov. VšZP sa dlhodobo snaží edukovať verejnosť o dôležitosti preventívnych prehliadok. Prevencia zachytí až 10 percent onkologických ochorení vo včasnom štádiu, keď o nich pacient ešte ani len nevie.

Poplatky za ambulantnú starostlivosť je potrebné legislatívne usporiadať a prirodzene treba chrániť zraniteľné skupiny obyvateľstva. Na tento krok vyzýva Slovenská lekárska komora. Mnohé ambulancie boli podľa nej nútené v súvislosti s bezprecedentným zvyšovaním cien energií a vstupných nákladov zaviesť poplatky, ktoré im umožnili prežiť kritickú situáciu. Dialo sa to však bez akejkoľvek regulácie a systému, čo mnohí pacienti pochopiteľne vnímali ako nespravodlivosť. Na uvedenú problematiku upozorňuje aj v nadväznosti na súčasnú situáciu v ambulantnom sektore. Jeho nedofinancovanie môže viesť ku kolapsu nielen ambulancií všeobecných lekárov a špecialistov, ale následne aj nemocníc. Komora dodáva, že v súčasnosti sa znovu ozývajú hlasy o poplatkoch. Žiaľ, tie sú už dnes podľa komory v mnohých ambulanciách realitou a od 1. apríla hrozia ďalšie. Navyše, mnohí lekári už avizujú, že nové zmluvy s poisťovňami neuzavrú a ambulancie radšej zatvoria.

Ministerstvo zdravotníctva SR robí audit poplatkov a doplatkov u lekárov. Rezort tak reagoval na výzvu Slovenskej lekárskej komory. Zároveň pripomenul, že pracuje aj na reforme všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti a zároveň pripravuje podmienky oddlženia nemocníc, vrátane nastavenia systémových krokov na zastavenie ich ďalšieho zadlžovania. Na margo vyjadrení o nedostatku zdrojov v systéme ministerka Zuzana Dolinková uviedla, že na tento rok sa podarilo dostať do verejného zdravotného poistenia o takmer miliardu eur viac ako to bolo v roku 2023. Podľa jej slov na ministerstve intenzívne robia všetko preto, aby sociálne a spravodlivo rozdelili peniaze postupne do všetkých oblastí zdravotnej starostlivosti.

Hoci ich mnohí označujú za tmavošedú zónu v zdravotníctve, sú tolerované. A spolu predstavujú veľký balík peňazí. Reč je o poplatkoch u lekárov, v ktorých chce rezort zdravotníctva urobiť poriadok. „Zbytočne sa budeme tváriť, že poplatky neexistujú. Aj keď dnes nevieme, kde a v akej výške sa platia, potrebujeme to zmeniť. Financovanie musí byť spravodlivé a transparentné,“ vyhlásil na treťom ročníku konferencie ITAPA Health&Care Michal Štofko, štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva SR. Ako ďalej dodal, ide o problém, na riešení ktorého budú musieť úzko spolupracovať so samosprávnymi krajmi. Dvojdňová konferencia, ktorá sa konala 26.-27. marca priniesla množstvo nových poznatkov a pohľadov na to, ako zlepšiť slovenské zdravotníctvo.  Podľa Mariana Faktora z poisťovne Dôvera, jednou z najväčších výziev, ktorým čelí slovenské zdravotníctvo, je implementácia optimalizácie siete nemocníc do reálneho života. Máme zastaraný obsah výučby a slabú prípravu medikov do praxe, chátrajúce nemocnice s biednym vybavením, klesajúci počet študentov, ktorí chcú zostať pracovať v našom zdravotnom systéme, napäté vzťahy medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami, či obrovskú administratívnu záťaž. Toto sú len niektoré z mnohých problémov, ktorým dnes čelí slovenské zdravotníctvo, a ktoré sa absolútne neriešia. Lekári sú z toho už unavení a volajú po zmene. Ako sa zhodli spíkri druhého dňa konferencie: Nastal čas urobiť zásadnú reformu naprieč celým systémom - od fungovania siete nemocníc a pracovísk až po samotné financovanie zdravotníctva. Viacerí odborníci sa na konferencii zhodli, že ak chceme zlepšiť výsledky zdravotníctva a dožiť sa dôchodku v zdraví, potrebujeme sektor dofinancovať a postupne sa približovať podielu výdavkov na HDP v dobre fungujúcich systémoch.

Schválený objem financií v prerozdeľovacej vyhláške nebude postačujúci pre žiaden zo segmentov ambulantného sektora. Nezodpovedá totiž ekonomicky oprávneným a pre udržanie ambulantných zariadení nevyhnutným nákladom. Asociácia súkromných lekárov SR o tom informovala 22. marca. Dramatická je situácia diagnostických pracovísk so znížením takmer o 7 %, čo je pre ich pracoviská likvidačné. Dotkne sa to najmä klasických RTG, USG a mamografických pracovísk, CT, MR a menších laboratórií. Asociácia upozornila, že v porovnaní s ambulantným sektorom je ale medziročný nárast nemocníc vo vyhláške takmer 20 %. Znovu sa tak otvárajú nožnice a zväčšuje sa rozdiel medzi ambulantným sektorom a nemocnicami. Dostávajú sa tak podľa asociácie do situácie, že 100-miliónový nárast objemu financií, na ktorom sa zvýšením odvodov do zdravotného poistenia podieľa aj ambulantný sektor, a reálne ich aj platí, je chimérou. Ako asociácia dodala, každá poisťovňa uznáva, že ambulantný sektor nemá priznaný dostatočný objem peňazí. 

Rezort zdravotníctva vo Vyhláške MZSR o prerozdelení zdrojov v  zdravotníctve na rok 2024 navýšil finančné prostriedky pre ambulantný sektor. Na základe rozporového konania a iných diskusií ministerstvo zvážilo úpravu objemu zdrojov vo vyhláške pre typ Všeobecnej ambulantnej starostlivosti a špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti z pôvodne navrhovanej sumy 1,26 miliardy EUR na sumu 1 406 286 000 EUR. Ako sa pre TV Doktor vyjadril prezident Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti Prof. Tibor Hlavatý: „Toto navýšenie je krok vpred v prístupe ministerstva k otvorenej diskusii a pomôže zlepšiť dostupnosť a kvalitu ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov.“ Viac už v nasledujúcej reportáži.

Ministerstvo zdravotníctva SR vyhlásilo výberové konanie na  prevádzkovanie 76 pohotovostných ambulancií pre dospelých a 40 pre deti a dorast. Konanie bude trvať od 26. marca tohto roka a záujemcovia o prevádzkovanie pohotovostí môžu podávať žiadosti do 27. mája. Ministerstvo zriadi výberové komisie, ktoré následne vyhodnotia žiadosti o vydanie povolení. Hlavnými kritériami podľa ministerstva sú personálne zabezpečenie, materiálno- technické vybavenie, finančné zabezpečenie prevádzkovania ambulancie a projekt prevádzkovania. Ak vo výberovom konaní nebude úspešný žiadny uchádzač, ministerstvo vyhlási druhé výberové konanie do šiestich mesiacov od prvého.

Na Slovensku je málo detských neurológov, najmä epileptológov. Pri príležitosti Svetového dňa povedomia o epilepsii na to upozornili primárka oddelenia detskej neurológie Detskej fakultnej nemocnice Košice Eva Zavadilíková a detský neurológ Gonzalo Alonso Ramos Rivera. Zavadilíková priblížila, že aktuálne je na Slovensku asi 10 000 pacientov s epilepsiou a ich počet narastá. Okrem toho je podľa Riveru problémom aj fakt, že detských neurológov a najmä epileptológov je málo. Už teraz sú podľa jeho slov časti Slovenska bez detského neurológa, čo znamená, že ho pacienti musia hľadať inde. Z toho vyplýva veľký tlak na špecialistov a dlhé čakacie doby na vyšetrenie. Odborníci vidia riešenia vo vytváraní lepších podmienok pre lekárov, či v skrátení doby prípravy na atestáciu. Riešenie je možné len systémové s účasťou všetkých jednotlivých zložiek vrátane ministerstva zdravotníctva a poisťovní.

Pacienti, ktorí potrebujú inkontinenčné pomôcky, sa musia od apríla pripraviť na nové zmeny. Dlhodobo sa regulujú pri výdaji pacientom dve veci, finančná suma a maximálne množstvo vydanej konkrétnej pomôcky. Od prvého apríla sa znižuje finančný nárok zo 14,77 na 5 eur pri druhom stupni, čo sa dotkne pacientov s častým únikom moču využívajúcich vložky a vkladacie plienky. Naopak pacientom pri treťom stupni s trvalým únikom, ktorí okrem týchto pomôcok používajú aj plienkové nohavičky či podložky, sa finančný nárok zvyšuje z 51,94 na 59,73 eur. Slovenská lekárnická komora apeluje na pacientov, ktorých sa zmeny dotknú negatívne, aby boli pripravení na novú situáciu a s lekármi, farmaceutmi a farmaceutickými laborantmi komunikovali konštruktívne a v snahe nájsť vyhovujúce riešenie ich problému. 

Slovenské nemocnice si v prieskume spokojnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne oproti predošlému roku polepšili. Poistenci vnímali pozitívne najmä poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ale aj prístup lekárov a sestier. Horšie na tom boli strava a ubytovanie. Do prieskumu sa zapojilo 12 141 hospitalizovaných pacientov. Poistenci hodnotili päť typov ústavných zdravotníckych zariadení. Zatiaľ čo v roku 2022 dosiahli priemernú známku 1,54, vlani to bolo 1,50. Najlepšie hodnotenia získali onkologické ústavy a na opačnom konci skončili štátne univerzitné a fakultné nemocnice. Medziročne si najviac polepšila Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, ktorá svoju známku zlepšila z 2,08 desatín na 1,54. Najvyššie hodnotenie v kategórii štátne univerzitné a fakultné nemocnice dostala Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok. Zo všeobecných nemocníc poistenci najlepšie vnímali Nemocnicu Bory v Bratislave. Najvyššiu spokojnosť v prieskume vyjadrili poistenci s ústavnými zdravotníckymi zariadeniami, ktoré sa nachádzajú v Žilinskom kraji, najmenej spokojní boli so zariadeniami v Trnavskom kraji. Kritickejšie boli v hodnoteniach ženy.

Podľa vyjadrenia MUDr. Petra Zimmermana, predsedu Lekárskeho odborového združenia Univerzitnej nemocnice L. Pastera v Košiciach: počas požiaru v košickej nemocnici, ktorý vypukol 7. marca zhruba hodinu po polnoci na I. psychiatrickej klinike, sa v tom čase nachádzalo 766 ľudí. Hasiči však evakuovali len 404. V budove ostalo 362 ležiacich pacientov pripútaných na lôžko, novorodenci v inkubátoroch a personál, ktorý sa o nich ostal starať. Ako uviedol: “Budova nemá funkčné evakuačné schodište, ani výťah. Ležiacich, resp. nechodiacich pacientov nie je ako evakuovať.” LOZ preto Žiada všetkých kompetentných, najmä Ministerstvo zdravotníctva SR a vládu SR, aby akútne riešili túto kritickú situáciu.

Lekárnici si môžu vydýchnuť. V posledných mesiacoch hlásili alarmujúci stav v lekárňach, v ktorých sa hromadili lieky nespotrebované pacientmi. Štátny ústav pre kontrolu liečiv vybral firmu, ktorá bude zabezpečovať zvoz liekového odpadu z lekární. Verejnú súťaž, do ktorej sa mohli záujemcovia prihlásiť do 23. februára, vyhrala spoločnosť DETOX s.r.o. Firma zabezpečí zvoz liekov nespotrebovaných fyzickými osobami zhromaždenými vo verejných lekárňach na území Slovenska a rovnako zabezpečí aj zneškodnenie liekového odpadu v spaľovni. Lekárne sú totiž povinné prevziať nespotrebované lieky od každého, kto ich do nich odovzdá. Ako uviedol riaditeľ Štátneho Ústavu pre Kontrolu Liečiv Roman Dorčík, prioritou prvého zvozu budú najkritickejšie lekárne. Ide o zhruba 2 600 lekární, preto si zber bude vyžadovať dlhší čas. Prvotný zvoz by sa mal uskutočniť v najbližších týždňoch. Slovenskí pacienti napríklad v roku 2022 odovzdali do lekární takmer 250 ton liekového odpadu. 

Personálny stav v systéme záchranných zdravotných služieb, Plán obnovy a záchranné zdravotné služby, štúdium, vzdelávanie, ale aj záujem o daný sektor, aj to boli témy Záchranárskej konferencie, ktorá bola určená nielen odborníkom, ale aj širokej verejnosti.