Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• Slovenská lekárska komora navrhuje zaviesť centrálny nákup pre štátne nemocnice.

• pracujúci by mali v tomto roku uhradiť zdravotné odvody v sume 5,9 miliardy eur.

• Sociálna poisťovňa bude za pracovný úraz alebo chorobu z povolania vyplácať vyššie náhrady.

Slovenská lekárska komora navrhuje zaviesť centrálny nákup pre štátne nemocnice, zjednodušenie výberových konaní na nákup v štátnych nemocniciach a úpravu postavenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Toto všetko zmenou financovania cez štátny rozpočet a nie z prostriedkov zdravotného poistenia. Obmedzenie poskytovaných benefitov všetkými zdravotnými poisťovňami by malo podľa komory priniesť úsporu približne 32 miliónov eur. Komora uviedla, že keď chýbajú peniaze na základnú zdravotnú starostlivosť, nie je miesto na poskytovanie benefitov. Ministerstvo zdravotníctva na tento rok počíta pre zdravotníctvo so sumou 7,97 miliardy eur. Komora však zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa zdroje dostali v maximálnej miere poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, či už v ústavnej alebo ambulantnej sfére. Zároveň upozorňuje, že v sume 7,97 miliardy eur sú započítané aj výdavky na zdravotné poisťovne a na zabezpečenie chodu štátnych inštitúcií, takže na zdravotnú starostlivosť sa plánuje použiť 7,4 miliardy eur.

Pracujúci by mali v tomto roku zdravotným poisťovniam uhradiť zdravotné odvody v sume 5,9 miliardy eur. K 1. januáru tohto roka pritom zdravotné poisťovne evidovali spolu 2 milióny 288-tisíc ekonomicky aktívnych osôb, teda zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb. Pracujúci tak v tomto roku svojej zdravotnej poisťovni odvedie v priemere 2 578 eur. Mesačne je to približne 215 eur. Vyplýva to z dôvodovej správy k návrhu tzv. programovej vyhlášky, ktorú vypracovalo ministerstvo zdravotníctva. Hoci je poistencov, za ktorých platí zdravotné odvody štát, oveľa viac, celková platba za túto skupinu ľudí je výrazne nižšia. Ide o 2,9 milióna ľudí, medzi ktorých patria dôchodcovia, nezaopatrené deti, nezamestnaní, či osoby na materskej a rodičovskej dovolenke. Za týchto poistencov by mal štát v tomto roku na zdravotnom poistení zaplatiť 2,1 miliardy eur. Za jedného poistenca štátu to predstavuje ročnú platbu 725 eur, teda približne 60 eur mesačne. Priemerná platba pracujúceho je tak 3,6-násobne vyššia ako priemerná platba štátu za jeho poistenca. 

Zdravotné poisťovne dosiahli za minulý rok pozitívne hospodárske výsledky. Vďaka dofinancovaniu sektora sa všetkým zdravotným poisťovniam zvýšili disponibilné peňažné prostriedky. Najviac stúpla likvidita zdravotnej poisťovni Dôvera. Tá má zároveň k dispozícii na bankovom účte najviac prostriedkov aj v absolútnej hodnote, a to až 228 miliónov eur, čo je jej historický rekord. Vyplýva to z dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Hospodárenie všetkých troch zdravotných poisťovní významne ovplyvnilo dofinancovanie sektora v poslednom štvrťroku minulého roka v sume 316 mil. eur. Celková suma na poistné za poistencov štátu sa za vlaňajšok zvýšila na 2,08 desatín miliardy eur. Platba za poistenca štátu sa týmto dofinancovaním dostala na úroveň 60 eur mesačne. Všeobecná zdravotná poisťovňa dosiahla zisk 17,2 milióna eur, zisk poisťovne Dôvera bol 14,4 milióna eur a poisťovne Union 3 milióny eur.

V slovenskom zdravotníctve by sa mohlo v tomto roku nad rámec liekov ušetriť takmer 100 miliónov eur. Uvádza sa to v dôvodovej správe k návrhu tzv. programovej vyhlášky, ktorú ministerstvo zdravotníctva predložilo do pripomienkového konania. Podstatnú časť, až 36 miliónov eur, tvoria úsporné opatrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Úhrady štátnej zdravotnej poisťovne za viaceré zdravotné výkony sú podľa ministerstva nad priemerom ostatných zdravotných poisťovní na Slovensku. Podľa rezortu zdravotníctva tu existuje  priestor na zníženie výdavkov verejného zdravotného poistenia pri zazmluvňovaní poskytovateľov zdravotnej starostlivosti štátnou zdravotnou poisťovňou. Potenciálne úspory sa v prípade VšZP môžu dosiahnuť aj rozšírením centrálneho nákupu liekov na tie, ktoré poisťovňa síce hradí, ale v porovnaní so súkromnými zdravotnými poisťovňami centrálne nenakupuje.

Na opatrenia a priority ministerstvo zdravotníctva v tomto roku vyčlenilo 283 miliónov eur. Najväčšou zmenou je dofinancovanie ústavných zdravotníckych zariadení v objeme 261 miliónov eur nad rámec rastu osobných nákladov a inflácie. Ide o dofinancovanie štátnych nemocníc v objeme 191 miliónov eur a pokrytie nárastu produkcie pre skracovanie čakacích lehôt, zavádzania nového úhradového systému DRG, ako aj o implementáciu optimalizácie siete nemocníc v objeme 70 miliónov eur. Uvádza sa to v dôvodovej správe k návrhu tzv. programovej vyhlášky, ktorú ministerstvo zdravotníctva predložilo do pripomienkového konania. 

Ministerstvo zdravotníctva SR má pre ďalšie roky ambíciu ďalej zlepšovať proces rozpočtovania, a to zriadením rozpočtovej rady pre zdravotníctvo. Ministerstvo v dôvodovej správe k návrhu programovej vyhlášky uviedlo, že cieľom rady je podporiť nielen proces prípravy rozpočtu, ale aj jeho priebežné monitorovanie a vyhodnocovanie počas roka a na základe toho flexibilne odpovedať, koľko peňazí je potrebných v zdravotníctve. Do rozpočtovej rady sa majú zapojiť všetky zainteresované inštitúcie, posilní sa spolupráca Ministerstva zdravotníctva SR a Ministerstva financií SR, zdravotných poisťovní a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Rozpočet verejného zdravotného poistenia na roky 2024 až 2026 zvyšuje zdroje v rezorte medziročne o 11 %. Zdrojom dofinancovania sú vyššie odvody od pracujúcich na strane zamestnávateľov.

Rozpočet pre zdravotníctvo každoročne počíta s tým, že mzdy zdravotníckych pracovníkov budú rásť rovnakým tempom ako priemerná mzda v hospodárstve. Valorizácia platov sa aplikuje v slovenskej verejnej správe len pri zdravotníckom personáli, sudcoch a prokurátoroch. Zvyšovanie praxe lekárov sa tiež automaticky premieta do ich platov. Ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že celkový automatický nárast miezd všetkých zamestnancov nemocníc a ambulancií sa pre rok 2024 nachádza na úrovni 253 miliónov eur, čo predstavuje 7,7-percentný medziročný nárast základnej zložky mzdy a na ňu naviazaných zložiek. Bez toho, že by sa prijali akékoľvek opatrenia, výdavky zdravotného poistenia v tomto roku oproti vlaňajšku stúpnu o viac ako 500 miliónov eur. Polovicu z medziročného nárastu výdavkov spôsobí práve rast miezd zdravotníkov, následne sú to lieky a zdravotnícke pomôcky, inflácia a starnutie.

Sociálna poisťovňa bude zamestnancom, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo ich postihla choroba z povolania, vyplácať vyššie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ide o jednorazové dávky z úrazového poistenia, ktoré majú kompenzovať poškodené zdravie alebo liečbu v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, resp. zníženie možnosti spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením zdravia. Ministerstvo zdravotníctva už pripravuje návrh tohto opatrenia pre rok 2024. Výška týchto náhrad bude vychádzať z priemernej mesačnej mzdy zistenej Štatistickým úradom SR za rok 2023. Suma sa určí ako dve percentá z vlaňajšej priemernej hrubej mzdy. Výšku priemernej mzdy za minulý rok zverejnia štatistici začiatkom marca tohto roka. 

Pravidelné preventívne prehliadky môžu nielen zachytiť rôzne zdravotné komplikácie včas, ale sú tiež hlavným ukazovateľom zodpovedného prístupu človeka voči svojim blízkym. V uplynulom roku absolvoval preventívnu prehliadku u všeobecného lekára a urológa rekordný počet poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Kým v roku 2017 preventívnu prehliadku u všeobecného lekára absolvovalo viac ako 508-tisíc klientov, minulý rok to bolo cez 597- tisíc poistencov VšZP. Rastúci záujem o preventívnu prehliadku eviduje štátna poisťovňa aj v prípade urológa. V roku 2017 ho navštívilo viac ako 34-tisíc poistencov, minulý rok si cestu k nemu našlo už 80-tisíc klientov. Najviac mužov sa rozhodlo absolvovať prevenciu v marci a tiež v máji a v júni, teda počas vrcholiacej osvetovej kampane k prevencii.

Odvolaného hlavného hygienika Jána Mikasa od 15. februára nahradila vo funkcii Tatiana Červeňová. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková uviedla, že túto zmenu zvažovali už dlhšie. Dodala, že do vedenia Úradu verejného zdravotníctva prichádza nový impulz, nielen po odbornej, ale aj po manažérskej stránke. Ďalej  sa vyjadrila, že sám doterajší hlavný hygienik Mikas ocenil kvalifikačné znalosti a prax svojej nástupníčky. Považuje ju za odborníčku s veľkými manažérskymi skúsenosťami. Ministerka verí, že sa obnoví dôvera v túto inštitúciu, ktorá je často spochybňovaná. Predseda parlamentu a strany HLAS-SD Peter Pellegrini  povedal, že nejde o politickú nomináciu. Tatiana Červeňová, ktorá je členkou tejto strany, je dlhoročnou lekárkou a doteraz pôsobila na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Martine.