Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam: 

• finančné obavy malých slovenských nemocníc

• podpora iniciatívy zvýšiť počet slovenských študentov medicíny na úkor zahraničných

• každý piaty poistenec Dôvery sa lieči na vysoký krvný tlak.

Malé slovenské nemocnice sa obávajú, že nebudú mať dostatok finančných prostriedkov na mzdy svojich zamestnancov. Asociácia nemocníc Slovenska upozorňuje, že Ministerstvu zdravotníctva SR boli včas poskytnuté podrobné informácie o financovaní nemocníc. Napriek tomu stále nie je jasné, akú sumu dostanú na pokrytie svojich potrieb. Asociácia zastupuje 82 nemocníc a približne 29-tisíc zamestnancov. Zdôrazňuje, že podstatná časť jej rozpočtu je alokovaná na zákonné navýšenie miezd pre jej zamestnancov. Bez adekvátnych finančných prostriedkov budú výplatné termíny v nemocniciach ohrozené už vo februári. Situácia sa pre asociáciu stáva neudržateľnou a vyžaduje urýchlené riešenie. Rezort zdravotníctva preto vyzýva, aby transparentne a urýchlene zverejnil plán prerozdelenia financií na rok 2024.

Lekárske odborové združenie podporuje iniciatívu ministerstiev školstva a zdravotníctva zvýšiť počet slovenských študentov medicíny na úkor zahraničných. Podľa predsedu odborárov, Petra Visolajského, však nestačí vychovať viac nových lekárov. Potrebné je uľahčiť komplikované špeciálne vzdelávanie, ktoré spôsobuje odchod mladých lekárov do zahraničia. Po ukončení vysokoškolského štúdia sa mladý lekár musí ešte niekoľko rokov vzdelávať v danom odbore a pracovať pod dohľadom skúseného lekára, aby sa z neho stal špecialista. Podľa slov Visolajského je toto vzdelávanie na Slovensku oproti iným krajinám nadmerne zložité a často až nerealizovateľné. 

Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni mali zamestnanci bývalému predstavenstvu zamlčať nedoriešené pracovnoprávne vzťahy s predchádzajúcim generálnym riaditeľom a taktiež odstrihnúť dočasne poverené vedenie od dôležitých informácií. Trojčlenné predstavenstvo štátnej poisťovne o týchto problémoch informovalo ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú v decembri minulého roka. Šéfka rezortu následne predstavenstvo poisťovne vymenila. Bývalé predstavenstvo tvrdilo, že odkedy sa nové vedenie VšZP ujalo funkcie, bojuje s rôznymi prekážkami. Problémom má byť aj nedoriešený pracovnoprávny vzťah s predchádzajúcim generálnym riaditeľom Richardom Strapkom. Ten mal podľa informácií týždenníka Trend aj po odvolaní naďalej poberať plat. 

Ministerstvo zdravotníctva výrazne mešká pri realizácii jednej z reforiem, ktorá je podmienkou žiadosti o platbu z plánu obnovy. Ide o zámer zaviesť centrálne riadenie najväčších nemocníc na Slovensku. Reforma požaduje zriadenie ústredného orgánu pre správu nemocníc z organizačného, prevádzkového a ekonomického hľadiska do štvrtého kvartálu 2023. Taktiež aj zapojenie 19tich pilotných nemocníc do systému centrálneho riadenia do štvrtého kvartálu 2025. Pre naplnenie reformy je potrebné prijať príslušný právny predpis, ktorým sa zriaďuje Ústredný riadiaci orgán nemocníc. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková  v materiáli, o ktorom má vo štvrtok rokovať vláda, priznáva značne oneskorený legislatívny proces. Ministerstvo sa podľa materiálu vystavuje riziku neskorej implementácie reformy, resp. nesplnenia reformy, ktorá podmieňuje piatu žiadosť o platbu voči Európskej komisii. 

Od začiatku februára tohto roka nadobudla účinnosť novela zákona o zdravotných poisťovniach, ktorou sa zásadne mení vymenúvanie a odvolávanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Doteraz predsedu úradu vymenúval a odvolával prezident na návrh vlády po schválení parlamentom. Po novom bude túto právomoc vykonávať už len vláda na návrh šéfa rezortu zdravotníctva. Prezident SR aj Národná rada SR sa z tohto procesu vylúčia. Dôvody na odvolanie predsedu úradu pre dohľad sa dopĺňajú o formuláciu, „ak existujú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie". Podľa úradu je to krokom k oslabeniu nezávislosti tejto dôležitej verejnej inštitúcie. 

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková nechce, aby sa výstavba Univerzitnej nemocnice v Martine skončila rovnako ako nezrealizovaná výstavba nemocnice Rázsochy. Proces výstavby podľa nej čelí viacerým závažným problémom. Na brífingu upozornila na nevysporiadané pozemky, na ktorých sa má nemocnica stavať a takisto na to, že stále nie je vybraný zhotoviteľ stavby. Hrubú stavbu nemocnice pritom treba postaviť do konca júna 2026. Podľa nej by sa malo s výkopovými prácami začať na jar tohto roka, avšak aj tento termín je ohrozený. K výstavbe nemocnice v Martine existuje len právoplatné územné rozhodnutie. Proces výstavby chce kontrolovať na týždennej báze. Na financovanie hrubej stavby má ísť z plánu obnovy 256 miliónov eur. 

Ministerstvo zdravotníctva pracuje na návrhu novely zákona o zdravotnom poistení, ktorou chce riešiť evidenciu osôb v extrémne vysokom veku bez vykázanej zdravotnej starostlivosti. Ide o tzv. mŕtve duše vedené v centrálnom registri poistencov. Novela má tiež podrobnejšie upraviť definíciu údajov, ktoré si vymieňajú zdravotné poisťovne, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a rezort zdravotníctva v súvislosti s procesom prerozdelenia poistného. Zabezpečiť sa má aj poskytovanie údajov pre zdravotné poisťovne od subjektov verejnej správy v prípade prvých 10tich dní práceneschopnosti zamestnanca a ďalšia kultivácia procesu prerozdelenia poistného.  

Každý piaty poistenec Dôvery sa lieči na vysoký krvný tlak. Medzi tými, ktorí majú problém s alkoholom, je to každý tretí. Podobné je to pri diabete. Na cukrovku sa lieči v prepočte každý osemnásty poistenec Dôvery a každý jedenásty pacient s cukrovkou má aj problémy s pitím. Pri príležitosti Suchého februára o tom informoval hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky. Dlhodobé užívanie alkoholu môže zvýšiť aj riziko ďalších chronických ochorení. Ako dodal člen predstavenstva Marian Faktor, sú to srdcové zlyhávanie, ischemická choroba srdca, cievna mozgová príhoda či infarkt. 

Lekárom na Slovensku sa podarilo zrealizovať ďalšiu raritnú operáciu. V Národnom ústave detských chorôb u dieťaťa prvýkrát nahradili celú ramennú kosť a lakeť. Náročná operácia sa podarila aj vďaka úspešnej spolupráci lekárov z Univerzitnej nemocnice Bratislava. Lekári nahradili celú ramennú kosť postihnutú nádorom modulárnou endoprotézou a urobili tak náhradu ramena, ramennej kosti a lakťa. Endoprotéza je umelý kĺb, ktorý sa pacientom vkladá pri operácii ako náhrada za poškodený kĺb. Operácie takéhoto charakteru sú raritné aj v zahraničí.  

V slovenských lekárňach sa už rok hromadia lieky nespotrebované pacientmi. Aktuálny stav označujú lekárnici za alarmujúci. Nespotrebované lieky sú pritom lekárne povinné prevziať od každého, kto ich do nich odovzdá. Štátny ústav pre kontrolu liečiv zabezpečoval odvoz nespotrebovaných liekov z verejných lekární dvakrát ročne. Posledný zber, aj to nie zo všetkých lekární, však prebehol ešte v marci minulého roka. Prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ povedal, že na jednej strane nám zákon ukladá povinnosť nespotrebované lieky od pacienta prevziať a uchovávať, na druhej strane si štát neplní povinnosť zneškodnenia tohto odpadu uloženú tým istým zákonom. Slovenskí pacienti napríklad v roku 2022 odovzdali do lekární takmer 250 ton liekového odpadu.