Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam: 

• na Slovensku umiera dvakrát viac žien na rakovinu krčka maternice ako je priemer EÚ,
• vláda Roberta Fica schválila vymenovanie splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19,
• systém preventívnych prehliadok na Slovensku by sa mal upraviť.

Rakovina krčka maternice je druhým najčastejším nádorovým ochorením u žien na Slovensku s úmrtnosťou takmer dvakrát vyššou ako je priemer EÚ. Kým na Slovensku zomrie sedem zo 100-tisíc žien, v krajinách Európskej únie zomrú len štyri ženy. Ročne lekári toto závažné ochorenie potvrdia u nás asi 600 ženám a podľa štatistiky Európskeho onkologického informačného systému mu až 230 z nich podľahne. Infikovať HPV vírusom sa človek nemusí len pri pohlavnom styku. Infekcia sa prenáša aj bežným kontaktom s kožou alebo sliznicou infikovaných osôb. Nie každý takýto kontakt spôsobuje život ohrozujúce ochorenie, deje sa tak asi v 20 percentách prípadov. Počet prípadov infekcie HPV spojenej so vznikom a rozvojom rakoviny však rastie. Primárnou prevenciou je očkovanie proti HPV. 

Vláda Roberta Fica schválila vymenovanie splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19. Stal sa ním Peter Kotlár. Návrh na jeho vymenovanie predložil samotný premiér Robert Fico. KDH to považuje za nepodarený vtip. Kotlár podľa nich nespĺňa odborné ani morálne požiadavky na to, aby vyšetroval predchádzajúcu pandémiu. Podľa Petra Stachuru je Peter Kotlár konšpirátor. Sieť 5G považuje Kotlár okrem iného za škodlivú pre človeka a Svetovú zdravotnícku organizáciu, ktorá koordinuje zdravotné politiky po celom svete, hodnotí ako kriminálnu organizáciu, ktorá pácha trestné činy. 

Podľa Asociácie súkromných lekárov SR musí byť k službe eObjednanie, na ktorej pracuje NCZI, odborná diskusia. Zámerom je, aby pacienta k lekárovi špecialistovi objednával priamo všeobecný lekár. Asociácia skonštatovala, že tento systém je ešte v štádiu vývoja. O definitívnej podobe rozhodne ministerstvo zdravotníctva po diskusii s odborníkmi, ktorá ešte neprebehla. 

Slovenská komora zubných lekárov nesúhlasí so zavedením povinnosti pre zubných lekárov posudzovať a rozhodovať o pracovnej neschopnosti pacientov. Zubní lekári upozorňujú na administratívnu záťaž a hroziace pochybenia. Rovnaké stanovisko vyjadrila Komora zubných lekárov už v roku 2021. Zubári odporúčajú dočasnú PN len vo veľmi zriedkavých prípadoch. 

Všeobecná zdravotná poisťovňa neeviduje žiadne uznesenie jej predstavenstva o nariadení alebo schválení auditu za obdobie, počas ktorého bola bývalá generálna riaditeľka Ľubica Hlinková predsedníčkou predstavenstva. V tejto súvislosti VšZP eviduje len zmluvu o poskytovaní právnych služieb v štádiu pracovného návrhu, ktorú predstavenstvo poisťovne pod vedením Hlinkovej zatiaľ neuzatvorilo. Pre agentúru SITA to uviedlo ministerstvo zdravotníctva. Ako informoval týždenník Trend, ministerstvo zdravotníctva nepovolilo predstavenstvu štátnej poisťovne vykonať audit zmlúv, čo by mohlo poskytnúť dôležité odpovede na otázky týkajúce sa správnosti a transparentnosti financovania. Audit, ktorý avizovala odvolaná generálna riaditeľka, ukázal, že niektoré zmluvy boli uzatvorené v rozpore so Zákonníkom práce. Hlinková potvrdila, že bola odvolaná bez udania dôvodu.  

Sankcia vo výške 500 eur až 25-tisíc eur hrozí lekárni, ktorá neidentifikuje pacienta prostredníctvom preukazu totožnosti alebo preukazu poistenca pri výdaji na lekársky predpis. Na rastúcu agresivitu zo strany ľudí voči lekárnikom vyžadujúcim dodržiavanie tejto legislatívy upozornil predseda Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární Jaroslav Kypr. Lekárne a výdajne zdravotníckych pomôcok na Slovensku spracovali v minulom roku viac ako 70 miliónov lekárskych predpisov a poukazov. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím ide o mierny nárast. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií. Štvrtina lekárskych predpisov sa týkala liečby kardiovaskulárnych ochorení. Každý siedmy recept bol na liečbu ochorení centrálnej nervovej sústavy a takmer každý desiaty na liečbu ochorení tráviaceho traktu a metabolizmu. Predstavuje to približne 108 miliónov balení liekov, pričom priemerne je na jednom lekárskom predpise jeden a pol balenia. Celkový rozsah výdaja na lekársky predpis predstavuje približne 38 miliónov prípadov komunikácie medzi lekárnikom a pacientom. 

Systém preventívnych prehliadok na Slovensku by sa mal upraviť. Podľa prezidentky Slovenskej kardiologickej spoločnosti Evy Goncalvesovej by mala byť ich frekvencia a obsah výsledkom analýzy vedeckých poznatkov o ich efektivite a rizikách. V súčasnosti chodia na preventívky aj pacienti dlhodobo sledovaní pre ochorenie, ktorého odhalenie je predmetom preventívnej prehliadky. Údajne ich k tomu nútia poisťovne. Dochádza tak k smiešno-smutným situáciám, že na preventívnu prehliadku príde pacient po operácii srdca, alebo k urológovi na prevenciu karcinómu prostaty pacient, ktorý sa na tento karcinóm už lieči. Podľa Goncalvesovej by sa skríning rakoviny mal realizovať ako samostatné vyšetrenie. 

Na východnom Slovensku sa šíri infekčná žltačka. Ako informovala Martina Pavlíková z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Jána Adama Reimana v Prešove, doteraz bolo s infekčnou hepatitídou typu A hospitalizovaných asi 700 pacientov. Hepatitída typu A, známa aj ako choroba špinavých rúk, alebo ľudovo povedané infekčná žltačka, je vysoko nákazlivé akútne ochorenie, ktoré spôsobuje zápal pečene. Najčastejšie sa šíri neumytými rukami po použití toalety, konzumáciou infikovaných potravín alebo vody či osobným kontaktom s nakazeným. Práve tento typ hepatitídy sa na Slovensku vyskytuje najčastejšie. Inkubačná doba ochorenia je 15 až 50 dní. Na oddelení infektológie v Prešove bolo naraz hospitalizovaných najviac až 85 pacientov s touto potvrdenou diagnózou, aktuálne ich je hospitalizovaných v priemere 40 až 50. 

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek odmieta nadradený a direktívny prístup Slovenskej lekárskej komory v otázke úpravy kompetencií sestier. Akceptuje, že pri nastavovaní systému je potrebná vzájomná komunikácia komôr, avšak len v prípade rovnocenného prístupu a rešpektovania autonómie ošetrovateľstva. Vyzýva preto lekársku komoru, aby svoj prístup prehodnotila. Informoval o tom viceprezident komory sestier Lukáš Kober. Komora sestier kritizuje, že lekárska komora sa stavia do pozície subjektu, ktorý má rozhodovať a určovať rozsah a obsah kompetencií iných zdravotníckych profesií. Podľa Kobera žiadna z profesijných komôr pôsobiacich v oblasti zdravotníctva nemá zákonom priznané privilegované postavenie, ktoré by ju oprávňovalo určovať obsah, formu a rozsah postavenia, ako aj profesijného pôsobenia ostatných komôr. Poukázal tiež na to, že slovenská legislatíva a zdravotníctvo už 20 rokov nekategorizuje zdravotníkov na nižší, stredný alebo vyšší personál.