Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• ženy majú od začiatku tohto roka počas tehotenstva nárok na dve návštevy pôrodnej asistentky v ich domácom prostredí,

• dlhmi štátnych nemocníc sa má zaoberať pracovná skupina,

• slovenské zdravotníctvo sa už pomaly spamätáva z náročných kovidových rokov. 

Ženy majú od začiatku tohto roka počas tehotenstva nárok na dve návštevy pôrodnej asistentky v ich domácom prostredí. Vyplýva to z novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorej schválenie ešte v novembri 2022 v parlamente presadila nezaradená poslankyňa Jana Žitňanská. Pôrodná asistentka má podľa Žitňanskej zistiť, či je žena pripravená k pôrodu a má základné vybavenie, ktoré bude potrebovať. Obsahom návštev je aj psychofyzická príprava žien na pôrod, poradenstvo týkajúce sa tehotenstva a cvičenia, ktoré pripravia budúcu mamičku na pôrod. Učí ju správne dýchať, uvoľňovať a sťahovať svaly. Taktiež ju pripravuje na dojčenie. Po pôrode pôrodná asistentka navštívi mamičku do 24 hodín od návratu do domácnosti a následne ešte raz počas obdobia šestonedelia. Asistentka pomáha pri problémoch s dojčením, sleduje zdravotný stav v období šestonedelia a ak vzniknú vážnejšie problémy, odporúča okamžité vyšetrenie u gynekológa.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti v Prešovskom kraji nebude ohrozené. V súvislosti s medializovanými informáciami o exekúcii Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove to na sociálnej sieti uviedla ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková. Zadlženosť štátnych nemocníc je dlhodobým problémom, ktorý je podľa vlastných slov pripravená riešiť. Uvedomujem si s plnou vážnosťou tento problém a mám riešenie, ktoré presadím. Ako ďalej uviedla, diskutovala s ministrom financií Ladislavom Kamenickým, predsedom strany Hlas-SD a parlamentu Petrom Pellegrinim i na úrovni vlády. Okrem toho chystajú aj výjazdové rokovanie vlády do Prešova. Na exekúciu prešovskej nemocnice upozornil Denník N. Ako TASR potvrdila jej manažérka Martina Pavlíková, dôvodom je peňažný dlh voči dodávateľom. Aktuálny dlh Fakultnej Nemocnice s Poliklinikou po lehote splatnosti je viac ako 76 miliónov eur a kumuloval sa dlhodobo. Nemocnica v súvislosti s exekúciou podala voči rozhodnutiu dovolanie na Najvyšší súd SR s návrhom na odklad vykonateľnosti.

Dlhmi štátnych nemocníc sa má zaoberať pracovná skupina. Uviedol to minister financií Ladislav Kamenický po rokovaní vlády v stredu 10. januára. Poukázal pritom na to, že ide o dlhodobý problém zdravotníctva. Skonštatoval, že sa dohodli, že ministerstvá zdravotníctva, financií a spravodlivosti urobia pracovnú skupinu a na základe nej budú predkladať predsedovi vlády nejaké riešenia tejto situácie. Slovensko podľa slov ministra dospelo do štádia, keď sa bude musieť komplexnejšie riešiť problematika financovania zdravotníctva. Šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Dolinková na otázky TASR, ako chce riešiť finančnú situáciu štátnych nemocníc, ktoré tvoria najväčšiu časť dlhu v zdravotníctve, doteraz neodpovedala. Cez víkend však na sociálnej sieti avizovala, že je pripravená riešiť ich zadlženosť a má riešenie, ktoré chce presadiť.

Ani zdanlivo pozitívne znejúce správy, ktoré v minulom roku verejnosť informovali o dofinancovaní celého sektora zdravotníctva, či obrovskom úspechu v podobe vyšších miezd pre lekárov a zdravotnícky personál v nemocniciach, ambulantnému sektoru príliš veľa dôvodov na radosť nedali.Pre agentúru SITA to uviedla výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov Naďa Trenčanská Bedušová. Ako ďalej pokračovala, po úpornom snažení sa sa nám síce podarilo vyjednať isté navýšenie zdrojov aj pre lekárov v ambulanciách, tieto však zďaleka nezohľadňovali reálne zvýšenie nákladov zapríčinené energetickou krízou, prudkou infláciou či nárastom miezd sestier v nemocniciach, ktoré naši lekári neboli schopní sanovať alebo dorovnať. Toto všetko podľa nej opäť prispelo k ďalšiemu zatváraniu ambulancií bez náhrady, keď tisíce pacientov zostali bez svojich lekárov, čo opäť len predĺžilo už tak vysoké čakacie lehoty na vyšetrenia. Rok 2023 bol podľa výkonnej riaditeľky Zväzu Ambulantných Poskytovateľov mimoriadne náročný. Legislatívna smršť podľa nej od 1. januára tohto roka prichystala množstvo prekvapení, ktoré na sektor čakajú vo forme rôznych zmien a povinností. 

V tomto roku je podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa potrebné zabezpečiť spravodlivé a realite zodpovedajúce financovanie dostupnosti liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Tiež eliminovať z trhu špekulatívne subjekty, ktoré zneužívajú cenovú reguláciu na generovanie obrovských ziskov pri vývoze liekov. Uviedol to v rámci koncoročného hodnotenia pre TASR. Považuje tiež za potrebné zabezpečiť, aby mali občania EÚ prístup k rovnakým liekom. Podotkol, že slovenské zdravotníctvo stagnuje bez zásadnej dlhodobej vízie. Za najväčšie výzvy, ktorým zdravotníctvo v minulom roku čelilo, považuje normalizáciu vzťahov a procesov po pandémii, absenciu politického záujmu a falošnú predstavu o tom, že pri rastúcich cenách všetkého nie je potrebné zásadne zvyšovať zdroje. Za najväčšie pozitívum roka 2023 v lekárenstve považuje začatie reálnej odbornej debaty o iných činnostiach ako o výdaji liekov. Ako negatívum vníma existenciu množstva subjektov, ktorých hlavným predmetom činnosti je vývoz liekov do zahraničia maskovaný za činnosť lekárne či veľkodistribútora. 

Slovenské zdravotníctvo sa už pomaly spamätáva z náročných kovidových rokov. Aj napriek tomu, že sa stále nepodarilo dohnať všetku odloženú zdravotnú starostlivosť, niektoré zdravotné poisťovne evidujú nárast výkonov, čo je pre pacientov dobrá správa. Na druhej strane sa však veľa problémov rokmi prehlbuje a riešenia neprichádzajú. Pre agentúru SITA to uviedla prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová. Pacient sa podľa nej ani v minulom roku nedostal do centra záujmu. Naďalej pretrváva problém s nedostatkom zdravotníckych pracovníkov a s dostupnosťou lekárov, a to nielen špecialistov, ale už aj všeobecných lekárov. Nerovnomerné rozloženie špecialistov po Slovensku, nedostatok ambulantných lekárov a s ním spojené neúnosne dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia podľa nej nútia pacientov vyhľadať pomoc na urgentoch. Za zmienku tiež podľa Lévyovej stojí nedostupnosť nielen drahých, alebo výnimkových, ale už aj bežných liekov. Pacient je tak odkázaný na zháňanie si lieku v zahraničí, zmenu liečby alebo sa v tom najhoršom prípade rozhodne pre jej ukončenie, či prerušenie. 

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková v stredu 10. januára odvolala súčasné vedenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne na čele s generálnou riaditeľkou a predsedníčkou predstavenstva Ľubicou Hlinkovou. Za nového generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva VšZP zároveň vymenovala od 11. januára Michala Ďuriša. Ministerstvo zdravotníctva o tom informovalo s tým, že pre zachovanie plynulého fungovania VšZP boli zmenené stanovy poisťovne, aby bolo predstavenstvo poisťovne dočasne jednočlenné. Dolinková uviedla, že verí, že nové vedenie štátnej poisťovne bude efektívne pokračovať v zlepšovaní manažmentu najväčšej zdravotnej poisťovne na Slovensku. Michal Ďuriš pôsobil vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni od mája 2016 do mája 2020 vo viacerých funkciách. Bol členom predstavenstva poisťovne, vedúcim sekretariátu generálneho riaditeľa, riaditeľom sekcie stratégie a riadenia, či riaditeľom sekcie právnych služieb a služieb klientom.

Ku koncu roka 2022 v zdravotníctve na Slovensku pracovalo takmer 118,4 tisíca osôb. Z tohto počtu bolo 87,8 tisíca zdravotníckych pracovníkov, pričom najväčší podiel tvorili sestry. Vyplýva to z údajov Národného centra zdravotníckych informácií. Stúpajúci trend počtu lekárov od roku 2009 pokračoval. Posledné zverejnené údaje národného centra, zachytávajúce štrnásťročné obdobie, ukazujú stúpajúci trend v počte lekárov v slovenskom zdravotníctve. Od roku 2009 pribudlo 2 436 lekárov. Miernejším tempom rástol počet zubných lekárov. Oproti roku 2009 stúpol ich počet o 339. V roku 2022 pracovalo v slovenskom zdravotníctve 20,2 tisíca lekárov a takmer tritisíc zubných lekárov. Opačný trend ako v prípade lekárov možno pozorovať pri sestrách. Počet zdravotných sestier na Slovensku od roku 2009 mierne klesá. V roku 2022 pracovalo v systéme zdravotnej starostlivosti 30,9 tisíca sestier, čo predstavuje pokles o 280 sestier oproti roku 2021, avšak pri porovnaní s rokom 2009 to je menej až o 1,8 tisíca sestier.