Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• od začiatku tohto roka sa zvyšujú platy lekárov, ich základná mzda je totiž zo zákona naviazaná na priemernú hrubú mzdu na Slovensku,

• od 1. januára 2024 uznáva dočasnú pracovnú neschopnosť v rámci elektronickej dočasnej PN aj lekár-špecialista alebo zubný lekár pri poskytovaní špecializovanej ambulantnej starostlivosti, 

• zmena zdravotnej poisťovne prináša povinnosti aj pre samotných zamestnancov.

Od začiatku tohto roka sa zvyšujú platy lekárov. Ich základná mzda je totiž zo zákona naviazaná na priemernú hrubú mzdu na Slovensku. Plat neatestovaného lekára bez praxe dosahuje 1,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Kým do konca minulého roka išlo o 1 816,50 eura, od začiatku tohto roka stúpne na 1 956 eur. Plat atestovaného lekára bez praxe predstavuje 2,5-násobok priemerných zárobkov na Slovensku spred dvoch rokov. Vlani tomu zodpovedala základná mzda v sume 3 027,50 eura, v tomto roku sa zvýši na 3 260 eur. Neatestovaný lekár s 30-ročnou praxou mal do konca minulého roka základnú mzdu 2 361,45 eura, od začiatku tohto roka musí mesačne zarábať v hrubom aspoň 2 542,80 eura. Ak ide o atestovaného lekára s 30-ročnou praxou, jeho základná mesačná mzda vlani dosahovala 3 935,75 eura. Od začiatku tohto roka musí jeho základná hrubá mzda dosahovať minimálne 4 238 eur. Za každý rok praxe má atestovaný lekár nárok na 0,025-násobok priemernej mzdy, najviac za 30 rokov. Zvýšenie platových koeficientov bolo jednou z požiadaviek Lekárskeho odborového združenia, na čom sa odborári pod hrozbou hromadných výpovedí lekárov v nemocniciach dohodli koncom roka 2022 s vtedajšou vládou Eduarda Hegera. 

 

Od 1. januára 2024 uznáva dočasnú pracovnú neschopnosť v rámci elektronickej dočasnej PN aj lekár-špecialista alebo zubný lekár pri poskytovaní špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Rozšíril sa tak okruh lekárov, ktorí budú povinne vystavovať ePN. Okrem pôvodne oprávnených všeobecných lekárov, gynekológov a lekárov ústavnej zdravotnej starostlivosti sa do systému od nového roka zapojili aj ambulantní lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť. Špecialisti združení v Zväze ambulantných poskytovateľov v polovici decembra uviedli, že novú povinnosť vystavovať ePN od 1. januára 2024 odmietajú vykonávať. Podľa združenia na Slovensku historicky odvždy potvrdenia o pracovnej neschopnosti vystavovali, viedli a ukončovali praktickí lekári, desaťročia v papierovej neskôr, po ročnom prechodnom období, od 1. júna 2023 v elektronickej podobe. Ako dodal zväz, zmena sa udiala bez akejkoľvek diskusie a súhlasu lekárov.

Minimálne zdravotné odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby sa od januára tohto roka zvyšujú o 13 eur mesačne. Sadzba zdravotných odvodov pre SZČO totiž ide nahor zo 14 % na 15 %. Ide o súčasť konsolidačného balíčka vlády Roberta Fica. Keďže minimálny vymeriavací základ vzhľadom na rast priemernej mzdy na Slovensku stúpa z vlaňajších 605,50 eura na tohtoročných 652 eur, minimálne zdravotné odvody pre živnostníkov a ostatných SZČO idú nahor z 84,77 eura na 97,80 eura mesačne. Ak by vláda sadzbu odvodov pre SZČO ponechala na úrovni 14 percent, minimálne mesačné zdravotné odvody by od januára stúpli na 91,28 eura. Od začiatku tohto roka sa zvyšujú zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby a samoplatiteľov. Sadzba poistného pre zamestnávateľov stúpa z 10 percent na 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca a sadzba poistného pre samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa zo 14 percent na 15 percent z ich vymeriavacieho základu. Sadzba pre zamestnanca vo výške 4 percent z hrubej mzdy sa zachováva. 

Od 1. januára 2024 sa začala uplatňovať nová vyhláška ministerstva zdravotníctva o kategorizácii ústavnej starostlivosti. Ide o vykonávací predpis k optimalizácii siete nemocníc. Vyhláška stanovuje zoznam medicínskych programov pre konkrétnu úroveň nemocnice. Upravuje tiež zoznam medicínskych služieb so zaradením do medicínskych programov, indikátory kvality, podmienky poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici, ako aj špeciálne personálne zabezpečenie a špeciálne materiálno-technické vybavenie. Vyhláška zavádza programový profil pre každú úroveň nemocnice. Indikátory kvality pre ústavnú zdravotnú starostlivosť sa však podľa vyhlášky do 31. decembra 2024 neuplatňujú. Do konca minulého roku bol rozsah poskytovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v plnej miere na rozhodnutí nemocnice, prípadne na zmluvnej dohode so zdravotnou poisťovňou. 

Zmena zdravotnej poisťovne prináša povinnosti aj pre samotných zamestnancov. Poistenec totiž musí oznámiť zmenu zdravotnej poisťovne svojmu zamestnávateľovi najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny, teda do 8. januára 2024. V opačnom prípade mu hrozí pokuta až 331 eur, ktorú mu môže udeliť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Upozornila na to hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Alena Krčová. Poistenec je tiež povinný oznámiť zdravotnej poisťovni najneskôr do 8. januára kalendárneho roka platiteľa poistného, ak sa zmenil po podaní prihlášky a nie je totožný s platiteľom, ktorého uviedol na prihláške. Klienti štátnej poisťovne to môžu urobiť aj elektronicky, prostredníctvom mobilnej aplikácie VšZP, či osobne v pobočkách VšZP. 

Od 1. januára tohto roka mali mať pacienti garantované maximálne čakacie lehoty pri približne 700 operáciách. Ak by ich zdravotné poisťovne pre svojich poistencov nezabezpečili, museli by im preplatiť operáciu v súkromnej klinike alebo v zahraničí. Tento nárok pre pacientov do legislatívy presadil exminister zdravotníctva Marek Krajčí. K 1. januáru 2024 sa to však nestalo, keďže parlament na návrh ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej tento nárok pre pacientov odsunul o jeden rok. Šéfka rezortu zdravotníctva však koncom novembra pripustila, že odklad maximálnych čakacích lehôt na operácie možno nakoniec nebude až ročný. Upozornila na to, že dva roky sa nezbierali dáta na to, aby sa mohli zaviesť maximálne čakacie lehoty na operácie. 

Počas silvestrovskej noci ošetrili v bratislavskej Univerzitnej nemocnici takmer 470 pacientov. Ako ďalej uviedla hovorkyňa Eva Kliská, 35 pacientov bolo ošetrených pre bolesti brucha a 23 pacientov prišlo na centrálny príjem so psychickými problémami. Ako ďalej dodala, deviati pacienti boli ošetrení na Klinike popálenín, prevažovali poranenia spôsobené neopatrným zaobchádzaním s pyrotechnikou. Lekári a zdravotnícky personál v Univerzitnej nemocnici Bratislava poskytli zdravotnú starostlivosť 15 ľuďom, ktorí boli intoxikovaní po požití nadmerného množstva alkoholu. Doplnila, že ošetrené boli aj desiatky úrazov a na urgent prišli aj pacienti s ochorením COVID-19, ktorým sa zhoršil stav, pričom mnohí z nich museli byť hospitalizovaní.  

Štátny ústav pre kontrolu liečiv má nové vedenie. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková z funkcie riaditeľa odvolala Petra Potúčka. Na post od pondelka 1. januára vymenovala Romana Dorčíka. Ministerstvo zdravotníctva SR o tom informovalo na webe. Dorčík v minulosti pôsobil ako vedúci oddelenia výroby liekov a kontroly liekov na trhu, respektíve ako vedúci sekcie inšpekcie ŠÚKL.