Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• Protimonopolný úrad SR vykonal inšpekciu u dodávateľov a veľkodistribútorov liekov a zdravotníckych pomôcok,

• Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy priniesol aj v tomto roku hodnotenie slovenských nemocníc,

• Pacient, ktorý aktuálne potrebuje prevoz do zdravotníckeho zariadenia a poskytne mu ho prevádzkovateľ dopravnej zdravotnej služby, môže na odvoz čakať aj niekoľko hodín.

Protimonopolný úrad SR vykonal neohlásenú inšpekciu v podnikateľských priestoroch podnikateľov pôsobiacich na trhu dodávok a veľkodistribúcie liekov a zdravotníckych pomôcok. Úrad vykonal inšpekciu na základe podozrenia, že medzi dotknutými podnikateľmi existovala dohoda, ktorá mohla viesť k obmedzeniu hospodárskej súťaže, a to formou výmeny citlivých obchodných informácií, dohôd o cene, rozdelenia trhu alebo koordinácie postupu vo verejných obstarávaniach. Podľa úradu v danom prípade by mohlo ísť o horizontálnu dohodu medzi priamymi konkurentmi, ktorá patrí medzi najzávažnejšie porušenia súťažných pravidiel a považuje sa za ťažký kartel. Vzájomná dohoda medzi priamymi konkurentmi môže odstrániť konkurenčný boj a tlak na podnikateľov, čo môže mať za následok výrazné zvýšenie cien, menší výber tovarov a služieb a spomalenie inovácií. V prípade preukázania takejto dohody môže ProtiMonopolný Úrad podnikateľom uložiť pokutu až do výšky 10 % z obratu za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie. To, že Protimonopolný Úrad uskutočnil inšpekciu ešte neznamená, že dotknutí podnikatelia porušili pravidlá hospodárskej súťaže, ani neprejudikuje závery prešetrovania.

Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy priniesol aj v tomto roku hodnotenie slovenských nemocníc. Najvyššie ocenenie Nemocnica roka 2023 v kategórii štátnych univerzitných a fakultných nemocníc získala po roku opäť Ústredná vojenská nemocnica SNP v Ružomberku. Druhé miesto obhájila Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Tretie miesto získala tak ako vlani Univerzitná nemocnica Martin. Nemocnicou roka 2023 v kategórii všeobecných nemocníc sa stala Nemocnica AGEL Košice-Šaca, ktorá triumfuje už päť rokov v rade. Striebornú priečku spred roka obhájila Ľubovnianska nemocnica. Po trojročnej odmlke, kedy štátna akciovka Nemocnica Poprad bola pravidelne tesne za pódiom na štvrtom mieste, sa v tohtoročnom hodnotení vrátila medzi tri najúspešnejšie všeobecné nemocnice.

Vládou schválený návrh novely kompetenčného zákona, ktorým sa zásadne mení aj vymenúvanie a odvolávanie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, je krokom k oslabeniu nezávislosti tejto dôležitej verejnej inštitúcie. Úrad má teraz obdobnú nezávislosť ako Najvyšší kontrolný úrad SR alebo Protimonopolný úrad SR. Upozorňuje na to úrad pre dohľad. Ak doteraz predsedu úradu vymenúval a odvolával prezident na návrh vlády, a to po schválení parlamentom, po novom má túto právomoc vykonávať už len vláda na návrh ministerky zdravotníctva. Prezident SR aj Národná rada SR sa majú z tohto procesu vylúčiť, navyše, presne stanovené dôvody na odvolanie sa majú doplniť o nasledujúcu vágnu formulu: „ak existujú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie“.

Od začiatku budúceho roka sa zvýšia zdravotné odvody pre zamestnávateľov, samostatne zárobkovo činné osoby a samoplatiteľov. Sadzba poistného pre zamestnávateľov stúpne z 10 percent na 11 percent z hrubej mzdy zamestnanca a sadzba poistného pre samostatne zárobkovo činnú osobu a samoplatiteľa zo 14 percent na 15 percent z ich vymeriavacieho základu. Sadzba pre zamestnanca vo výške 4och percent z hrubej mzdy sa zachová. Vyplýva to z legislatívneho návrhu, ktorý schválila vláda Roberta Fica. Uvedené zvýšenie vláda navrhuje z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Podľa vlády vzhľadom na solidárny systém verejného zdravotného poistenia neexistujú iné možnosti dofinancovania systému. 

Vláda Roberta Fica ide šetriť aj na operačných strediskách tiesňových liniek záchrannej zdravotnej služby, na Národnom centre zdravotníckych informácií a na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vláda totiž navrhuje, aby parlament schválil novelu zákona o zdravotných poisťovniach znižujúcu percentuálne príspevky pre tieto subjekty. Príspevok na činnosti operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, ktorý poukazuje zdravotná poisťovňa na účet ministerstva zdravotníctva, sa má od začiatku budúceho roka znížiť z 0,45 % na 0,40 % z celkovej sumy z ročného prerozdeľovania poistného. Príspevok na činnosť Národného centra zdravotníckych informácií má klesnúť z 0,55 % na 0,44 % a príspevok na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 0,45 % na 0,40 % z celkovej sumy z ročného prerozdeľovania poistného. 

Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb po stretnutí odvetvovej tripartity k návrhu štátneho rozpočtu pre zdravotníctvo na rok 2024 vyhodnotil navrhované financovanie systému ako neprimerane nízke a nedostatočné. Odborári sú presvedčení, že aktuálne navrhnutý rozpočet na zdravotníctvo pre rok 2024 je nedostatočný na zabezpečenie adekvátneho fungovania zdravotníctva na Slovensku, nezohľadňuje reálne potreby sektora a neodráža nárast nákladov spojených s poskytovaním kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Nedostatočný rozpočet môže mať podľa nich za následok vážne obmedzenia v poskytovaní zdravotných služieb, môže viesť ku kolapsu v zdravotníctve, nedostatočnému počtu zdravotníckych zamestnancov a vyčerpaniu celého sektora. Odborári preto vyzývajú vládu a ministerstvo zdravotníctva k zvýšeniu rozpočtu pre zdravotníctvo na rok 2024.

Ministerstvo zdravotníctva SR dostalo od Žilinskej univerzity v Žiline prepracovanú analýzu siete záchrannej zdravotnej služby. Pôvodná verzia dokumentu nezohľadňovala požiadavky, ktoré sú potrebné aj v súvislosti s plnením Plánu obnovy a odolnosti. Uviedlo to ministerstvo zdravotníctva. K dokumentu prišlo viacero pripomienok. Komisia preto navrhla vypracovať aktualizáciu analýzy na základe zmenených údajov, ktoré predložila Komisia Ministerstva zdravotníctva SR pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť ministrovi zdravotníctva s návrhmi na úpravu. Na základe požiadavky ministerstva následne Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR požiadalo Žilinskú univerzitu v Žiline o vypracovanie aktualizácie analýzy. Zadanie na prepracovanie analýzy obsahovalo dostupnosť pre 90 % populácie do 15 minút pri zohľadnení Optimalizácie siete nemocníc. 

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti. Podľa hlavy štátu legislatíva nie je v rozpore s ústavou. Zámer Ministerstva zdravotníctva SR oddialiť dátum vzniku nároku pacienta na poskytnutie zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k čakacím listinám považuje za oprávnený, keďže k 1. januáru 2024 je, nielen podľa rezortu, ale aj podľa nemocníc a zdravotných poisťovní, fakticky nevykonateľný. Prezidentka zdôraznila, že aktuálna novela neruší pôvodný zámer, len posúva zavedenie tohto nároku o rok neskôr. Hlava štátu zároveň apeluje na všetky dotknuté subjekty, aby časový posun v účinnosti využili na dôslednú prípravu všetkých informačných systémov tak, aby zákonný nárok aj reálne doručil pacientom benefit v podobe zrýchlenia zdravotníckych výkonov. 

Pacient, ktorý aktuálne potrebuje prevoz do zdravotníckeho zariadenia a poskytne mu ho prevádzkovateľ dopravnej zdravotnej služby, môže na odvoz čakať aj niekoľko hodín. Prísť pre neho nakoniec môže bežná dodávka, ktorá bola prerobená na prevoz pacientov, ale neprešla prísnou technickou kontrolou. Aj takú podobu môže mať využívanie ambulantnej dopravnej zdravotnej služby, ktorá bola zákonom zadefinovaná ako súčasť zdravotnej starostlivosti od 1. júna 2019. Upozorňuje na to Najvyšší kontrolný úrad SR. Podľa predsedu Ľubomíra Andrassyho Ministerstvo zdravotníctva ako kompetenčne zodpovedná inštitúcia zlyháva v tejto agende nielen pri definovaní jasných prevádzkových pravidiel, či posudzovaní účelnosti použitia verejných zdrojov zo zdravotného poistenia, ale aj pri základnej kontrole a transparentnosti procesu vydávania povolení na prevádzku tejto služby. Kontrolóri podľa neho popísali významné riziká spojené s nedodržiavaním zákonných pravidiel, ako je určenie minimálnej siete poskytovateľov dopravnej zdravotnej služby a dodnes nie sú zadefinované indikátory kvality, na základe ktorých je možné celý systém vyhodnocovať a následne meniť v prospech pacienta.