MEDI Noviny 18. 11. 2023
Sezóna 1 - Epizóda 34
18.11.2023
Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:
- vláda Roberta Fica schválila návrh ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej, aby sa o jeden rok odsunulo zavedenie maximálnych čakacích lehôt pre pacientov,
- štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa vykázala ku koncu septembra tohto roka stratu takmer 108 miliónov eur,
- cukrovka je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek, srdcových infarktov, mŕtvice a amputácie dolných končatín.
Vláda Roberta Fica schválila návrh ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej, aby sa o jeden rok odsunul pre pacientov dôležitý nárok. Od začiatku budúceho roka mali mať pacienti garantované maximálne čakacie lehoty pri približne 700 operáciách. Ak by zdravotné poisťovne tieto maximálne čakacie lehoty pre svojich poistencov nezabezpečili, museli by im preplatiť operáciu v súkromnej klinike alebo v zahraničí. Tento nárok pre pacientov do legislatívy presadil exminister zdravotníctva Marek Krajčí. Vláda súčasne schválila návrh, aby sa parlament týmto návrhom zaoberal v zrýchlenom legislatívnom konaní. Rezort zdravotníctva v legislatívnom návrhu, ktorý schválila vláda, reaguje na potrebu oddialenia dátumu vzniku nároku pacienta na poskytnutie zdravotnej starostlivosti vo vzťahu k čakacím listinám. Podľa ministerstva zdravotníctva je to k 1. januáru budúceho roka v prvom roku zberu čakacích listín technicky, procesne a organizačne nevykonateľné.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa vykázala ku koncu septembra tohto roka stratu takmer 108 miliónov eur. Informoval o tom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Štátna poisťovňa mala ku koncu septembra tohto roka k dispozícii peňažné prostriedky vo výške takmer 189 miliónov eur. Podľa úradu pre dohľad ide o významné zlepšenie jej likvidity, čo v tomto prípade znamená, koľko dní môže zdravotná poisťovňa uhrádzať svoje záväzky prostredníctvom svojej hotovosti na účte. Kým ku koncu tohto roka išlo o 11 dní, ku koncu septembra to bolo 15 dní. Fungovanie štátnej poisťovne, ako aj úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z jej strany preto nie sú v tomto momente ohrozené. Štátna poisťovňa má však naďalej záporné imanie vo výške 67 miliónov eur. Rozhodujúci vplyv na ďalší vývoj hospodárskej situácie bude mať najmä správne nastavenie štátneho rozpočtu a regulačných rámcov zo strany ministerstva zdravotníctva pre ďalší rok.
Všetky tri zdravotné poisťovne pôsobiace na Slovensku boli ku koncu tretieho štvrťroka tohto roka platobne schopné. Svoje záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti si tak plnili v zákonných lehotách. Naďalej však štát nemá v rukách účinné nástroje včasného varovania, ktoré by vytvárali väčší tlak na finančnú disciplínu zdravotných poisťovní, ktoré hospodária tento rok so zdravotnými odvodmi v objeme približne sedem miliárd eur. Informoval o tom Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Všetky tri zdravotné poisťovne ku koncu tretieho štvrťroka vykázali vo svojom účtovníctve záporný hospodársky výsledok. Zdravotná poisťovňa Dôvera má podľa úradu naakumulované zdroje v sume takmer 200 miliónov eur, kým štátna poisťovňa ich má záporné vo výške 67 miliónov eur.
Reforma nemocníc sa na Slovensku nedá odložiť. V reakcii na zámer ministerstva zdravotníctva odložiť túto reformu o jeden rok to uviedla poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita Jana Bittó Cigániková. Podľa jej slov totiž už prebieha, ale živelne. Na Slovensku je podľa nej priveľa nemocníc. Ako ďalej uviedla Bittó Cigániková v rámci Európskej únie máme jednu z najhustejších nemocničných sietí, čo môže znieť dobre, ak na to máte personál. Podľa nej však na Slovensku chýbajú najmä zdravotné sestry. Reformu siete nemocníc podľa nej treba riadiť. Reformu tiež nemožno odložiť vzhľadom na čerpanie financií z plánu obnovy a odolnosti. SaS tiež považuje za chybu nepresúvať pôrodnice z oddelení, ktoré nie sú dostatočne kvalitné na také, kde kvalita a bezpečnosť sú zabezpečené. Podľa poslancov za SaS treba zatriediť nemocnice podľa plánu a sily presúvať tam, kde sú garantované bezpečnosť a kvalita pre pacienta.
Poslanec Národnej rady SR za Progresívne Slovensko Oskar Dvořák podáva poslaneckú interpeláciu na ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú. Opozičná strana má podozrenie, že ministerka dve nemocnice zaradila do siete nemocníc v rozpore so zákonom. Podľa slov Dvořáka Penta nedávno spustila prevádzku svojej bratislavskej Nemocnice Bory a Agel zas svoje Kardiocentrum v Košiciach. Obidve majú ambíciu zaradiť sa medzi špičkové nemocnice, teda najvyššie úrovne nemocníc. Každá nemocnica, ktorá má ambíciu zaradiť sa medzi veľké univerzitné a fakultné nemocnice, musí mať v spádovom území istý počet poistencov. V Bratislave je podľa tohto kľúča priestor iba pre jednu nemocnicu v tretej a vyššej úrovni, ktorý napĺňa Univerzitná nemocnica Bratislava. Ako ďalej pokračoval Dvořák, ministerka Dolinková tam však v rozpore so zákonom zaradila Nemocnicu Bory. Ďalšou nezákonne zaradenou špecializovanou nemocnicou je podľa neho Kardiocentrum Agel, pretože vzniklo až tento rok, teda nemalo v rokoch 2019 až 2021 žiadne výkony, ktoré sú podmienkou zaradenia do siete nemocníc pri špecializovaných nemocniciach.
Programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek nenapĺňa optimizmom. Podľa komory len konštatuje stav slovenského zdravotníctva a jeho neutešené výsledky, ktoré boli predmetom nespočetného množstva diskusií, stretnutí a konferencií už v predošlom období, ako aj pred voľbami a ktoré pokračujú aj ďalej. Vláda podľa komory deklaruje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, hoci priame platby v zdravotníctve tvoria pomerne veľkú časť príjmov a zdravie ako najvyššia hodnota je deklaratórnym termínom, ktorý používajú všetky vlády. Upozorňuje na to, že zdravotníctvo je plné politických nominantov a dialóg sa realizuje iba násilne vynúteným spôsobom. Ako dodala komora, chýbajú konkrétne kroky, ktoré povedú k naplneniu jednotlivých cieľov s časovými plánmi realizácie.
Cukrovka je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek, srdcových infarktov, mŕtvice a amputácie dolných končatín. Podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku minulý rok pribudlo najmä diabetikov 1. typu v strednom veku, ako aj detí odkázaných na inzulín. Diabetes mellitus je v súčasnosti jedným z najčastejších a finančne najnáročnejších chronických ochorení. Mnohí o ňom hovoria ako o pandémii tretieho tisícročia. Najnovšie údaje národného centra ukazujú, že počet pacientov sledovaných v diabetologických ambulanciách má dlhodobo stúpajúci trend, hoci krátkodobo pacientov ubudlo. Najviac pacientov lekári vlani sledovali pre diabetes mellitus 2. typu. Išlo o 319-tisíc pacientov. Na diabetes mellitus 1. typu sa liečilo 25,5 tisíca osôb, gestačný diabetes mellitus postihoval 2,7 tisíca žien a iné typy diabetu malo 2,3 tisíca pacientov. Kým v roku 1980 na Slovensku lekári sledovali 122,2 tisíca diabetikov, vlani to už bolo takmer 350-tisíc diabetikov, čo je nárast o takmer 230-tisíc osôb.
Na Slovensku má pribudnúť druhý detenčný ústav. Po detenčnom ústave v Hronovciach v Levickom okrese chce štát postaviť detenčný ústav v Kremnici. Ministerstvo zdravotníctva SR už vyhlásilo verejné obstarávanie na vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie a následnú výstavbu takéhoto ústavu v areáli Psychiatrickej nemocnice v Kremnici. Podľa oznámenia zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania by predpokladaná hodnota zákazky mala dosiahnuť takmer 27,6 milióna eur. Lehota na predkladanie ponúk trvá do 11. decembra tohto roka. Detenčný ústav má stáť v blízkosti psychiatrickej nemocnice Prof. Matulaya. V ústave má pracovať 90 zdravotníckych pracovníkov a 79 príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže v štvorzmennej prevádzke. Podobne ako v Hronovciach budú aj v Kremnici vytvorené kapacity pre 75 klientov.
Liečba za pomoci zvierat sa uplatňuje najmä ako pomocná psychoterapeutická metóda, keď iné metódy nie sú dostatočne účinné alebo ich nie je možné použiť. Napriek tomu, že z pohľadu verejného zdravotného poistenia nejde o hradenú terapiu, mnohí pacienti sú ochotní si ju zaplatiť. Niektorí získali príspevok na tento typ terapie z grantového programu zdravotnej poisťovne Dôvera - Bojovníci za zdravie. Uviedol to hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky. Len v prípade psychiatrických diagnóz, pre ktoré je liečba za pomoci zvierat vhodná, je v Dôvere približne 130-tisíc poistencov. Samotný experiment sa bude počas šiestich mesiacov realizovať na pôde občianskeho združenia Physio Canis v Kotrčinej lúčke pri Žiline v spolupráci s Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Fakultou zdravotníctva Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne a Technickou univerzitou v Liberci.