Vírus prežíva v slinných žľazách kliešťa. Pri prisatí kliešťa na človeka, sa vypustením slín do krvi dostáva do tela aj vírus. K prenosu a nákaze postačuje párminútové prisatie kliešťa. Prírodným rezervoárom nákazy sú drobné hlodavce ako potkany, myši, hraboše atď. Väčšie cicavce ako sú kravy, kozy, ovce, líšky, diviaky a teda aj človek, sú obvykle len náhodným hostiteľom.

Pri nákaze dobytku a hospodárskych zvierat, môže vírus preniknúť aj do mliečnych žliaz a do mlieka. Menej častou cestou nákazy človeka je konzumácia nedostatočne tepelne spracovaného ovčieho alebo kozieho mlieka, výrobkov z nich. 

Diagnostika

Opiera sa najmä o anamnézu a charakteristický klinický priebeh ochorenia.V anamnéze je najdôležitejší údaj o prisatí kliešťa v nedávnom období. V laboratórnom vyšetrení z krvi v 2. fáze ochorenia je prítomná zvýšená sedimentácia, zvýšený počet leukocytov a vysoké titre tzv. hepatálnych enzýmov. Ak sa predpokladá prítomnosť kliešťovej encefalitídy, vykoná sa sérologické vyšetrenie krvi na prítomnosť protilátok proti vírusu. V tomto pokročilom štádiu ochorenia je pozitívny výsledok, a to so zvýšeným titrom IgM aj IgG protilátok.

Pri pozitývnych meningeálnych príznakoch je nevyhnutné prevedenie diagnostickej lumbálnej punkcie. Odobratím mozgovomiešneho moku a jeho laboratórnym vyšetrením, získame cenné informácie o type infekcie, ktorá prebieha v CNS.

Kliešťová encefalitída ako vírusová infekcia bude mať rozdielny likvorologický nález ako bakteriálna hnisavá infekcia.V prvej fáze ochorenia bude výsledok negatívny a v druhom štádiu je pozitívny už aj pri jednoduchšom odbere venepunkciou, teda z krvi. Z pomocných zobrazovacích vyšetrení je prínosná magnetická rezonancia mozgu (MRI).

Prevencia

• Identifikácia endemických oblastí - miesto, s vysokým výskytom premorenia kliešťov týmto vírusom. Vyhľadávaním takýchto miest a vyhýbaniu sa rekreácii v nich, účinne znižuje chorobnosť na kliešťovú encefalitídu.
• Konzumácia dostatočne pasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov
• Ochrana pred prisatím kliešťom vhodným oblečením. Pri pohybe a pobyte v prírode dbáme na zakryté členky a lýtka dlhými nohavicami, ponožkami či podkolienkami. 
• Používanie repelentov
• Očkovanie

Hosťom relácie Ordinácia s MUDr. Romanom bol infektológ MUDr. Martin Chren.