• Projekt výstavby nemocnice Rázsochy sa nedá stihnúť;
• kľúčom k úspešnej liečbe rakoviny prsníka, krčka maternice či hrubého čreva je ich skorý záchyt; 
• na pravidelné preventívne prehliadky chodia len štyria z desiatich ľudí na Slovensku. 

Týmto, aj ďalším témam sa budeme venovať v dnešných MEDI novinách - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň.

Projekt výstavby nemocnice Rázsochy sa nedá stihnúť, a preto by vláda mala sumu 281 miliónov eur vyčlenenú z plánu obnovy presunúť do regionálnych nemocníc. Na tlačovej besede 13. apríla to uviedla poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita Jana Bittó Cigániková. Národná nemocnica sa podľa nej na základe politickej dohody stavať dá, a to z kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu. Podľa jej slov SASKA odmieta, aby pre politickú zbabelosť nominantov OĽaNO prišli pacienti o nové, zrekonštruované nemocnice, ktoré sú potrebné. Vláda a ministerstvo zdravotníctva podľa Cigánikovej od vyhlásenia plánu obnovy v súvislosti s výstavbou nemocníc stratili 1,5 roka. Poukázala na to, že na ministerstve zdravotníctva chýbajú v celom procese odborné kapacity. Upozornila tiež, že nemocnice sa majú postaviť do roku 2026. Riešením je podľa Cigánikovej to, aby sa vláda s Európskou komisiou pokúsila vyrokovať posun tohto termínu na štvrtý kvartál 2026.

Pravidlá predpisovania humánnych liekov, zdravotníckych pomôcok alebo dietetických potravín pri prepustení pacienta z nemocnice sa zmenia. Predpisujúcim lekárom bude môcť byť aj nemocničný lekár, ktorý zatiaľ nenadobudol odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností. Vyplýva to z návrhu novely zákona o liekoch, ktorý schválila vláda. Rezort zdravotníctva tak reaguje na akútny nedostatok lekárov-špecialistov, ktorí by v súčasnosti mali pacientom predpisovať lieky po ich prepustení z nemocnice.  

Skupina poslancov okolo Anny Záborskej predložila do Národnej rady SR návrh zákona o pomoci tehotným ženám. V prípade schválenia zákona budú musieť ženy, ktoré chcú podstúpiť interrupciu, vyplniť dotazník, kde uvedú dôvod. Návrh vymenúva konkrétne formy, z ktorých si môžu ženy vybrať. Predkladatelia návrhu to zdôvodňujú štatistickým zisťovaním s cieľom pomôcť „zlepšeniu zdravotnej starostlivosti, informovanosti, prevencie a sociálnej pomoci.“ Zároveň majú uviesť aj formu antikoncepcie, ktorou sa pred počatím chránili. Ak žena na interrupcii trvá a sú splnené podmienky na jej vykonanie, lekár bude povinný poskytnúť jej zoznam organizácií, ktoré poskytujú ženám pomoc v tehotenstve, informácie o všetkých príspevkoch, na ktoré má nárok pred pôrodom a po ňom, o tehotenskom štipendiu a tiež o podmienkach poskytovania núdzového bývania. 

Počet pacientov, ktorí vyhľadali právnu pomoc Asociácie na ochranu práv pacientov, sa za posledné štyri roky zdvojnásobil. Kým v roku 2019 vyhľadalo pomoc v bezplatnej právnej poradni asociácie 141 pacientov a ich blízkych, v roku 2021 to bolo už 309 pacientov. Tento nápor nepoľavil ani po odznení pandémie. Pacientska poradňa riešila v minulom roku 291 podnetov, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s predpandemickým rokom 2019. Asociácia preto pri príležitosti Európskeho dňa práv pacientov poukazuje na dôležitosť osvety. Ako uviedla Radmila Strejčková v pacientskej poradni v minulom roku riešili najmä podozrenia z nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Obracali sa na nich aj ľudia, ktorí nielenže spochybňovali postup lekárov, ale ich aj podozrievali zo zavinenia úmrtia svojich blízkych v dôsledku nesprávneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Pacienti a príbuzní sa tiež často pýtali na právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie, či na právo na sprevádzajúcu osobu pri hospitalizácii.

Kľúčom k úspešnej liečbe rakoviny prsníka, krčka maternice či hrubého čreva je ich skorý záchyt. Prispieva k tomu nielen pravidelná primárna prevencia, ale aj tá sekundárna, vo forme skríningov. Všeobecná zdravotná poisťovňa v minulom roku rozoslala takmer 58 tisíc pozvánok na mamografiu. Na vyšetrenie však prišli len necelé tri percentá žien. Pozitívny výsledok malo napokon 210 žien. Štátna poisťovňa sa už od roku 2019 pravidelne zapája do národného skríningu onkologických ochorení. Pozvánky na mamografiu dostanú ženy vo veku 50 až 69 rokov, ktoré za posledné dva roky vyšetrenie neabsolvovali. Podľa hovorkyne VšZP Evy Peterovej „Poistenky, ktoré prevenciu a skríningy zanedbávajú, tým riskujú, že sa rakovina odhalí v pokročilom štádiu, ktoré je ťažšie riešiteľné.“ Karcinóm prsníka diagnostikujú čoraz mladším ženám a ročne si na celom svete vyžiada viac než 600-tisíc životov. Podľa štatistík poisťovne až 300 slovenských žien ročne zomiera zbytočne. 

Pre výpadok viacerých liekov evidujú zdravotné poisťovne zvýšený počet žiadostí o preplatenie kategorizovaných liekov na predpis, ktoré si poistenci vyberajú v zahraničí. Pre nesprávne vypísanie receptu, keď lekár poistenca označí ako samoplatcu, však narastá aj počet prípadov, kedy poisťovňa nemôže poistencovi tieto náklady preplatiť. Upozornila na to hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Eva Peterová. Ako ďalej dodala „Ak lekár predpíše pacientovi liečenému na Slovensku napríklad liek na hypertenziu a pacient si liek vyberie v zahraničí, ide o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť, na ktorú má v rámci Európskej únie nárok." Pacient si v lekárni za liek zaplatí a poisťovňa mu následne preplatí tieto náklady do výšky, akoby si liek vybral na území Slovenska. Štátna poisťovňa však zaznamenáva narastajúci počet žiadostí, ktorých súčasťou je nesprávne vypísaný recept, dôsledkom čoho poistencovi nemôže refundovať vzniknuté náklady. Štátna poisťovňa zároveň pripomína, že zahraničné a slovenské elektronické systémy nie sú navzájom prepojené, poistenec preto potrebuje aj papierovú formu receptu, aby mu liek v zahraničí vydali.  

Vďaka financiám z plánu obnovy začalo Ministerstvo zdravotníctva SR poskytovať nenávratný finančný príspevok až do výšky 60 624 eur na podporu zriaďovania nových všeobecných ambulancií v okresoch, kde dnes chýbajú. Získať príspevok môže lekár so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo alebo pediatria, ktorý má záujem otvoriť si vlastnú ambulanciu. Rezort zdravotníctva to uviedol na svojej webovej stránke. Cieľom opatrenia je motivovať mladých profesionálov a profesionálky k voľbe kariérnej cesty všeobecného lekára alebo pediatra, a tak podporiť vznik nových všeobecných ambulancií naprieč celým Slovenskom. V pláne obnovy je na podporu vzniku nových ambulancií vyčlenených viac než 10 miliónov eur do konca roka 2025. V roku 2023 plánuje ministerstvo zdravotníctva podporiť vznik najmenej 30 nových ambulancií všeobecného lekárstva a pediatrie.

Na pravidelné preventívne prehliadky chodia len štyria z desiatich ľudí na Slovensku. Viac ako polovica populácie priznáva, že k lekárovi ide až vtedy, ak má nejaký zdravotný problém. V porovnaní s priemerom populácie ide častejšie o ľudí žijúcich v malých obciach do tisíc obyvateľov. Vyplýva to z online prieskumu, ktorý v období od 28. marca do 2. apríla tohto roka na reprezentatívnej vzorke 1 008 respondentov populácie vo veku nad 18 rokov vykonala agentúra NMS Market Research. O niečo dôslednejšie v prevencii sú ženy ako muži, keďže na pravidelné preventívne prehliadky chodí 45 percent žien a 35 percent mužov. V porovnaní s priemerom populácie navštevujú lekárov kvôli prevencii častejšie ľudia vo veku od 25 do 34 rokov. Osem percent populácie tvrdí, že sa lekárom vyhýba. Medzi touto skupinou obyvateľstva nájdeme dvakrát toľko mužov ako žien. Absolvovaniu preventívnej prehliadky sa totiž podľa dát vyhýba každý desiaty muž. Častejšie tu však nájdeme aj samostatne zárobkovo činné osoby či podnikateľov. Najčastejšie chodia ľudia na Slovensku na preventívne prehliadky k zubárovi. Zubára navštevuje z dôvodu prevencie 72 percent populácie.