Nemocnice si v prieskume spokojnosti so stavom zdravotníckych zariadení mierne polepšili, súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union kritizujú prerozdeľovaciu vyhlášku, prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe. Týmto, aj ďalším témam sa budeme venovať v dnešných Medi novinách - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň. 

Nemocnice na Slovensku si v prieskume Všeobecnej zdravotnej poisťovne o spokojnosti so stavom zdravotníckych zariadení oproti minulému roku mierne polepšili. Medzi najlepšie hodnotenými sa za rok 2022 umiestnili Kardiocentrum Nitra, Mammacentrum sv. Agáty Banská Bystrica a ORL Humenné. Poistenci vnímali pozitívne najmä poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ale aj prístup lekárov a sestier. Horšie na tom boli strava a ubytovanie. Do prieskumu sa zapojilo celkovo 6 321 poistencov VšZP, ktorí boli v uplynulom roku hospitalizovaní minimálne jednu noc v niektorom zo zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku s výnimkou psychiatrických nemocníc a oddelení, stacionárov a väzenských nemocníc.  

Lekárske odborové združenie podalo podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na preverenie, či zdravotné poisťovne pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti postupujú zákonne a racionálne. Odborári podali podnet na úrad po tom, ako nedávno poukázali na pochybné prerozdelenie zvýšených financií štátnym a súkromným nemocniciam zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Podľa odborárov je pravdepodobné, že podobne postupovali aj ostatné zdravotné poisťovne. Podľa nich sa zrejme opakuje scenár, keď pri prerozdelení financií z plánu obnovy väčšinu z 212 miliónov eur získali súkromné nemocnice. Koncové fakultné nemocnice sa rozhodnutím ministerstva zdravotníctva o tieto peniaze ani nemohli uchádzať. Lekárske odborové združenie žiada preto preveriť aj prerozdelenie navýšeného rozpočtu nemocniciam zo všetkých troch zdravotných poisťovní. Uviedol to 3. apríla predseda združenia Peter Visolajský. Poukazuje na to, že zvýšenie platieb oproti minulému roku je v prípade štátnych fakultných nemocníc len na tri mesiace a oproti minulému roku nepresahuje 21 %. Naopak, VšZP je podľa Visolajského mimoriadne štedrá k malým a súčasne súkromným nemocniciam, kde nárast platieb dosahuje aj 40 % a je garantovaný až na šesť mesiacov. 

V 13. kalendárnom týždni bolo hlásených 47 734 akútnych respiračných ochorení a chorobnosť tak v porovnaní s predchádzajúcim týždňom stúpla o 2,3 percenta. Ako informoval Úrad verejného zdravotníctva SR, najviac chorých bolo v Bratislavskom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji, pričom najvyššia vekovo špecifická chorobnosť na akútne respiračné ochorenia bola vo vekovej skupine detí do 5 rokov veku. Úrad ďalej informoval, že priebeh ochorení bol komplikovaný u troch percent pacientov s akútnymi respiračnými ochoreniami.  

Ministerstvo zdravotníctva SR ustupuje od zámeru zriadiť štátnu distribučnú spoločnosť na dodávku liekov a zdravotníckych pomôcok. Ministerstvo súčasne navrhuje zrušiť úlohu týkajúcu sa koncepcie zriadenia štátnej distribučnej spoločnosti. Zámerom zriadenia štátnej distribučnej spoločnosti na dodávanie liekov, zdravotníckeho materiálu a zdravotníckych pomôcok malo byť zefektívnenie distribúcie liekov a zabezpečenie sebestačnosti štátnych zdravotníckych zariadení v oblasti zásobovania a distribúcie liekov. „V rámci medzirezortného pripomienkového konania k materiálu sa však nepodarilo odstrániť viaceré zásadné pripomienky. Tie sa týkali predovšetkým financovania tejto distribučnej spoločnosti, aby jej zriadenie nemalo dodatočné požiadavky na rozpočet verejnej správy.  uviedlo ministerstvo 4. apríla. Rezort zdravotníctva tvrdí, že bude uprednostňovať riešenia centrálneho obstarávania liekov, ako aj niektorých činností, ktoré by mali byť predmetom činnosti distribučnej spoločnosti, napríklad formou interných kapacít Ministerstva zdravotníctva SR. 

Výzva na zlepšenie plánovania rádioterapie za podpory umelej inteligencie sa podľa rezortu zdravotníctva skončila úspešne. Všetkých jedenásť subjektov, ktoré žiadali o podporu v tejto výzve, splnilo jej podmienky a môžu tak čerpať prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR. Pre tisíce pacientov to bude znamenať skrátenie čakacích lehôt na rádioterapiu. Informovalo o tom 4. apríla Ministerstvo zdravotníctva. Cieľom výzvy je zabezpečiť softvérové a hardvérové vybavenie, ktoré podporuje automatizované kontúrovanie rizikových orgánov. V súčasnosti každý radiačný onkológ strávi v priemere 30  až 50 % svojho pracovného času segmentáciou, teda kontúrovaním rezov z počítačovej tomografie. Cieľom projektu je skrátiť priemerný čas, ktorý radiačný onkológ strávi pri kontúrovaní rizikových orgánov minimálne o polovicu oproti aktuálnemu stavu. Radiačnému onkológovi by navrhované riešenie malo ušetriť minimálne 15 % jeho celkového pracovného času. Predpokladá sa, že toto riešenie by malo za päť rokov priniesť úspory vo výške 3,8 milióna eur. 

Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union kritizujú vyhlášku o programovom rozpočtovaní (prerozdeľovaciu vyhlášku), ktorú rezort zdravotníctva zverejnil minulý týždeň. Upozorňujú, že nie je postavená na reálnych výpočtoch a škodí zdravotníctvu i pacientom. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa vyhlášku rešpektuje. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré poskytli 4. apríla pre TASR. Dôvera považuje takýto spôsob prerozdelenia peňazí verejného zdravotného poistenia za zlý. "Každému v sektore je jasné, že čísla vo vyhláške nie sú reálne. Rozumieme tomu, že bolo potrebné upokojiť situáciu. Uzavreli sa zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi, no pokiaľ nebudú zvýšené platby za poistencov štátu, nebudú peniaze na úhrady podľa týchto zmlúv, čím sa opäť vráti chaos. Skonštatovala poisťovňa. Vyhlášku odmieta aj Union zdravotná poisťovňa. "Je postavená nerealisticky na nesprávnych výpočtoch, nezohľadňuje špecifiká poistných kmeňov jednotlivých zdravotných poisťovní a zväzuje ruky zdravotným poisťovniam efektívne nakupovať zdravotnú starostlivosť. Ozrejmila.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR žiada umožniť výrobcom humánnych liekov zabezpečiť kontinuitu dodávok liekov na Slovensko pri neočakávanej situácii ohrozujúcej dostupnosť lieku. V takomto prípade by Štátny ústav pre kontrolu liečiv mohol povoliť výnimku z uvádzania údajov na vonkajšom a vnútornom obale lieku alebo ich uvádzania v štátnom jazyku. Ide o zásadnú pripomienku asociácie k návrhu novely zákona o liekoch, o ktorom v pondelok 3. apríla rokovala Hospodárska a sociálna rada SR. V prípade neočakávanej situácie s nedostupnosťou liekov, ktorá môže byť dôsledkom rôznych udalostí, je podľa zamestnávateľov potrebné zabezpečiť dostupnosť liekov pre pacientov na Slovensku. Týka sa to aj terapeutických oblastí, napríklad antibiotík a iných, ktoré sú z väčšej miery zastúpené generickými liekmi. „V systéme existujúceho emergentného systému je povinnosťou všetkých výrobcov zabezpečiť dostupnosť liekov pre pacientov na Slovensku. Avšak v prípade, že nastane výpadok dovozu lieku s väčšinovým podielom na trhu, automaticky nastane nedostupnosť liekov ostatných výrobcov v danej terapeutickej skupine. Upozorňuje asociácia.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala 5. apríla novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorou sa dopĺňa aj transplantačný zákon. Záchranári budú mať po novelizácii viac času na odchod pri výjazdoch k pacientom, pri ktorých je potrebné použiť osobné ochranné pracovné prostriedky. Zatiaľ čo doteraz museli na výjazd vyraziť do dvoch minút, pri ohrození biologickým faktorom tri až štyri sa tento čas predĺži na desať minút. Takéto ohrozenie sa týka napríklad výjazdov za pacientmi s ochorením COVID-19. Rezort zdravotníctva argumentuje, že dvojminútový časový interval nie je možné zabezpečiť pre stále narastajúce počty zásahov u pacientov s podozrením na ochorenia, ktoré si vyžadujú použitie osobných ochranných pracovných prostriedkov pri ohrození biologickým faktorom tri až štyri, ako je napríklad COVID-19.

Asociácia nemocníc Slovenska ostro odmieta zavádzajúce tvrdenia Lekárskeho odborového združenia o financovaní slovenských nemocníc. Regionálne nemocnice dostávajú od zdravotných poisťovní adekvátny podiel finančných prostriedkov vzhľadom na ich úlohu v slovenskom zdravotníctve. V tlačovej správe to 5. apríla uviedla hovorkyňa asociácie nemocníc Elena Močilanová. Podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií sa minimálne 45 percent zo všetkej ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku poskytuje v regionálnych nemocniciach. upozorňuje asociácia. „Ak by programový rozpočet pre ústavnú zdravotnú starostlivosť bol definovaný v deklarovanej výške 553 miliónov eur, tak predmetný podiel asociácie vo výške 224 miliónov eur je dokonca výrazne nižší v porovnaní s týmto rozložením výkonov v nemocniciach. tvrdí asociácia. Odmieta spochybňovanie dodatočných finančných zdrojov určených na mzdy zdravotníckych pracovníkov v regionálnych nemocniciach. „Nerozumieme, prečo práve lekárski odborári útočia na svojich kolegov v neštátnych nemocniciach. potvrdila asociácia.