Prokrastinácia je tendencia odkladať plnenie úloh, povinností alebo činností na neskôr, najčastejšie na menej dôležitý čas, čo vedie k tomu, že sa dané úlohy stávajú urgentnými alebo ich vôbec nesplníme. Je to neefektívny spôsob riadenia času a energie. Prokrastinácia môže mať negatívny vplyv na produktivitu, kvalitu práce a psychické zdravie.

Najčastejšie formy prokrastinácie zahŕňajú:

1. Čakanie na poslednú chvíľu: Odkladanie úloh na neskôr a potom ich rýchle splnenie tesne pred termínom.

2. Rozptyľovanie pozornosti: Sklon odchádzať od hlavnej úlohy, pretože sa nám zdá, že je nudná alebo ťažká, a míňanie času na nepodstatné činnosti, napríklad prezeranie sociálnych médií.

3. Rozmýšľanie o úlohách, namiesto ich plnenia: Stráca sa čas premýšľaním o tom, ako by sme mali spraviť úlohu, ale nedostávame sa k jej plneniu.

4. Nesústredenosť: Ťažko sa sústrediť na jednu úlohu a sklon byť ľahko rušiteľný.

5. Vyhýbanie sa nepopulárnym úlohám: Odkladanie úloh, ktoré sa nám nepáčia alebo ktoré považujeme za nepríjemné.

Prokrastinácia môže postihnúť kohokoľvek, bez ohľadu na vek, pohlavie alebo profesiu. Je to bežné a môže sa vyskytovať v rôznych životných situáciách. Niektorí ľudia sú viac náchylní k prokrastinácii ako iní, a to z rôznych dôvodov, ako sú nedostatok sebavedomia, nedostatok organizácie alebo neprimerané očakávania ohľadom úloh.

Je rozdiel medzi občasným odkladaním úloh a chronickou prokrastináciou, ktorá môže mať negatívny vplyv na život a prácu jednotlivca. Ak máte pocit, že prokrastinácia vás zasahuje a bráni vám dosiahnuť svoje ciele, môže byť užitočné obrátiť sa na odborníka, ako je psychológ, ktorý vám môže pomôcť identifikovať príčiny a vyvinúť stratégie na riadenie prokrastinácie.

Relácia vznikla v spolupráci s Psychológia Nitra - ambulancia klinickej psychológie.