Nervový systém je schopný riadiť organizmus aj bez vonkajších vplyvov a podnetov. 

Jedným z najdôležitejších časových vzorcov nášho organizmu je cirkadiánny rytmus s dĺžkou približne 24 hodín. Cirkadiánny rytmus je ovplyvňovaný najmä svetlom. Vlnová dĺžka svetla ovplyvňuje hladiny melatonínu (hormón, ovplyvňujúci spánok). Preto nadbytok svetla najmä pred spaním (modré svetlo z elektronických zariadení) môže spôsobiť spánkové poruchy. 

Fázy spánku

Počas 24 hodinového cirkadiánneho rytmu sa u človeka striedajú fázy bdenia a spánku. Spánok definujeme ako reverzibilný stav zníženej odpovede na podnety z prostredia a obmedzenej interakcie s prostredím. 

Počas pánku sa striedajú dve základné fázy: REM a NON-REM. Fáza REM je charakterizovaná rýchlymi pohybmi očí pod viečkami = Rapid Eye Movement. Pri fáze NON-REM k pohybu očí nedochádza. Približne každých 90 minút sa strieda fáza NON-REM s fázou REM. 

Pred upadnutím do NON-REM fázy je štádium ospalosti a zaspávania, z ktorého je veľmi ľahké človeka prebrať. 

Počas prvej NON-REM fázy môžeme pozorovať hovorenie zo sna alebo námesačnosť (somnambulizmus). To znamená, že počas tejto fázy môžeme pozorovať pohyby tela, zatiaľ čo mozog odpočíva. Metabolizmus mozgu sa znižuje až o 30% a znižuje sa aj srdcová a dychová aktivita. Nedostatok tohto spánku môže spôsobiť značné zdravotné problémy, vedie k vyčerpanosti, poruchám imunitného ale aj hormonálneho systému. 

REM fáza je charakterizovaná aktívnym mozgom v odpočívajúcom tele. Mozog sa správa ako za bdela a jeho metabolizmus sa zvyšuje o 20%. Pozorovať môžeme rýchle pohyby očí pod zavretými viečkami. Počas tejto fázy je prítomné snívanie. Poruchy REM fázy môžu viesť ku psychickým poruchám.