Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• Národný ústav detských chorôb obnovil jedinečný typ mobilnej aplikácie pre rodičov,
• výdavky na zdravotníctvo na Slovensku zaostávajú za priemerom Európskej únie,
• kožných ambulancií je na Slovensku čoraz menej, počet kožných ochorení pritom stúpa.

Národný ústav detských chorôb obnovil jedinečný typ mobilnej aplikácie pre rodičov. Aplikáciu, ktorá rodičov prevedie zdravotným stavom dieťaťa a pomáha pri poskytnutí prvej pomoci, nepoužíva žiadna nemocnica na Slovensku. Aplikáciu na pôde detskej nemocnice spustili už v roku 2019 ako jeden z ďalších zásadných krokov terapeutickej komunikácie, ktorú ústav praktizuje smerom k pacientom. Aplikácia bude slúžiť rodičom v lepšej orientácii pri náhle vzniknutých zdravotných problémoch ich detí. Veľakrát sa stane, že rodič pri úraze alebo chorobe dieťaťa váha, či má alebo nemá navštíviť urgentný príjem. Rovnako sa stane, že niekedy aj zbytočne hodiny čaká na urgente a pritom pri správnej pomoci by vedel dieťa ošetriť aj v domácom prostredí. Podobné telefonické linky a aplikácie, ktoré pomôžu rodičom posúdiť, či ich dieťa naozaj potrebuje vo večerných hodinách navštíviť pohotovosť, či už ambulantnú alebo nemocničnú, predstavujú podľa ministra zdravotníctva Michala Palkoviča skvelý spôsob, ako vyriešiť aspoň niektoré problémy v našom zdravotníctve.  

Výdavky na zdravotníctvo na Slovensku zaostávajú za priemerom Európskej únie. Upozornila na to štúdia, ktorú v utorok predstavila Americká obchodná komora v SR v spolupráci s partnermi. Dokument ponúka niekoľko návrhov na zmenu systému financovania zvýšením platby za poistenca štátu, zavedením sociálne únosnej spoluúčasti a pripoistenia. Ako uviedol predseda výboru pre zdravotníctvo AmCham v SR Vladimír Mičieta, systém zdravotníctva je nutné bezodkladne reformovať. Financovanie zdravotníctva je z veľkej časti postavené na odvodoch ekonomicky aktívneho obyvateľstva, absolútny počet prispievateľov však bude podľa analytika v najbližšom polstoročí klesať. Martin Vlachynský z analytického inštitútu INESS dodal, že ak predpokladáme lineárnu závislosť medzi počtom ekonomicky aktívnych a odvodovými príjmami, tak by to v dnešných cenách znamenalo úbytok odvodových príjmov zhruba 290 miliónov eur ročne v 2030 a 1240 miliónov ročne v 2060. 

Na skrátenie ordinačných hodín na pohotovostiach a zvýšenie poplatkov za neodôvodnené využívanie pohotovostí a urgentov v nemocniciach sa v parlamente nenašla politická vôľa. Zmeny navrhovala vláda od začiatku budúceho roka. Mimoriadnu schôdzu k vládnemu návrhu zmien vo fungovaní pohotovostí sa v piatok 8. septembra nepodarilo otvoriť ani na druhýkrát, prezentovalo sa len 61 poslancov, potrebných bolo 76. Poslanci sa schôdzu dvakrát pokúšali otvoriť už vo štvrtok, predseda Národnej rady SR Boris Kollár ju teda po ďalších dvoch neúspešných pokusoch ukončil. 

Na Slovensku každoročne púšťame miliardy eur zdravotných odvodov do deravého, hrdzavého potrubia, ktorého stav je alarmujúci. Uviedla to predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová. Reforma zdravotného poistenia podľa nej v minulosti nezaviedla európsky štandard a zabudla zakázať krížové vlastníctvo. Podľa jej slov zo zdravotného poistenia sa odlievajú stovky miliónov eur. Za chybu považuje aj to, že sa doteraz nezaviedol systém DRG, teda úhradový systém pre nemocnice. Vlani systémom zdravotného poistenia podľa Bláhovej pretieklo šesť miliárd eur, budúci rok by to malo byť o miliardu eur viac a v ďalšom roku o ďalšiu miliardu eur viac. Ide podľa nej o dvojciferné nárasty objemu peňazí, teda financie pre zdravotníctvo pribúdajú závratným spôsobom. Toto nie je podľa Bláhovej správna cesta. Podľa šéfky ÚDZS sa už naštartovali kroky k pilotnému mechanizmu DRG. V tomto mesiaci by sa podľa nej mali zverejniť sadzby a relatívne váhy k systému DRG. Tento systém podľa Bláhovej umožní zaviesť spravodlivé odmeňovanie za daný výkon.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa priebežne plní úsporné opatrenia, ktoré jej nariadilo Ministerstvo zdravotníctva SR na zvrátenie rastu jej dlhu. Pre TASR to potvrdil komunikačný odbor rezortu. Predstavenstvo spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa musí pravidelne, vždy v prvý pondelok v mesiaci, predložiť súhrnnú informáciu o zrealizovaných úkonoch úsporných opatrení. Z predložených informácií vyplýva, že VšZP uložené opatrenia priebežne plní. Strata VšZP predstavovala ku koncu marca 50,2 milióna eur, vlani skončila v strate 153,8 milióna eur. Rezort preto poisťovni nariadil plán plnenia viacerých úsporných opatrení, ktoré jej majú ušetriť 51,7 milióna eur. 

Samosprávne kraje už začali pediatrov po ich výpovediach z ambulantných pohotovostí v niektorých prípadoch rozpisovať do služieb. Týka sa to napríklad pohotovostí v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom či Trnavskom kraji. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré poskytli pre TASR. Ak lekár nenastúpi do služby podľa rozpisu, môže dostať pokutu do výšky 3 319 eur. Aktuálne je však ambulantná pohotovostná služba personálne zabezpečená vo všetkých krajoch. Podľa ministra zdravotníctva Michala Palkoviča situácia nie je optimistická. Ako dodal, dostali sme sa do situácie krízového manažmentu. Minister deklaruje pediatrom podporu ministerstva, zmeny však podľa neho pravdepodobne budú musieť počkať na nový parlament. 

Ministerstvo zdravotníctva SR bude môcť aj po odvolaní mimoriadnej situácie jednoduchšie nakladať s hnuteľným majetkom štátu, ktorý je určený na zamedzenie šírenia a na liečbu ochorenia COVID-19. Za takýto majetok sa považujú lieky vrátane vakcín a zdravotnícke pomôcky určené na ich aplikáciu. Príslušné nariadenie z dielne Ministerstva financií SR, ktoré predlžuje uplatňovanie niektorých opatrení aj po odvolaní mimoriadnej situácie, schválila v stredu vláda. Podľa ministerstva financií navrhovaná úprava umožní správcovi majetku štátu, ktorým je ministerstvo zdravotníctva, aby aj naďalej pri nakladaní s hnuteľným majetkom štátu nepotreboval vykonať ponukové konanie, osobitné ponukové konanie, elektronickú aukciu alebo ponuku na nájom podľa zákona o správe majetku štátu. Správca majetku však musí konať so zreteľom na verejný záujem a postupovať účelne a hospodárne.

Kožných ambulancií je na Slovensku čoraz menej, počet kožných ochorení pritom stúpa. Upozorňuje na to zdravotná poisťovňa Dôvera. Mnohé z kožných ambulancií prechádzajú na nezmluvný vzťah a ošetrujú svojich pacientov za priamu platbu alebo sa sústredia len na estetickú medicínu. Problémom je tiež prirodzené starnutie lekárov, keď priemerný vek kožného lekára dosahuje 56 rokov. Ako uviedla projektová manažérka poisťovne Dôvera Beáta Saal, len tretina poistencov Dôvery navštívila za posledných päť rokov ambulanciu kožného lekára. Problémom môže byť aj dostupnosť. Domnieva sa, že mnohí si liečia svoje kožné problémy sami, prípadne zanedbajú prevenciu, čím sa potom ich liečba stáva zdĺhavou a náročnou. Situáciu by podľa Beáty Saal mohla riešiť telemedicína. Napríklad formou aplikácie na diagnostiku kožných ochorení na diaľku. Aplikácia ponúka diagnostiku kožného problému z fotografie, ktorú si pacient sám vyhotoví svojím mobilným telefónom. V prvom kole kožný problém diagnostikuje umelá inteligencia a následne kožný lekár. Najneskôr do troch pracovných dní získa poistenec vyjadrenie od lekára, ktorý jeho zdravotný problém posúdi. V prípade potreby mu navrhne liečbu, predpíše recept alebo odporučí návštevu ambulancie. Aplikácia určí správnu diagnózu v 90 percentách prípadov. 

O výsledky Centra roboticky asistovanej chirurgie v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici sa zaujímajú aj v zahraničí. Vybrali ho, aby v tureckom Istanbule prezentovalo zástupcom zo 150 nemocníc z rôznych kútov sveta, ako sa dá vybudovať ekonomicky, prevádzkovo a medicínsky efektívne a výkonné centrum. Riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková a vedúci Centra roboticky asistovanej chirurgie Vladimír Baláž priblížili kolegom, ako minimalizovať náklady na obstaranie a prevádzku robotického systému, ako si vystačiť s dostupným počtom personálu, a pritom maximalizovať medicínsku efektívnosť a benefity tejto šetrnej metodiky pre pacienta. Na podujatí, ktoré sa v Turecku konalo v týchto dňoch, vystúpili i zástupcovia nemocníc z Nórska, zo Saudskej Arábie, z Brazílie a z Izraela. Od svojho vzniku v roku 2011 v centre uskutočnili spolu 4 530 výkonov. Lekárom sa pravdepodobne podarí tento rok prekonať hranicu 800 roboticky asistovaných operácií, čo by bol rekord od spustenia centra.