Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• dvojmiliónový liek Zolgensma by mohol byť zaradený do zoznamu liekov preplácaných z verejného zdravotného poistenia,
• ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo zoznam nemocníc, ktoré splnili podmienky na získanie finančných prostriedkov z plánu obnovy,
• novým dekanom Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave bude gastroenterológ Ladislav Kužela.

Dvojmiliónový liek Zolgensma by mohol byť zaradený do zoznamu liekov preplácaných z verejného zdravotného poistenia. Pre TASR to potvrdilo ministerstvo zdravotníctva. Pacienti so spinálnou muskulárnou atrofiou, ktorí splnia špecifické podmienky, by tak nemuseli žiadať zdravotné poisťovne o jeho úhradu na výnimku. Tie potvrdili, že žiadosti mali už aj tento rok a v jednom prípade sa liek nepreplatil. Ministerstvo s držiteľom uzavrelo zmluvu o podmienkach úhrady lieku Zolgensma a žiadosť o zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov bude prejednaná na najbližšom zasadnutí kategorizačnej komisie. Pokiaľ kategorizačná komisia vydá pozitívne odborné odporúčanie a ministerstvo rozhodne v septembri, liek by podľa neho mohol byť v úhrade od decembra. Výrobca lieku žiada kategorizáciu pre dve skupiny pacientov, tých s SMA I, ako aj tých s troma kópiami génu SMN2. Všeobecná zdravotná poisťovňa tento rok dostala a schválila dve žiadosti o tento liek. Zdravotná poisťovňa Dôvera tento rok zamietla žiadosť o úhradu v prípade jednej detskej pacientky. 

Ministerstvo zdravotníctva SR zverejnilo zoznam nemocníc, ktoré splnili podmienky na získanie finančných prostriedkov z plánu obnovy. V zozname sa nachádza 14 nemocníc a ústavov, jedna špecializovaná nemocnica uspela s dvomi žiadosťami. Informoval o tom rezort zdravotníctva. Medzi úspešnými žiadateľmi sa nachádza Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša v Košiciach, Psychiatrická nemocnica Profesora Matulaya v Kremnici, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici či Psychiatrická nemocnica vo Veľkom Záluží. Psychiatrická nemocnica v Hronovciach pritom uspela s dvomi žiadosťami o poskytnutie prostriedkov, preto sa v zozname úspešných žiadateľov nachádza dvakrát. Podmienky na získanie financií z plánu obnovy nesplnilo 12 žiadateľov. Ide napríklad o nemocnicu Svet zdravia v Topoľčanoch, Nemocnicu s poliklinikou v Myjave, Fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Žiline, nemocnicu s poliklinikou Svet zdravia v Trebišove, či Nemocnicu Agel Košice-Šaca.

Na Slovensku pediatri zaočkovali od marca 2022 do júna tohto roka 2084 detí, ktoré ušli pred vojnou z Ukrajiny. Išlo najmä o povinné očkovania v SR, ktoré museli absolvovať, ak chceli zostať na Slovensku. Pre TASR to uviedla manažérka oddelenia komunikácie štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Eva Peterová. V rámci vakcín, ktoré sú na Slovensku povinné, pediatri zaočkovali 1212 ukrajinských detí kombinovanou vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, hepatitíde B, detskej obrne a hemofilovým invazívnym infekciám. Proti pneumokokovým infekciám zaočkovali 874 detí a proti osýpkam 813. Z nepovinných očkovaní bolo 45 ukrajinských detí zaočkovaných proti rotavírusom, dve deti zaočkovali proti besnote a štyri proti hepatitíde A. Zaočkovali aj 142 detí proti ochoreniu COVID-19 a 39 proti chrípke.

Ministerstvo zdravotníctva SR prišlo s ďalším opatrením, ktoré môže pomôcť riešiť nedostatok pediatrov. Ide o návrh hlavnej odborníčky rezortu zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Eleny Prokopovej. Zámerom legislatívneho návrhu, ktorý ministerstvo predložilo do pripomienkového konania, je znížiť administratívnu záťaž pri organizácii zotavovacích podujatí. Od začiatku novembra tohto roka by už rodičia nemuseli pediatra žiadať o vystavenie potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti svojho dieťaťa. Namiesto takéhoto potvrdenia by malo stačiť písomné vyhlásenie zákonného zástupcu o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa. Zotavovacie podujatie je organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni, ktorého účelom je rekreácia detí a mládeže, posilnenie ich zdravia a zvýšenie ich telesnej zdatnosti.

Nemocnica Bory spustila 1. septembra časť urgentného príjmu určenú pre vozidlá záchrannej zdravotnej služby. Od 4. septembra následne uviedla do prevádzky aj časť urgentu určenú pre bežnú verejnosť. Urgentný príjem Nemocnice Bory poskytuje špecializovanú aj regionálnu starostlivosť akútnym pacientom. Ročne ich plánujú ošetriť až 40-tisíc. To pomôže odľahčiť bratislavské urgentné príjmy a zabezpečiť dostupnosť akútnej zdravotnej starostlivosti aj pre pacientov zo Záhoria. Podľa generálneho riaditeľa Nemocnice Bory Ľuboša Lopatku, v čase, keď z roka na rok rastie počet pacientov prijímaných do nemocníc v kritickom stave a z dôvodu vysokej koncentrácie obyvateľstva v regióne i zrušenia urgentného príjmu v nemocnici v Malackách, bolo spustenie urgentu v našej nemocnici nevyhnutnosťou.

Všeobecná zdravotná poisťovňa podpísala zmluvy s menším počtom poskytovateľov dopravnej zdravotnej služby ako doteraz. Deklaruje, že dostupnosť služby je zabezpečená v nezmenenom rozsahu a v dotknutých okresoch ju poskytujú väčší dopravcovia. Pre TASR to uviedla manažérka oddelenia komunikácie poisťovne Eva Peterová. Ako ďalej uviedla hovorkyňa štátnej poisťovne do 31. augusta VšZP zabezpečovala dostupnosť dopravnej zdravotnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom 43och poskytovateľov. Ich počet sa od 1. septembra znížil o piatich poskytovateľov, a to z dôvodu postupnej optimalizácie siete poskytovateľov tejto služby a v záujme zvyšovania komfortu poistencov. Minister zdravotníctva Michal Palkovič v tejto súvislosti poznamenal, že päť dopravcov, s ktorými sa nepodpísali zmluvy, nesplnilo materiálno-technické zabezpečenie.

Slovenská lekárska komora vyzýva poslancov Národnej rady SR, aby otvorili vo štvrtok rokovanie mimoriadnej schôdze k zmenám na pohotovostiach. Na tejto schôdzi by mali zákonodarcovia podľa komory schváliť vládny návrh zmien vo fungovaní detských pohotovostí. Komora upozorňuje na to, že ešte v júli apelovala na politikov, aby v súvislosti s alarmujúcou situáciou v ambulantných pohotovostných službách schválili skrátenie ordinačných hodín z 22:00 na 20:00. Podľa komory sa žiaľ situácia počas leta nikam nepohla. Vláda síce pred pár dňami schválila skrátenie ordinačných hodín, na rade je však parlament, ktorý musí navrhované zmeny odsúhlasiť. Zatiaľ sa však poslanci podľa komory venujú skôr predvolebnej kampani a zdravotníci a lekári sú opäť na vedľajšej koľaji. Lekárska komora preto vyzýva politikov, aby napriek blížiacim sa voľbám situáciu vyriešili a v parlamente prijali navrhované zmeny.

Novým dekanom Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave bude gastroenterológ Ladislav Kužela. V utorkovej  voľbe, 5. septembra, bol jediným kandidátom. Funkciu má zastávať v období od pondelka 11. septembra do 10. septembra 2027. TASR to potvrdili z univerzity. Kužela na sociálnej sieti skonštatoval, že jeho hlavnou prioritou, vždy bolo a bude zabezpečiť, aby u každého jedného lekára bol na prvom mieste pacient a komunikácia s ním. Poukázal na to, že z pozície dekana bude môcť dané hodnoty rozširovať u medikov, ale aj u lekárov, pretože fakulta má aj postgraduálne vzdelávanie. Kužela verí, že jeho nové postavenie mu umožní zlepšiť komunikáciu medzi budúcimi lekármi, ktorých univerzita vychováva a bude vychovávať, ako aj medzi 'hotovými' lekármi a pacientmi, čím dokážeme celkovo zlepšiť zdravotnú starostlivosť v širšej komunite. 

Pacientske organizácie vyzývajú Ministerstvo zdravotníctva SR, aby zvýšilo úhrady za inkontinenčné pomôcky. Poukazujú na to, že ceny za pomôcky sa pre ich vyššie výrobné náklady zvýšili a pacientom tak zdravotné poisťovne preplatia menej pomôcok. Pacientska organizácia InkoFórum upozorňuje, že dosahy pocítia najmä seniori. Nezvýšenie úhrad a neschválenie zmeny nastavenia systému na základe súčasných potrieb podľa Asociácie na ochranu práv pacientov spôsobilo, že pacient prichádza mesačne o približne desať percent z množstva potrebných pomôcok. V prieskume, ktorý InkoFórum realizovalo na vzorke 280 pacientov s inkontinenciou, vyše 60 percent respondentov uviedlo, že im po zvýšení cien inkontinenčných pomôcok nepostačuje počet mesačne vydaných pomôcok na predpis a musia si ich dokupovať. Inkontinenciou trpí na Slovensku približne pol milióna ľudí, celosvetovo patrí medzi desať najčastejších ochorení.