Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• Najviac peňazí ľudia na Slovensku míňajú u zubárov,
• Situácia s dostupnosťou liekov proti bolesti či horúčke na Slovensku je už stabilná,
• Počet užívateľov marihuany na Slovensku stúpa, zároveň však vyše 30 percent Slovákov abstinuje od alkoholu

Najviac peňazí ľudia na Slovensku míňajú u zubárov. Až 76 percent respondentov uviedlo, že za posledný rok zaplatili za poskytnutie zdravotnej starostlivosti u zubára. Vyplýva to z prieskumu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý sa uskutočnil v dňoch 10. až 17. apríla tohto roka na vzorke 1 014 respondentov. S výrazným odstupom nasledujú špecialisti. Celkom 37 percent oslovených platilo za ošetrenie u špecialistu a 35 percent respondentov spojilo s priamou platbou návštevu polikliniky – napríklad v súvislosti s manažmentom pacienta. Naopak, najmenej ľudia platia za zdravotnú starostlivosť u psychiatra a v pôrodnici. Platbu u psychiatra deklarovalo 15 percent oslovených a v pôrodnici, napríklad za výber pôrodníka, 12 percent opýtaných. Respondenti odpovedali aj na otázku, akú sumu z vlastného vrecka zaplatili v súvislosti s konkrétnym druhom poskytnutia zdravotnej starostlivosti. V priemere 335 eur vychádza za operáciu, napríklad za výber operatéra. Priemerný náklad vo výške 237 eur sa vzťahuje na pôrodnicu, napríklad za výber pôrodníka. U zubára táto suma predstavuje 187 eur vrátane dentálnej hygieny a na štvrtej priečke z hľadiska priamych platieb je fyzioterapia – rehabilitácia s priemerným výdavkom 137 eur. 

Situácia s dostupnosťou liekov proti bolesti či horúčke na Slovensku je už stabilná. K dispozícii sú aj pediatrické liekové formy s obsahom ibuprofenu a paracetamolu. Štátny ústav pre kontrolu liečiv však naďalej eviduje výpadky niektorých antibiotík či iných liekov. Pre TASR to uviedla hovorkyňa ústavu Jana Matiašová. Podľa štátneho ústavu je situácia s dostupnosťou antibiotík síce lepšia ako na prelome rokov, resp. na začiatku roka 2023, stále však na trhu evidujeme vysoké percento antibiotík s prerušenými dodávkami. Výpadky úrad eviduje aj pri liekoch určených na psychické a neurologické ochorenia. Vo väčšine prípadov je nedostupnosť spôsobená kapacitnými možnosťami výrobných závodov alebo oneskorením dodávok vstupných surovín či obalových materiálov do výrobných miest.

Samosprávne kraje podporujú rezort zdravotníctva v rokovaniach s ministerstvom financií o zvýšení platieb za poistencov štátu na rok 2024. Na brífingu po rokovaní s ministrom zdravotníctva Michalom Palkovičom v utorok 15. augusta to uviedol predseda Združenia samosprávnych krajov SK 8 Jozef Viskupič. Podľa jeho slov adresovali požiadavku, aby ambícia ministerstva zdravotníctva nezostala len pri povinnom a nateraz zákonom zagarantovanom financovaní zdravotníctva v objeme 4,5 percenta pri platbách za poistencov štátu. Upozornil na to, že v porovnaní s Českou republikou by mala platba za poistencov štátu stúpnuť na 6,6 percenta. Minister zdravotníctva Michal Palkovič uviedol, že zákonom definované zdroje pre zdravotníctvo vychádzajú z platby za poistencov štátu na úrovni 4,5 percenta z priemernej mzdy. Financií však bude podľa ministra potrebných viac. K diskusiám o rozpočte na rok 2024 chce pripraviť zoznam opatrení, ktoré sú nutné pri optimalizácii siete nemocníc či reforme primárnej sféry a špecializovanej ambulantnej sféry.

Zvýšenie poplatkov na urgentoch a ambulantných pohotovostiach situáciu s ich preťažením nezlepší.Naopak, môže mať dosah na zhoršenie už aj tak zlej dostupnosti zdravotnej starostlivosti, a to najmä pre nízkopríjmové skupiny. Pre TASR to skonštatovala prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová. Mrzí ju, že ich nepozvali na stretnutie, kde sa o návrhu rokovalo. Poukazuje na to, že asociácia zastrešuje práva tých, ktorých by sa mali zmeny dotknúť najviac. Zvýšenie poplatkov v čase, keď na Slovensku chýbajú stovky všeobecných lekárov a špecialistov, by bolo podľa Lévyovej neprimerané a neefektívne. Upozornila na to, že nerovnomerné rozloženie špecialistov, nedostatok ambulantných lekárov a s ním spojené dlhé čakacie doby na vyšetrenia nútia pacientov vyhľadať pomoc na urgentoch.

Mestský súd Bratislava I v utorok 15. augusta ukončil dokazovanie vo veci údajného falošného lekára zo zariadenia sociálnych služieb Iris a vyzval procesné strany na prednes záverečných rečí. Ako uviedol prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný Ivan B. o sebe tvrdil, že je sekundárny paliatívny lekár alebo psychiater. V tejto súvislosti klientom svojvoľne ordinoval lieky, na ktoré neexistovali žiadne zdravotné indikácie. To minimálne v troch prípadoch viedlo k ich úmrtiu. V tejto súvislosti navrhol prokurátor obžalovanému uložiť trest deväť rokov väzenia v zariadení s minimálnym stupňom stráženia. 

Výška straty Všeobecnej zdravotnej poisťovne za prvý polrok tohto roka je porovnateľná s výškou straty súkromných zdravotných poisťovní v pomere k veľkosti a náročnosti poistného kmeňa.Dôvodom strát v sektore verejného zdravotného poistenia je hlavne nedostatočné rozpočtové krytie potrieb a očakávaní zdravotného sektora v roku 2023. Upozornila na to manažérka oddelenia komunikácie VšZP Ivana Štefúnová. Dôsledkom nedostatočného rozpočtu sú vykázané straty všetkých troch zdravotných poisťovní v prvom polroku tohto roka. Podľa Štefúnovej si napriek tomu VšZP riadne a včas plní záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonnými požiadavkami, a to bez akéhokoľvek negatívneho dopadu na zabezpečenie dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov. Tri zdravotné poisťovne dosiahli za prvý polrok tohto roka súhrnnú stratu 146,5 milióna eur. Tri štvrtiny tejto straty pritom zaknihovala štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, keď jej strata ku koncu júna tohto roka dosiahla takmer 110 miliónov eur. 

Do zdravotníctva musí ísť na budúci rok viac financií, plánované 500-miliónové navýšenie rozpočtu stačiť nebude. Zhodujú sa na tom zástupcovia nemocníc i ambulancií. Apelujú na ministerstvo financií, aby zdroje navýšilo minimálne o miliardu eur. Šéf Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth uviedol, že žiadajú ministerstvo financií, aby bol rozpočet navýšený o miliardu a viac. Bez toho bude rozpočet podľa jeho slov iba o tom, že sa bude kúriť a svietiť, ale nedosiahneme žiadny rozvoj ani zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko dodal, že bez navýšenia zdrojov nebudú ani prostriedky na optimalizáciu siete nemocníc.

Počet užívateľov marihuany na Slovensku stúpa. Poukazuje na to prieskum agentúry Focus o tom, aké skúsenosti majú ľudia žijúci na Slovensku s užívaním drog. Realizoval sa od 2. mája do 12. júna na vzorke 5031 respondentov vo veku od 15 do 64 rokov. Takmer štvrtina opýtaných sa priznala, že vyskúšala marihuanu, nasleduje extáza a pervitín. Viac ako 30 percent respondentov nepije alkohol vôbec alebo ho nepilo počas posledných 30 mesiacov. Denne fajčí viac ako štvrtina opýtaných. Informovalo o tom ministerstvo zdravotníctva. Aspoň raz v živote vyskúšalo marihuanu 23 percent respondentov, pričom v roku 2019 to bolo 17 percent opýtaných. Medzi respondentmi vo veku od 15 do 35 rokov má skúsenosť s marihuanou až 34 percent oslovených. Najviac skúseností s užitím marihuany majú ľudia z Bratislavy, túto drogu vyskúšala až takmer polovica Bratislavčanov vo veku 15 až 35 rokov. Počas posledného roka  užilo marihuanu 5,4 percenta opýtaných. Z prieskumu vyplýva, že fajčenie má klesajúci trend. Denne fajčí 26 percent respondentov, v roku 2019 to bolo 32,1 percenta. 

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline operovali 17-ročnú Dominiku, ktorá trpí achondropláziou - malým vzrastom. Špeciálne rastúce tyče jej pomôžu predĺžiť stehenné kosti o osem centimetrov. Podľa hovorkyne nemocnice Lenky Zátekovej absolvovala 132 centimetrov vysoká tínedžerka výnimočný zákrok ako prvá pacientka s týmto genetickým ochorením na Slovensku. Doplnila, že tínedžerku na oddelení pediatrickej ortopédie žilinskej Fakultnej Nemocnice s Poliklinikou operovali s využitím inovatívnej technológie magnetického expandibilného systému MAGEC. Špecializovaná metóda sa používa v žilinskej nemocnici od roku 2016. Na oddelení pediatrickej ortopédie fakultnej nemocnice vykonali už 19 operácií, počas ktorých vložili do tela detských pacientov vnútrodreňové fixátory. Rast stredoškoláčky Dominiky sa zastavil podľa hovorkyne nemocnice vo veku 13 rokov.