Dobrý deň, vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• zaočkovanosť slovenskej populácie proti chrípke je jedna z najnižších v Európe,

• stovky pediatrov naprieč celým Slovenskom sa rozhodli podať výpovede z ambulantných pohotovostných služieb,

• platby zdravotných poisťovní pre ambulantné pohotovostné služby sa majú opäť zvýšiť

Zaočkovanosť slovenskej populácie proti chrípke je podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj jedna z najnižších v Európe. V posledných desiatich rokoch sa proti chrípke dalo zaočkovať len 5 percent ľudí. Slovenská lekárnická komora preto víta, že sa od začiatku budúceho roka na Slovensku v lekárňach umožní očkovanie dospelej populácie proti chrípke. Podľa prezidenta komory Ondreja Sukeľa sa tak Slovensko priblíži ku krajinám, kde je očkovanie v lekárni prostredníctvom farmaceutov rovnako dostupné a dlhodobo tak pomáha zvyšovať ochranu populácie proti chrípke. Chrípka spôsobuje každý rok štyri až päťdesiat miliónov symptomatických prípadov v Európe a 15-tisíc až 70-tisíc Európanov každoročne zomiera na príčiny spojené s chrípkou. Najúčinnejším spôsobom prevencie chrípky je podľa Sukeľa práve očkovanie.

Stovky pediatrov naprieč celým Slovenskom sa rozhodli v koordinovanej akcii podať výpovede z ambulantných pohotovostných služieb. Medzi hlavné dôvody patrí vysoké množstvo chýbajúcich pediatrov a nenavyšovanie ich kapacít. Takisto k tomuto kroku viedol fakt, že sú pohotovostné služby nadmerne zneužívané. Informovala o tom Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti. Ako ďalej uviedla spoločnosť, v systéme chýba každý piaty pediater a každý druhý z tých, čo pracujú, je dôchodca. Ak by sa všetci pediatri, ktorí sú v dôchodkovom veku, rozhodli ísť zajtra do dôchodku, zostalo by podľa pediatrickej spoločnosti takmer 600-tisíc detí bez prístupu k pediatrickej starostlivosti. Vekový priemer primárnych pediatrov na Slovensku je 59 rokov. Pediatri žiadajú skutočnú profesionalizáciu ambulantných pohotovostných služieb a tým dobrovoľnosť služieb pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ako aj zvýšenie platieb za využitie služby pohotovosti. 

Po skončení platnosti nariadenia Európskej komisie o vydávaní dokladov o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, spúšťa Národné centrum zdravotníckych informácií vydávanie dokumentu na národnej úrovni. Od začiatku júla je možné elektronicky požiadať o vydanie certifikátu o vykonanej vakcinácii proti COVID-19. Informovalo o tom Ministerstvo zdravotníctva SR.

Všeobecná zdravotná poisťovňa nepredstavila svoj ozdravný plán a ani nepokročila pri zazmluvňovaní nemocnice Bory. Rada pre záchranu zdravotníctva strany Sloboda a Solidarita to považuje za závažné nedostatky a apeluje na ministerstvo zdravotníctva, aby riaditeľa VšZP Richarda Strapka odvolalo. Neuzavretie zmluvy s nemocnicou Bory vníma rada ako bezprostredné ohrozenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Podľa kandidáta SaS na ministra zdravotníctva Tomáša Szalaya, Bratislavský kraj eviduje minimálne 16 príkladov, keď poisťovňa svojim poistencom zamietla plánovanú zdravotnú starostlivosť v Nemocnici Bory z dôvodu, že túto nemocnicu pre svojich poistencov nezazmluvnila. Ide pritom podľa neho o vážne, často onkologické ochorenia, pri ktorých je nutný chirurgický zákrok. Ako dodal, radu znepokojili aj úvahy predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáty Bláhovej o možnom zavedení nútenej správy vo VšZP, čo pravdepodobne zhorší pre poistencov dostupnosť zdravotnej starostlivosti. 

Platby zdravotných poisťovní pre ambulantné pohotovostné služby sa majú opäť zvýšiť. Týmto krokom chce ministerstvo zdravotníctva zabezpečiť primerané finančné krytie ekonomicky oprávnených nákladov u pohotovostí. Vyplýva to z predbežnej informácie k príprave novely nariadenia vlády o výške úhrad zdravotnej poisťovne za poskytovanie zubno-lekárskej pohotovostnej služby a ambulantnej pohotovostnej služby. Platby pre pohotovosti vláda na návrh rezortu zdravotníctva naposledy zvýšila od 1. júna tohto roka. Zvýšené ekonomické náklady pohotovostí súvisia s nárastom minimálnych mzdových nárokov zdravotníckych pracovníkov a ich základnej zložky mzdy. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorí prevádzkujú ambulancie pohotovostných služieb, sa týmto krokom zvýšia ich osobné náklady. Samotný návrh nariadenia vlády by malo ministerstvo zdravotníctva predložiť do pripomienkového konania v októbri tohto roka.

Sektor zdravotníctva bude potrebné dofinancovať. Tzv. úhradová vyhláška k prerozdeleniu poistného sa nebude dať reálne plniť a štát bude musieť do sektora doplniť zdroje. Na pôde parlamentného výboru pre zdravotníctvo to uviedol jeho predseda Marek Krajčí. V prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne ide približne o sumu 163 miliónov eur. Podľa neho sa naštartovali mnohé reformné zmeny, napríklad tzv. úhradová vyhláška. Verí, že zlú situáciu vo VšZP sa podarí zastabilizovať. Minister zdravotníctva Michal Palkovič trvá na tom, že vo VšZP musia nastať racionalizačné opatrenia vo výdavkoch. Podľa ministra treba hľadať rezervy, ktoré v systéme sú. Samotné rokovanie výboru k hospodáreniu VšZP sa však neuskutočnilo, keďže výbor pre nízku účasť poslancov nebol uznášaniaschopný. 

Slovenská lekárska komora súhlasí so znížením počtu detských pohotovostí na Slovensku aj so skrátením ich ordinačných hodín do 20 tej namiesto do 22hej hodiny. Ako uviedla komora na alarmujúcu situáciu v ambulantných pohotovostných službách upozorňuje už od júla minulého roka. Racionálne zhodnotenie podľa komory hovorí, že je lepšie zachovať dostupnosť služby, ako riskovať jej úplné zrušenie. Podľa komory si žiaľ politici opäť neuvedomili vážnosť problému, situáciu podcenili a návrh neschválili. Stovky pediatrov sú vo výpovednej lehote. Lekárska komora plne chápe rozhodnutie týchto lekárov, nakoľko mnohí sú už v dôchodkovom veku. Na druhej strane komora chápe aj rozhorčenie rodičov malých pacientov. Zároveň však komora žiada zamyslieť sa nad tým, kam chodili rodičia s deťmi doteraz medzi 22:00 a 7:30. Predvolebnými rukojemníkmi politikov sa tak stali podľa komory pediatri, ako aj rodičia.

Slovensko čelí žalobe od spoločnosti FLOW, ktorá si od štátu súdnou cestou vymáha ušlý zisk v hodnote 280 miliónov eur. Spoločnosť FLOW chcela v roku 2005 založiť súkromnú zdravotnú poisťovňu, čo jej Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nepovolil. Údajná škoda v sume 280 miliónov eur tak mala tejto spoločnosti vzniknúť tým, že jej úrad od roku 2005 opakovane odmietal vydať povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia pre zdravotnú poisťovňu pod názvom VIVIA. Ako v tlačovej správe uviedol úrad pre dohľad, spoločnosť FLOW nevedela hodnoverne preukázať legálny pôvod zdrojov vo výške 100 mil. Sk, v prepočte približne 3,3 milióna eur, ktoré mali tvoriť základné imanie novej poisťovne.

K návrhu na zrušenie tretiny detských pohotovostí na Slovensku prišlo rezortu zdravotníctva štrnásť zásadných pripomienok. Zásadné výhrady k tomuto návrhu má samospráva, zamestnávateľský zväz aj Asociácia nemocníc Slovenska. Združenie miest a obcí Slovenska navrhuje materiál stiahnuť z legislatívneho procesu a prepracovať ho tak, aby bola aj naďalej obyvateľom miest a spádových obcí na celom území Slovenska zabezpečovaná dostupná zdravotná starostlivosť. Zásadný nesúhlas s návrhom vyjadrila aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR. Extrémne redukovanie pohotovostí pre deti a dorast podľa zamestnávateľov výrazne zníži ich dostupnosť. Návrh na doplnenie konkrétnych detských pohotovostí do siete predniesla Únia miest Slovenska a viaceré samosprávne kraje. Od augusta tohto roka do začiatku novembra budúceho roka by malo na Slovensku postupne zaniknúť 21 pevných bodov detských pohotovostí. Zo súčasných 61 by malo ísť o zníženie na konečných 40 bodov.