Päť ťažkostí psychiky pacienta

Podľa prieskumov pociťuje až polovica onkologických pacientov v období po oznámení diagnózy, počas liečby či po jej ukončení psychické ťažkosti. Väčšina pacientov ich však otvorene neprizná, ani nevyhľadá odbornú pomoc. Je potrebné otvorene priznať, že nádorové ochorenie má výrazný vplyv na psychiku chorého a jej/jeho rodiny, vrátane partnerov a detí. Je to dôležité nielen preto, aby sa psychologická pomoc stala bežnou súčasťou onkologickej zdravotnej starostlivosti, ale aj preto, že psychické rozpoloženie pacienta vytvára spätnú väzbu k samotnému ochoreniu aj k zvládaniu protinádorovej liečby.

Moderátorka a onkologická pacientka Eva Sládková rozoberá spolu so psychiatričkou MUDr. Jaroslavou Salman, FACLP päť najčastejších ťažkostí ľudí s nádorovým ochorením:

Problémy so spánkom – keď človek nevie zaspať, alebo sa prebúdza počas noci – zažíva podľa prieskumov až 75% onkologických pacientov. Príčin nespavosti je nepreberne veľa – v úvode diagnózy to môže byť úzkosť a strach, neskôr počas liečby ovplyvňuje kvalitu spánku liečba (chemoterapia, hormonálna či cielená liečba), stavy po chirurgickom zákroku a bolesť. Ak poznáme príčiny nespavosti, môžeme problémy riešiť: tlmiť bolesť, zaviesť režimové opatrenia pre zlepšenie spánku či dokonca prechodne nasadiť istý druh antidepresív, ktoré pomáhajú, no nie sú návykové. 

Chronická únava onkologického pacienta je celkom odlišný fenomén ako bežná únava zdravého človeka po podanom výkone, keď sa po odpočinku vracia pocit energie. Pre onkologického pacienta to tak nie je. Dôvodov, prečo sa pacient cíti dlhodobo unavený, je veľmi veľa a lekár by mal pátrať po príčinách únavy (hormonálne zmeny, chemoterapia, depresia). Časť pacientov pociťuje únavu aj po skončení liečby bez toho, aby sme dokázali nájsť špecifický dôvod, prečo sú unavení. Ich únava je trvácnejšia, dlhodobejšia a oddych nemusí pomáhať. Niekedy je ťažké pre okolie pacienta tento stav pochopiť. Pacienti sami ním trpia a sú frustrovaní, pretože necítia dostatok energie byť plne aktívni. Stratégiou, ktorá pomáha a poukazujú na ňu aj prieskumy, je pravidelné cvičenie, ďalej plánovanie a „dávkovanie“ aktivít počas dňa tak, aby sme aktivity neprehnali.

Sprievodným znakom pacientovej psychiky sú aj pocity frustrácie, smútku zo strát, ktoré v jeho živote nastali, neraz sa emócie striedajú ako na hojdačke. Niekedy sa môže rozvinúť stav klinickej depresie. Jej sprievodnými znakmi v prípade onkologického pacienta sú zväčša intenzívne a dlhodobé pocity beznádeje, poruchy spánku, poruchy príjmu potravy, v horšom prípade až myšlienky na samovraždu. Ak tento súbor príznakov pretrváva dlhodobo, väčšinu času v priebehu dňa a stav trvá viac ako dva týždne, je namieste vyhľadať pomoc, pretože klinickú depresiu dokážeme liečiť a má vplyv aj na zdolávanie liečby.

Úzkosť a strach zažíva počas liečby podľa prieskumov viac ako 50 % pacientov. Intenzívne pocity smútku alebo úzkosti sa dostavujú po oznámení diagnózy a počas liečby a pre približne tretinu pacientov sú také výrazné, že zásadne ovplyvňujú kvalitu života chorého aj jeho okolia. Úzkosť je normálna ľudská emócia. Pre onkologického pacienta je úzkosť častá po oznámení diagnózy, vyskytujú sa silné obavy z chemoterapie, z operácie alebo neskôr počas liečby obavy, či sa pacient vylieči. Po ukončení liečby je jednou z typických úzkostí v období remisie strach z návratu ochorenia. Takéto typy úzkostí, samozrejme, nepovažujeme za psychiatrické ochorenie – ide o spektrum normálnych ľudských emócií a reakcií na vážnu životnú situáciu. Ak je však úzkosť každodenným problémom, pacient sa z nej nedokáže vymaniť, nevie sa sústrediť na bežné činnosti a úzkosť má výrazný dopad na jeho prežívanie a fungovanie, je vhodné vyhľadať pomoc psychoterapeuta alebo psychiatra, pretože môžeme pacientovi výrazne pomôcť cítiť sa lepšie.

Čo dáva onkologickým pacientom nádej a akú úlohu zohráva na ceste liečbou a počas ochorenia? Zdroje zmysluplnosti a nádeje sú pre každého jednotlivca výsostne individuálne. 

hosť: psychiatrička MUDr. Jaroslava Salman, FACLP

Jaroslava Salman pracuje ako psychiatrička v jednom z najprestížnejších onkologických ústavov v USA, v City of Hope v Los Angeles. Doktorka Salman má atestáciu vo všeobecnej psychiatrii a psychosomatickej medicíne. Je členkou Akadémie psychosomatickej medicíny (FACLP). Špecializuje sa na duševné zdravie pacientov s onkologickým ochorením a na Slovensku pôsobí ako hlavná odborná garantka portálu onkoinfo.sk pre oblasť duševného zdravia.  

Relácia vznikla v spolupráci TV Doktor a portálu onkoinfo.sk