Vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• Slovensko je v Európskej únii dlhodobo na čele rebríčka úmrtnosti na onkologické ochorenia,
• zaočkovanosť dievčat a chlapcov proti ľudskému papilomavírusu u nás sa postupne zvyšuje,
• od augusta tohto roka sa zlepší dostupnosť záchrannej zdravotnej služby.

Slovensko je v Európskej únii dlhodobo na čele rebríčka úmrtnosti na onkologické ochorenia. Každoročne sa u nás novo diagnostikuje 40-tisíc pacientov s rakovinou. Podľa štatistík Európskej únie majú ľudia žijúci na Slovensku o 20 percent vyššiu pravdepodobnosť zomrieť na onkologickú diagnózu v porovnaní s priemerom EÚ. Slovensko zaostáva za vyspelými krajinami EÚ prakticky na všetkých úrovniach starostlivosti o chorých na rakovinu - od prevencie, cez skríning až po liečbu. Zástupcovia Európskej organizácie v boji proti rakovine a Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny nepovažujú doposiaľ prijaté opatrenia v boji proti rakovine na Slovensku za dostatočné a vyzývajú na dôslednejšie plnenie európskeho programu zameraného na boj proti rakovine. Európska komisia stanovila jasné a veľmi konkrétne ciele ktoré sa týkajú prevencie, diagnostiky a liečby onkologických ochorení a členským krajinám EÚ odporučila postupovať v súlade s Európskym plánom v boji proti rakovine. Naša krajina v týchto programových prioritách zaostáva a nedarí sa jej napĺňať tieto záväzky v mnohých oblastiach.  

Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora vo svojom programovom vyhlásení pre oblasť zdravotníctva deklaruje, že kľúčovými hodnotami v systéme zdravotníctva majú byť kvalita, stabilita a širokospektrálna odborná diskusia. Najmä posledné dve hodnoty boli slabinou predošlej vlády. Pre agentúru SITA to uviedol zdravotnícky analytik INEKO Dušan Zachar. Podľa neho sa dalo očakávať, že nová vláda bude mať za prioritu zdynamizovanie a vylepšenie procesu realizovania kľúčových projektov v zdravotníctve financovaných z plánu obnovy, ktoré za ostatné obdobie nabrali výrazné meškanie. Za pár mesiacov chce ministerstvo zdravotníctva vyriešiť tiež dlhodobý problém zdieľania informácií medzi zdravotníckymi pracovníkmi sprístupnením zdravotnej dokumentácie pacienta pre lekárov na urgente, ako aj pre špecialistov. To považuje analytik INEKO za ambiciózne, nakoľko musia pacienti súhlasiť so zdieľaním zdravotných informácií prostredníctvom verifikácie cez aktivovaný občiansky preukaz s elektronickým čipom, čo nie každý pacient má. 

Rezort zdravotníctva v spolupráci s ministerstvom školstva zefektívňuje podmienky na uznávanie vysokoškolského vzdelania ukrajinských sestier na Slovensku. Zmeny prinesú jednoduchšie zapojenie sestier z Ukrajiny do zdravotníckeho systému na Slovensku a pomôžu tak zvýšiť počet sestier. Minister zdravotníctva Michal Palkovič uviedol, že sa rozhodli prijať opatrenia, ktoré umožnia ukrajinským sestrám rýchlejšie a jednoduchšie dosiahnuť uznanie vzdelania a nastúpiť do ambulancií a nemocníc. Sestry s bakalárskym vzdelaním z Ukrajiny zašlú potrebné doklady na ministerstvo školstva, ktoré do dvoch mesiacov rozhodne o uložení skúšky spôsobilosti. Skúšku, ktorá pozostáva z praktickej časti, zabezpečí Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave. Na Slovensku k priemeru počtu sestier v Európskej únii chýba viac ako 16-tisíc sestier. Takmer polovica mladých sestier, ktoré ukončili štúdium ošetrovateľstva, odchádza za lepším ohodnotením a pracovnými podmienkami do zahraničia.

Zaočkovanosť dievčat a chlapcov proti ľudskému papilomavírusu na Slovensku sa postupne zvyšuje.Najvyššia zaočkovanosť je pritom v Bratislavskom kraji a najnižšia v dvoch krajoch na východe Slovenska. Kým v Bratislavskom kraji zaočkovanosť dievčat dosahuje približne 45 %, v Košickom kraji je to len 22 a v Prešovskom kraji 28 %. Vyplýva to z najnovších dát Národného centra zdravotníckych informácií. Ako uviedol minister zdravotníctva Michal Palkovič, zaočkovanosť dievčat v okrese Bratislava III dosiahla takmer 70 %, čím sa približujeme k cieľu, ktorý stanovila Svetová zdravotnícka organizácia, a to k 90-percentnej zaočkovanosti dievčat. Jeho cieľom je, aby tento pozitívny trend pokračoval aj ďalej. Podľa jeho slov, preto Ministerstvo intenzívne rokujeme s partnermi, aby bola táto vakcína plne hradená aj pre ďalšie vekové kategórie detí.

Postupným zrušením 21 detských pohotovostí štát v tomto a v budúcom roku ušetrí spolu menej ako jeden milión eur. Paušálna mesačná platba na jednu pohotovosť dosahuje 10 303 eur. Pri zrušení šiestich bodov detských pohotovostí od augusta tohto roka sa ušetrí za tento rok 309-tisíc eur. Ak sa v budúcom roku v dvoch krokoch zruší pätnásť detských pohotovostí, úspora po tomto opatrení dosiahne cez 618-tisíc eur. Vyplýva to z doložky vybraných vplyvov k návrhu vyhlášky, ktorú ministerstvo zdravotníctva predložilo do pripomienkového konania. Od augusta tohto roka do začiatku novembra budúceho roka by malo na Slovensku postupne zaniknúť 21 pevných bodov detských pohotovostí. Zo súčasných 61 bodov by malo ísť o zníženie na konečných 40. 

Od augusta tohto roka sa zlepší dostupnosť záchrannej zdravotnej služby na Slovensku a zefektívni  sa jej fungovanie. Dosiahne sa to zavedením typu posádky „RV", teda ambulancie rýchlej lekárskej pomoci v stretávacom režime, či úpravou pravidiel zmeny sídla stanice záchrannej zdravotnej služby. Zadefinuje sa tiež čas, počas ktorého má cieľové zdravotnícke zariadenie prevziať pacienta od posádky záchrannej zdravotnej služby. Vyplýva to z novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú schválil parlament. Novelou zákona má rezort zdravotníctva splniť jeden z míľnikov reformy v rámci plánu obnovy, ktorou sa podmieňujú investície do zdravotnej starostlivosti.  

Ministerstvo zdravotníctva SR nedisponuje rozpočtom, ktorý by finančne pokryl nákup automatických externých defibrilátorov umiestnených na verejne prístupných miestach v obciach nad 500 obyvateľov.Finančné zdroje by mala zabezpečiť samotná samospráva. Po rokovaní vlády to povedal minister zdravotníctva Michal Palkovič. Obce s viac ako 500 obyvateľmi musia do konca budúceho roka zabezpečiť na verejne prístupnom mieste automatický externý defibrilátor. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslanca za hnutie OĽaNO Mareka Krajčího k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý schválil parlament. Pre každých 5 000 obyvateľov musia obce a mestá zabezpečiť na verejne prístupnom mieste dodatočný automatický externý defibrilátor. Od začiatku roka 2025 musia obce a mestá po Slovensku rozmiestniť takmer 2,1 tisíca defibrilátorov.

Zdravotnú starostlivosť v zahraničí počas minulého leta využilo 2,4 tisíca poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Išlo najmä o hospitalizácie, úhradu liekov a zubné ošetrenia. Celkové náklady VšZP za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zahraničí sa počas minulého leta vyšplhali na 1,3 milióna eur. Štátna zdravotná poisťovňa preto pripomína, že je potrebné pri sebe nosiť za hranicami Európsky preukaz zdravotného poistenia. Poisťovňa zároveň odporúča, aby poistenci pred každou cestou do zahraničia uzavreli aj komerčné poistenie liečebných nákladov. 

Do systému ezdravie je aktuálne pripojených 20,8 tisíca lekárov. Hoci by do tohto systému mali zo zákona zapisovať všetky údaje, aktívne si svoju zákonnú povinnosť plnia necelé dve tretiny lekárov. Upozorňuje na to Národné centrum zdravotníckych informácií. Elektronická PN sa po roku jej využívania podľa národného centra približuje úspešnosťou k ereceptu, ako k suverénne najúspešnejšej elektronickej službe ezdravia. Lekári vystavujú viac ePN ako tých papierových a erecepty predstavujú viac ako 95 % zo všetkých receptov. Tých služieb je však oveľa viac a Národné centrum s cieľom podpory ich používania spúšťa osvetovú kampaň.