Na Slovensku sa podľa štatistík každý rok narodí približne 200 nepočujúcich detí. Z toho až 90 % zdravým rodičom. Z nich na stredné školy nastúpi len 42 % a vo vysokoškolskom štúdiu ich pokračuje len okolo 10 %. V dospelosti majú títo ľudia aj o dosť menšiu šancu uplatniť sa na trhu práce.

Preto je kľúčová nielen včasná diagnostika, ale aj ďalšia odborná pomoc lekárov a odborníkov. V súčastnosti sa prvé skríningy sluchu robia už v pôrodnici, čo výrazne zvyšuje šancu odhaliť problém oveľa skôr, ako kedysi. Mnoho ľudí si myslí, že nepočujúci sú odkazaní len na posunkovú reč. Vedia sa ale všetci naučiť rozprávať? Na základe čoho môžme ešte zistiť, že naše dieťa je nepočujúce?  V akom období je vhodné začať navštevovať logopedickú ambulanciu? Vedia všetci logopédi posunkovať?  

V akých smeroch tento handicap ovplyvňuje reč a ako vyzera logopedická terapia? Aký je rozdiel medzi načúvacím prístrojom a kochleárnym implantátom? Kým načúvací prístroj zosilňuje zvuky, implantát priamo stimuluje pomocou elektrického signálu sluchový nerv, ktorý vedie z kochlei (slimáka) do mozgu. Obchádza poškodený orgán počutia a priamo pomocou voperovaných elektród stimuluje sluchový nerv, a tak v niektorých prípadoch zlepšuje schopnosť rozpoznávať reč sluchom viac ako načúvací prístroj. Používa sa pri ťažších poruchách sluchu až hluchote.

Nie každá porucha sluchu je však kompenzovateľná, čo závisí od príčin a druhov vzniku porúch sluchu, o ktorých si viac povieme s klinickou logopedičkou Líviou Hozlárovou.

Relácia je pripravená v spolupráci s Ambulancia klinickej logopédie - Mgr. Lívia Hozlárová.