Vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• zber zdravotníckych dát je na Slovensku dostatočný, avšak ich využitie je často chaotické

• na zlyhávanie srdca sa z roka na rok lieči čoraz viac ľudí,

• z Plánu obnovy a odolnosti SR by sa napokon mali postaviť hrubé stavby novej univerzitnej nemocnice v Martine a Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica

Zber zdravotníckych dát je na Slovensku dostatočný, avšak ich využitie je často chaotické.Skonštatovali to odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie po skončení štvordňovej misie na Slovensku. Komunikácia medzi jednotlivými organizáciami a inštitúciami v rámci zdieľania dát podľa nich nie je jednoznačne nastavená, čím sa niekedy zbytočne duplikujú nielen procesy, ale aj výsledky. Na krízy akéhokoľvek druhu podľa expertov WHO reagujeme ako štát až dodatočne, pričom musíme vytvárať nové postupy a pravidlá. Namiesto toho by sme sa mohli pripraviť na podobné situácie vopred práve vďaka skúsenostiam z minulosti, a to napríklad formou rámcovej legislatívy. Informovalo o tom Ministerstvo zdravotníctva SR. Minister zdravotníctva Michal Palkovič osobne vníma ako jeden z najväčších problémov pri manažmente zdravotníckych údajov aj množstvo informačných systémov, ktoré používajú jednotliví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a ktoré nie sú navzájom kompatibilné. Na tento problém upozornili aj kolegovia z WHO. Tieto systémy sú podľa expertov zároveň pre užívateľov príliš zložité.

Na zlyhávanie srdca sa z roka na rok lieči čoraz viac ľudí. Zdravotná poisťovňa Dôvera zaznamenala v roku 2022 na Slovensku 36 746 pacientov. Zlá správa je, že viac ako polovica z nich počas piatich rokov od stanovenia diagnózy zomiera. Ročne na zlyhávanie srdca zomrie približne 2 500 Slovákov. Srdcové zlyhávanie je stav, keď srdce nevie vyhovieť potrebám organizmu, to znamená, že nevie prečerpať do jednotlivých orgánov toľko krvi, koľko potrebujú. U žien so srdcovým zlyhávaním je vekový priemer 70 rokov, u mužov 65 rokov. Základným príznakom toho, že srdce prestáva postupne zvládať plniť svoju funkciu, nie je bolesť na hrudníku ako v pri infarkte. Hlavným prejavom je pocit nedostatku vzduchu pri fyzickej námahe. Typickými príznakmi okrem zadýchavania sa sú aj opuchy začínajúce okolo členkov a smerujúce nahor, či častý pocit únavy. Keď začnete pociťovať podozrivo náhle tieto príznaky, je dôležité oboznámiť s tým čím skôr vášho lekára.

Zväz ambulantných poskytovateľov plne podporuje výzvu, v ktorej pediatri žiadajú o urýchlené riešenie neudržateľnej situácie v prevádzke pohotovostí. Rovnako sa stotožňuje so zámerom Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré predložilo návrh na skrátenie ordinačných hodín a zlúčenie personálne neudržateľných pevných bodov ambulantnej pohotovostnej služby. Prezidentka zväzu Jaroslava Orosová upozorňuje na to, že na Slovensku aktuálne chýba pätina minimálneho potrebného počtu primárnych pediatrov. Okrem toho, podľa jej slov viac ako päťdesiat percent pediatrov sú pracujúci dôchodcovia, mnohokrát naozaj v úctyhodnom veku s vážne podlomeným zdravím, za ktorých v ambulanciách niet náhrady. Bez prijatia navrhovaných zmien sa podľa pediatrov urýchli zánik detských ambulancií a nekontrolovateľný kolaps nielen ambulantnej pohotovostnej služby, ale primárnej starostlivosti ako takej. 

Zmodernizovanie nemocníc, zavedenie DRG systému ako nového platobného mechanizmu pre nemocnice, zefektívnenie ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti a kvalitnejšia dátová podpora. Takéto krátkodobé priority pre rezort zdravotníctva stanovuje programové vyhlásenie vlády, ktoré schválil kabinet Ľudovíta Ódora. Vláda má víziu zrealizovať procesy pre udržateľnosť kľúčových projektov financovaných z plánu obnovy. Zameria sa pritom najmä na reálne nastavenie projektov nemocníc a záchrannej zdravotnej služby. Najdôležitejším kritériom bude realizovateľnosť. Kabinet preto pripraví alternatívne využívanie zdrojov, ak budú jednotlivé projekty vykazovať vysoké riziko nesplnenia hlavných míľnikov.

Z Plánu obnovy a odolnosti SR by sa napokon mali postaviť hrubé stavby novej univerzitnej nemocnice v Martine a Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. V pondelok 14. júna o tom rozhodla vláda. Štát tak mení úroveň výstavby v Martine z plne vybavenej na výstavbu hrubej stavby a zároveň sa rozhodol podporiť nový projekt výstavby hrubej stavby nemocnice v Banskej Bystrici. Tým sa zaväzuje plniť míľniky a ciele mechanizmu plánu obnovy. Rozhodujúcimi kritériami boli čas, počet lôžok a rozpočet. Zásadné pritom bolo, aby mali projekty v roku 2024 zazmluvneného zhotoviteľa hrubej stavby a do polovice roku 2026 bola aj hrubá stavba hotová. Výstavba Univerzitnej nemocnice Bratislava v lokalite Rázsochy dosiahla podľa Ministerstva zdravotníctva úroveň omeškania, pri ktorej nie je možné efektívne splniť požadovaný míľnik, teda podpísať zmluvu so zhotoviteľom stavby do konca prvého kvartálu 2024.

Bez systémových opatrení a reformy verejného zdravotného poistenia je akýkoľvek ozdravný plán zdravotnej poisťovne ohrozením zdravia poistencov. Všeobecná zdravotná poisťovňa týmito slovami reaguje na tvrdenia predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita o tom, že do zákona je potrebné vrátiť možnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nariadiť zdravotným poisťovniam predloženie ozdravného plánu. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa VšZP Eva Peterová. Štátna zdravotná poisťovňa tvrdí, že si včas plní všetky záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, čím zabezpečuje komplexnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov, a to aj napriek mimoriadne náročnej situácii v zdravotníctve. Podľa jej slov položky, ktoré zaznamenali najvyšší nárast nákladov, sú lieky a zdravotné pomôcky. Podobné zistenia sú podľa nej vo všetkých troch zdravotných poisťovniach a aj preto sú všetky v účtovnej strate.

Nemocnici Bory Všeobecná zdravotná poisťovňa ani po dva a pol mesiacoch nezazmluvnila väčšinu výkonov. Nemocnica pritom poskytuje zdravotnú starostlivosť v 39ich odbornostiach a od spustenia prevádzky ošetrila viac ako 12-tisíc pacientov. Na rozdiel od súkromných poisťovní zmluva so štátnou VšZP pokrýva stále iba časť ambulantných a diagnostických výkonov. Tento stav komplikuje prípravy na spustenie nového urgentného príjmu, ktorý by mal od septembra výrazne pomôcť pri zvládaní akútnych pacientov zo západnej časti hlavného mesta a priľahlých regiónov Záhoria po zatvorení urgentu v Malackách. Uviedol to hovorca siete Svet zdravia Tomáš Kráľ. Ako uviedla hovorkyňa štátnej poisťovne Eva Peterová s Nemocnicou Bory aktívne rokujú a chcú ju zazmluvniť v potrebnom rozsahu, ale preferujú postupnú formu zazmluvňovania. Žiadosť o zazmluvnenie urgentu poisťovňa podľa nej stále neeviduje. Keď bude urgent v Nemocnici Bory spĺňať všetky legislatívne náležitosti, VšZP ho podľa jej hovorkyne automaticky zazmluvní.

Od augusta tohto roka do začiatku novembra budúceho roka by malo na Slovensku postupne zaniknúť 21 pevných bodov detských pohotovostí. Zo súčasných 61 bodov by malo ísť o zníženie na konečných 40. Vyplýva to z návrhu vyhlášky, ktorý ministerstvo zdravotníctva predložilo do pripomienkového konania. Ako upozorňuje rezort zdravotníctva, z 21 pevných bodov už v súčasnosti nie je v prevádzke šesť bodov. Zvyšným 15 bodom detských pohotovostí do novembra budúceho roka skončí platnosť ich povolenia. Rezort zdravotníctva tak nebude vstupovať do už vydaných a platných povolení na prevádzkovanie pevného bodu detskej pohotovosti. K 2. júlu budúceho roka sa majú vyradiť pevné body desiatich detských pohotovostí v Košiciach-okolí, v Ružomberku, v Sabinove, v Galante, v Medzilaborciach, v Myjave, v Námestove, v Novom Meste nad Váhom, v Piešťanoch a v Senici. Od 2. novembra budúceho roka by sa mali zrušiť pevné body piatich detských ambulancií v Dubnici, v Kráľovskom Chlmci, v Partizánskom, v Pezinku a v Šali. Rezort zdravotníctva chce týmto krokom udržať dostupnosť ambulantnej pohotovostnej služby so súčasným nedostatočným personálom.

Oblasť farmakoterapie si nenašla miesto v programovom vyhlásení vlády. Pre agentúru SITA to uviedol prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. Verí však, že viaceré formulácie vo vládnom programe počítajú aj s uplatnením farmaceutov, aj keď ich dokument priamo nespomína. Okrem mnohých ďalších kritérií je podľa šéfa lekárnickej komory dôležitá implementácia zahraničných skúseností bez potreby zdĺhavého politického obhajovania, ako napríklad očkovanie v lekárňach.