Vitajte pri týždennom sumári správ z oblasti slovenského zdravotníctva. V dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:

• dospelí občania by sa mohli v lekárňach očkovať proti chrípke,

• rakovina prostaty je druhou najčastejšou formou rakoviny u mužov,

• na Slovensku je nedostatok pediatrov, v tomto roku ich chýba pätina. 

Dospelí občania by sa mohli v lekárňach očkovať proti chrípke. Takýto pozmeňujúci návrh k vládnej novele zákona o liekoch predložia poslanci zdravotníckeho výboru na júnovej schôdzi parlamentu. Na pracovnom stretnutí k očkovaniu v lekárňach sa na tom zhodla široká odborná obec. Informoval o tom hovorca hnutia OĽaNO Matúš Bystriansky. Očkovanie proti chrípke v lekárňach by sa malo umožniť najskôr počas budúcoročnej chrípkovej sezóny. 

Rakovina prostaty je druhou najčastejšou formou rakoviny u mužov. Štatistiky naznačujú, že lekári ju počas života diagnostikujú jednému z ôsmich mužov. O výrazný pokrok v diagnostike rakoviny prostaty sa postarali aj slovenskí vedci. Celosvetovo unikátny krvný test od slovenskej spoločnosti Glycanostics dokáže s najvyššou presnosťou odlíšiť nezhubné zväčšenie prostaty od onkologického rizika. Inovatívna, neinvazívna metóda je postavená na prístupe hodnotenia takzvaných glykánov na povrchu bielkovín, ktorý získal v roku 2022 Nobelovu cenu. Rakovina prostaty si vyžiada na Slovensku ročne stovky životov. Začína sa nenápadne a zo začiatku nebolí. Podľa primára urológie v Nemocnici Bory v Bratislave Borisa Kollárika, rizikovými faktormi pri vzniku rakoviny prostaty sú najmä genetika, vyšší vek a hormonálna nerovnováha. Patria sem ale aj nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie a obezita.

Nemocničná starostlivosť v Bratislavskom samosprávnom kraji podľa župana Juraja Drobu kolabuje.Ako uviedol na tlačovej konferencii v piatok 26. mája, napriek tomu, že nemocnica Bory je už niekoľko týždňov v prevádzke, pre chýbajúcu zmluvu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou nemôže mnohým akútnym pacientom poskytnúť potrebný operačný zákrok. Podľa neho je v Bratislavskom kraji viac ako 60 percent pacientov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pacienti dostávajú od poisťovne zamietavé stanoviská na výkony, ktoré je nemocnica pripravená poskytnúť, avšak poisťovňa jej ich nezaplatí. 

Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu februára tohto roka pohľadávky voči nemocniciam v sume takmer 258 miliónov eur. Za prvé dva mesiace tohto roka stúpli o 27,5 milióna eur. Dôvodom je podľa poisťovne najmä to, že do zoznamu sledovaných zdravotníckych zariadení pribudla Ústredná vojenská nemocnica SNP v Ružomberku s dlhom voči poisťovni v sume 15,3 milióna eur. Vyplýva to zo správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za január a február tohto roka. Pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti rezortov zdravotníctva, obrany a vnútra ku koncu februára dosiahli 234,3 milióna eur. Medzimesačne sa pohľadávky voči týmto zdravotníckym zariadeniam zvýšili o 26,6 milióna eur. Nárast pohľadávok pre neplatenie mesačných odvodov evidovala Sociálna poisťovňa pri jedenástich zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a jednom zdravotníckom zariadení v pôsobnosti rezortu obrany, a to Ústrednej vojenskej nemocnici SNP v Ružomberku. 

Dočasnú pracovnú neschopnosť budú všetci lekári od začiatku júna už povinne vystavovať elektronicky. Skončí sa tak ročné prechodné obdobie, počas ktorého bolo vystavovanie elektronických PN pre lekárov dobrovoľné. Približne štyria z desiatich lekárov pritom v minulom mesiaci ešte neprešli na potvrdzovanie PN elektronickou formou. Ako agentúru SITA informoval hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr, podiel PN vystavených elektronicky na celkovom počte vystavených PN v apríli dosiahol 56,5 percenta. Sociálna poisťovňa podľa neho za apríl 2023 eviduje takmer 34 tisíc elektronických PN a viac ako 26 tisíc papierových PN. Od začiatku júna minulého roka do 29. mája tohto roka prijala Sociálna poisťovňa 373,5 tisíca elektronických PN.

Rezort zdravotníctva cielene znefunkčňuje celý systém DRG, teda úhradový systém pre nemocnice. V otvorenom liste pre ministra zdravotníctva Michala Palkoviča to tvrdí oficiálny zástupca Lekárskeho odborového združenia pre DRG Peter Zimmerman. Ministra zdravotníctva žiada pomôcť pri zavádzaní DRG systému a zabezpečiť tak financovanie nákladov nemocníc na poskytovanú zdravotnú starostlivosť. Od začiatku tohto roka sa podľa experta Lekárskeho Odborového Združenia zrušila akákoľvek povinnosť vzdelávania v DRG systéme. Ako ďalej dodal, všetky eurofondy použité na DRG a doteraz investované štátne peniaze do vzdelávania DRG odborníkov boli zbytočné. Zimmerman začína mať z toho pocit, že ide o spreneveru štátnych peňazí a účelové konanie.

Zdravotnícky systém na Slovensku je z 27 krajín Európy z hľadiska pripravenosti čeliť budúcim výzvam na treťom najhoršom mieste. Vyplýva to zo štúdie s názvom Healthcare Readiness Index, ktorá analyzuje pripravenosť zdravotníckych systémov na starnutie, nárast chronických chorôb, ďalšie vlny infekčných ochorení, či príchod inovácií. Podľa jedného z autorov štúdie Martina Smatanu, (ne)pripravenosť slovenského zdravotníckeho systému je v porovnaní s krajinami EÚ alarmujúca a pokiaľ sa to nenapraví, bude stav nášho zdravotníctva predstavovať veľké bezpečnostné riziko pre Slovensko. Z výsledkov štúdie vyplynulo, že krajiny, ktoré majú dobrý prístup k inovatívnym technológiám, stabilný systém financovania a efektívnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, sú najlepšie pripravené čeliť výzvam aj v oblasti zdravotníctva.

Na Slovensku je nedostatok pediatrov, v tomto roku ich chýba pätina. Zatiaľ čo v roku 2020 chýbalo 147 pediatrov, v tomto roku je to už 229. Priemerný vek pediatrov na Slovensku je pritom takmer 60 rokov. Približne každý druhý pediater je v dôchodkovom veku. Rezort zdravotníctva eviduje mierny nárast veku pediatrov oproti minulému roku a zároveň nastáva obdobie, keď začína odchádzať veľké percento lekárov do dôchodku. Zoznam stabilizačných opatrení ministerstva na rok 2023 vychádza zo strategického rámca reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Prvým opatrením je návrh na úpravu času prevádzkovania ambulantných pohotovostných služieb tak pre pediatrov, ako aj pre všeobecných lekárov. V súčasnosti je prevádzka pohotovostí do 22 hodiny, návrh hovorí o skrátení do 20 hodiny. Druhé opatrenie chce ministerstvo dosiahnuť úpravou zákona, ktorý sa zameriava na konsolidáciu siete ambulancií pre deti a dorast. Primárni pediatri by sa koncentrovali do funkčných celkov, ktoré majú šancu fungovať systematickejšie.

Skrátením ordinačného času v detských pohotovostných službách do 20 hodiny namiesto do 22 hodiny sa neohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ani zdravie detí. Uviedla to Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti. Zmeny v počte pevných bodov ambulantnej pohotovostnej služby a dĺžke jej prevádzky, ktoré navrhuje zaviesť ministerstvo zdravotníctva, boli pripravené v spolupráci s odbornou spoločnosťou zastupujúcou primárnych pediatrov. Navrhované zmeny je podľa spoločnosti primárnych pediatrov potrebné vnímať v kontexte celkovej personálnej krízy primárnych pediatrov na Slovensku. Pediatri upozorňujú na to, že podľa predbežných výsledkov stavu siete za rok 2023 chýba na Slovensku viac ako 20 percent primárnych pediatrov a z tých pracujúcich je každý druhý lekár v dôchodkovom veku. Pediatri v marci interným prieskumom zistili, že ambulancie po 20:00 navštívilo vo všetkých pevných bodoch okrem Bratislavy nula až štyria pacienti v rôzne dni. V Bratislave, kde jeden pevný bod Ambulantnej Pohotovostnej Služby slúži všetkým deťom v Bratislavskom kraji, je to sedem až desať pacientov. 

Štátny ústav pre kontrolu liečiv potvrdil nelegálny reexport liekov zo Slovenska v hodnote viac ako štyri milióny eur.
Vývoz prebiehal v čase obmedzenej dostupnosti liekov v 17tich lekárňach v Bratislavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Uvedeným spôsobom boli zo Slovenska len za obdobie február až apríl v rozpore so zákonom vyvezené lieky v hodnote približne 4 100 000 EUR. Jednalo sa prevažne o cytostatiká, imunosupresíva a imunoglobulíny. Ako oznámil riaditeľ ŠÚKL Peter Potúček  ústav vykonal cielené inšpekcie na celom území SR, pričom sa v uvedených lekárňach potvrdil protizákonný vývoz liekov do zahraničia. Tieto lekárne na základe falšovaných lekárskych predpisov, alebo opakovane použitých receptov, objednávali lieky z tzv. emergentného systému, ktorý je určený výhradne na situácie, kedy liek nie je dostupný na trhu a objednaný liek má byť vydaný pacientovi. Získané lieky lekárne sprostredkovali na ďalší predaj do inej lekárne. Keďže sa jedná o obzvlášť závažné porušenie zákona, navyše v čase obmedzenej dostupnosti liekov, navrhuje štátny ústav udelenie pokuty, a to v hornej polovici zákonnej sadzby za uvedený delikt, ktorý môže udeliť Ministerstvo zdravotníctva SR. Na základe doposiaľ získaných informácii budú inšpektori ústavu pokračovať v cielených inšpekciách aj v ďalších lekárňach podozrivých z tejto činnosti.