V roku 1928 si vedec Alexander Fleming všimol, že pleseň s názvom Penicillium notatum dokáže ničiť baktérie. Tento náhodný objav znamenal revolúciu v medicíne - začala sa éra antibiotík. 

V histórii sa však ukrýva ešte jeden poučný príbeh. Staroveký kráľ Mithridates šiesty sa údajne obával, že ho niekto otrávi a preto si postupne zvykal na malé dávky rôznych jedov. Hovorí sa, že keď ho nakoniec nepriatelia obkľúčili a rozhodol sa spáchať samovraždu pomocou jedu, nefungovalo to, pretože jeho telo si na jedy vybudovalo imunitu. Podobne funguje aj antibiotická rezistencia. Ak baktérie prežijú stret s antibiotikami, naučia sa im brániť. 

Európska komisia už v roku 2022 antibiotickú rezistenciu zaradila medzi tri najvážnejšie hrozby pre ľudské zdravie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie v jej dôsledku ročne zomiera viac ako 1,2 milióna ľudí a do roku 2050 by sa počet mohol vyšplhať až na 10 miliónov. To by znamenalo, že antibiotická rezistencia bude mať vyššiu  úmrtnosť ako napríklad rakovina alebo cukrovka.

Predstavte si, že prídete k lekárovi s angínou alebo zápalom priedušiek a on vás nebude vedieť vyliečiť. Lieky, ktoré sú pre nás samozrejmosťou jednoducho nebudú zaberať. Bežné infekcie a menšie zranenia budú opäť predstavovať smrteľné hrozby a môžu sa vrátiť choroby ako tuberkulóza či týfus. Rastúca rezistencia baktérií oslabuje účinnosť liečby a to vedie k dlhším hospitalizáciám, vyšším nákladom na zdravotnú starostlivosť a tiež vyššej úmrtnosti.

K šíreniu rezistencie prispieva napríklad nesprávne užívanie antibiotík a rizikovým faktorom je aj nadmerné používanie antibiotík v poľnohospodárstve. Aj keď je objav antibiotík naozaj mimoriadny, musíme si uvedomiť, že nie sú zázračný všeliek. Aby boli antibiotiká úspešné, je dôležité udržiavať stabilnú hladinu liečiva v tele a to počas celého trvania liečby. Ak sa dávky vynechajú, alebo sa nedodržia časové rozostupy, hladina liečiva klesne pod účinnú úroveň. To umožní baktériám prežiť. Pri užívaní antibiotík by ste preto mali dodržiavať tieto jednoduché pravidlá. 

• Antibiotiká užívajte iba vtedy, keď vám ich predpíše lekár na ochorenie, ktoré je spôsobené baktériami. Na vírusové ochorenia ako napríklad nádcha alebo covid-19 antibiotiká neúčinkujú. Ak si nie ste istí, v lekárni vám spravia takzvaný CRP test, ktorý vie rozlíšiť, či ide o bakteriálne alebo vírusové ochorenie.  V prípade baktérií,  je potrebné navštíviť lekára, ktorý vám predpíše antibiotiká, ale na vírusy antibiotiká nepomôžu. 
• Pri užívaní antibiotík vždy dodržiavajte správne dávkovanie a časové rozostupy. Nikdy neprerušujte liečbu a doužívajte celé predpísané balenie, aj keď sa už cítite lepšie. 
• Vaše lieky nikomu nedávajte a neužívajte lieky, ktoré boli predpísané niekomu inému – každá infekcia si vyžaduje presnú diagnózu a správne lieky. 

Dôležitá je aj prevencia – predchádzajte chorobám, dodržiavajte hygienické návyky a pravidelne sa očkujte – vďaka tomu znížite potrebu užívania antibiotík. 

A veľmi dôležité je aj triedenie liekového odpadu – baktérie totiž kolujú medzi ľuďmi, zvieratami a životným prostredím. Ak sa zvyšky antibiotík dostanú do podzemných vôd, baktérie sa s nimi naučia žiť. Preto je dôležité, aby ste všetky nespotrebované lieky odniesli do lekárne. Nikdy ich nevyhadzujte do komunálneho odpadu, ani nesplachujte do toalety. 

Štátny ústav pre kontrolu liečiv zabezpečuje, aby boli lieky pre vás - slovenských pacientov bezpečné, kvalitné a účinné. Iba zodpovedným správaním dokážeme zabezpečiť, aby životne dôležité lieky zostali účinné aj pre budúce generácie.