• Všeobecná zdravotná poisťovňa má nové vedenie. 
• Skrátenie týždenného pracovného času lekárom v nemocniciach môže podľa analytikov pacientovi priniesť viaceré negatíva.  
• Dominantné postavenie v slovenskom zdravotníctve majú ženy.

Dobrý deň, začínajú sa MEDI Noviny na televízii Doktor. Pravidelný súhrn správ zo zdravotníckeho rezortu. 

Všeobecná zdravotná poisťovňa má nové vedenie. Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom je Matúš Jurových, podpredsedom predstavenstva je Viktor Očkay a členkou predstavenstva je Denisa Slivková. Do funkcie ich s účinnosťou od 13. februára vymenoval minister zdravotníctva Kamil Šaško. Prioritou nového vedenia bude zabezpečovanie širokej siete kvalitných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a jej rovnomernej dostupnosti pre všetkých pacientov v každom regióne. "Najdôležitejšie pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu je, aby jej vedenie pokračovalo v nastavených procesoch, ktoré ju udržia v pozitívnych číslach, a hospodárenie nebude vytvárať ďalšie straty," skonštatoval minister Šaško. Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Matúš Jurových bol vo vedení VšZP od novembra 2024. Dočasne vykonával funkciu riaditeľa a jedného člena predstavenstva. Výberové konanie na obsadenie funkcie predsedu, podpredsedu a člena predstavenstva štátnej poisťovne sa uskutočnilo 6. februára 2025. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou následne vydal predchádzajúci súhlas na voľbu predsedu a člena predstavenstva poisťovne. 

Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov sa dôrazne ohradzuje proti poškodzovaniu jej dobrého mena zo strany opozičnej SaS. Vyjadrenia strany na adresu komory považuje za unáhlené, neprofesionálne a so zámerom o diskreditáciu. Žiada preto SaS a jej predstaviteľov o verejné ospravedlnenie. V prípade, že tak neučinia v primeranom čase, komora zváži ďalšie právne kroky na urobenie nápravy a ochrany svojej dobrej povesti. Komora označila vyjadrenia SaS za zavádzajúce. Myslí si, že strana by sa nemala vyjadrovať k činnosti komôr, pokiaľ o ich fungovaní nemá dostatok informácií. Podotkla, že jej činnosť vykonáva výlučne len z dobrovoľných príspevkov svojich členov, pričom členstvo je podľa zákona nepovinné. Ako ozrejmila, zákon stanovuje len výšku poplatku za povinnú registráciu zdravotníckych pracovníkov. Výšku poplatkov je však podľa nej dlhodobo potrebné aktualizovať a prispôsobiť stúpajúcim cenám v spoločnosti. Rovnako nereálne je podľa Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov očakávať finančnú podporu štátu v čase konsolidácie. Predstavitelia opozičnej strany SaS minulý týždeň informovali o podaní podnetu na Generálnu prokuratúru SR pre poplatky vyberané Slovenskou komorou iných zdravotníckych pracovníkov. Tvrdia, že komora vyberá registračné a členské poplatky nad rámec zákona. SaS chce zároveň predložiť návrh zákona, ktorý by stanovil dobrovoľnosť registrácie a členstva v zdravotníckych stavovských organizáciách.

Skrátenie týždenného pracovného času lekárom v nemocniciach môže podľa analytikov pacientovi priniesť viaceré negatíva. Upozorňujú, že sa môže skrátiť ordinačný čas nemocničných ambulancií, znížiť množstvo plánovaných výkonov či predĺžiť čakacie lehoty. Vyplýva to zo stanovísk, ktoré pre TASR poskytli analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský a riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušan Zachar. “Sú len tri možnosti. Buď sa predĺžia nadčasy, ktoré majú však zo zákona maximálny limit. Alebo sa najmú noví zdravotníci. Alebo sa skrátia ordinačné hodiny. Na oddeleniach je to problém, pacientov nemožno na pol hodinu z lôžka poslať domov, no môže sa zmeniť ordinačný čas nemocničných ambulancií, či znížiť množstvo plánovaných výkonov. Presný mix ukáže až prax. Z tohto je zjavné, že pacient moc pozitív očakávať nemôže.” skonštatoval Vlachynský. Je však podľa neho možné, že reálne množstvo zdravotníckej práce z trhu nezmizne a skrátenie pracovného času sa prejaví rozširovaním služieb súkromných kliník a rozvojom komerčného trhu. "Pre pacienta to bude predstavovať viac možností - i keď nie som si istý či je to to, čo si odborári a sociálne demokratická vláda od tohto opatrenia predstavovali," dodal analytik. Zachar podotkol, že skrátenie pracovného času sa dotkne len niektorých nemocníc, pretože vo väčšine bol v rámci kolektívnych zmlúv dohodnutý už v minulosti. "Každopádne však toto skrátenie bude mať za následok skoršie vyčerpanie zákonného limitu hodín nadčasov, vyššie personálne náklady, intenzívnejšiu potrebu nového personálu, kratšie operovanie a ambulovanie, dlhšie čakanie pacientov, zlepšenie vyjednávacej sily lekárov, zhoršenie manažovania personálu zo strany vedenia nemocníc," ozrejmil pre TASR.

Minister zdravotníctva SR Kamil Šaško v stredu 19. februára na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúšom Jurových osobne poďakoval zamestnancom štátnej zdravotnej poisťovne za mimoriadne výsledky dosiahnuté v roku 2024. „Chcem sa poďakovať vedeniu VšZP, ale najmä všetkým zamestnancom, ktorí svojou prácou a odhodlaním pomohli nielen zachrániť reputáciu poisťovne, ale predovšetkým zabezpečiť kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých jej poistencov. To, čo sme dokázali vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, chceme naplno aplikovať aj na celý sektor. Máme rozpracovaný štart prevádzkového, produkčného a personálneho auditu v nemocniciach, modernizujeme materiálovo-technické zabezpečenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a optimalizujeme liekovú politiku,“ uviedol minister zdravotníctva Kamil Šaško. Vyzdvihol pritom fakt, že zatiaľ čo v apríli 2024 všetky prognózy naznačovali stratu takmer 200 miliónov eur, poisťovňa pod vedením Matúša Jurových dokázala rok uzavrieť s kladným hospodárskym výsledkom. 

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský apeluje na včasné uplatnenie nárokov na náhradu škody po očkovaní proti COVID-19. Poukázal na to v súvislosti s prípadom, keď sa podávateľ domáhal odškodnenia za trvalé zdravotné následky, ktoré mu, podľa jeho tvrdenia, mali vzniknúť práve po očkovaní proti COVID-19. "Podávateľ sa v uvedenej veci obrátil na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky so žiadosťou, ktorou sa domáhal prešetrenia trvalých následkov po očkovaní. Ministerstvo odpovedalo na podávateľovu žiadosť až po viac ako 21 mesiacoch," opísal VOP, ktorý upozornil ministerstvo, že takýto postup nebol v súlade s princípmi dobrej verejnej správy, a apeloval na ich dodržiavanie ministerstvom v obdobných prípadoch do budúcnosti. Dobrovodský ďalej vysvetľuje, že podľa zákona o liekoch štát, v ktorého mene koná MZ, nesie zodpovednosť za škodu na živote a zdraví spôsobenú od 26. decembra 2020 okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe podanej očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19. "Súčasná právna úprava však neupravuje konkrétny mechanizmus, ako si môžu poškodené osoby uplatniť nárok na náhradu škody a ako bude táto náhrada posudzovaná," ozrejmil VOP. Zároveň takisto upozorňuje na premlčanie práva na náhradu škody, ktoré sa podľa zákona premlčí v subjektívnej lehote dvoch rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, o tom, kto za ňu zodpovedá a aká je jej výška. Od tohto okamihu začína plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva. "Je preto dôležité konať včas, aby dotknutí občania o svoje právo neprišli. Je potrebné takisto dodať, že ak sa poškodený a ten, kto za škodu zodpovedá, nezhodnú v otázke vzniku škody či jej náhrady, o ich spore môže rozhodnúť jedine súd. Ak poškodený v premlčacej lehote uplatní právo na súde a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota od tohto uplatnenia práva po dobu súdneho konania neplynie," doplnil VOP.

V reakcii na vyjadrenie verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že Slovenská republika sa podľa zákona o liekoch nemôže zbaviť zodpovednosti za prípadné nežiaduce účinky očkovacích látok proti ochoreniu COVID-19. Ako rezort ďalej ozrejmil, na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné sa obrátiť na vecne príslušný súd, ktorý nezávisle rozhodne o uplatnenom nároku a prípadne aj o výške odškodnenia. "Na základe uvedeného Ministerstvo zdravotníctva SR inštruovalo listom každého žiadateľa o odškodnenie o odporúčanom postupe pri uplatnení náhrady škody. Ministerstvo zdravotníctva SR nikdy so žiadnym žiadateľom o odškodnenie nevyjednávalo o ním uplatňovaných nárokoch, keďže na to nemá potrebnú kompetenciu. O priznanej výške náhrady môže rozhodnúť jedine súd," ozrejmilo ministerstvo zdravotníctva. Tiež pripomenulo uznesenie vlády z 15. januára, ktorým bola ministrovi zdravotníctva a ministrovi financií uložená úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o zriadení Fondu na odškodňovanie obetí očkovania na COVID-19, a to v termíne do 31. decembra. "Ministerstvo zdravotníctva SR sa už touto úlohou zaoberá," uzavrel rezort zdravotníctva.

Dominantné postavenie v slovenskom zdravotníctve majú ženy. Vyplýva to zo štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií o pracovných silách v zdravotníctve. Štatistika poukazuje aj na rastúci počet lekárov a zubných lekárov na Slovensku. Vyše 78 % pracovných miest v slovenskom zdravotníctve zastávajú ženy. Podľa dát NCZI ide o dlhodobý trend, v ktorom v priebehu rokov nedochádza k výraznejším zmenám. Lekárky, vrátane zubných, tvorili z celkového počtu lekárov a zubných lekárov 59,5 %. V povolaní sestra pracovalo až 97,6 % žien a povolanie praktická sestra – asistent vykonávalo 87,5 % žien. Ku koncu roka 2023 pôsobilo v zdravotníctve 121 082 pracovníkov, z toho: 94 763 žien a 26 319 mužov. Z hľadiska vekovej štruktúry bolo najviac lekárov/lekárok vo veku 60 a viac rokov a 30 až 39 rokov. Veková štruktúra sestier v slovenskom zdravotníctve sa v sledovanom období výrazne zmenila. Podiel mladších sestier do 40 rokov klesol zo 43,6 percenta v roku 2009 na 21 percent v roku 2023. 

Pacienti za minulý rok z fakultných a univerzitných nemocníc najlepšie hodnotia Národný ústav detských chorôb v Bratislave. Naopak, najhoršie sa umiestnila Fakultná nemocnica Nitra. Zo všeobecných nemocníc má najlepšie hodnotenie bratislavská Nemocnica Bory, najhoršie má Všeobecná nemocnica s poliklinikou Veľký Krtíš. Vyplýva to z rebríčka hodnotenia súkromnej poisťovne Dôvera. Spomedzi špecializovaných zdravotníckych zariadení sa najvyššie umiestnilo Kardiocentrum Nitra. Najhoršie hodnotenie mali psychiatrické nemocnice. V rámci ostatných zdravotníckych zariadení pacienti najlepšie ohodnotili Gynekologicko-pôrodnícku nemocnicu Sanatórium Koch v Bratislave, najhoršie Rehabilitačnú nemocnicu Agel v Hlohovci. Najlepšie hodnotené zariadenia boli v Bratislavskom a Žilinskom kraji, najhoršie v Trenčianskom. Z hľadiska odbornosti získali najlepšie hodnotenia oddelenia otorinolaryngólógie, gynekológie a pôrodníctva a ortopédie. Najhoršie známky dostávali nemocnice za stravu. Zdravotná poisťovňa pri zostavovaní rebríčka vychádzala z viac ako 11.000 dotazníkov vyplnených pacientmi, ktorí boli v minulom roku hospitalizovaní. Tí zdravotnícke zariadenia posudzovali v troch oblastiach - spokojnosť s tzv. hotelovými službami (strava a ubytovanie), spokojnosť s prístupom a správaním personálu a zrozumiteľnosť informácií, ktoré dostanú počas hospitalizácie a pri prepúšťaní.

V Národnom ústave detských chorôb v Bratislave platí až do odvolania zákaz návštev. Dôvodom je zhoršujúca sa epidemiologická situácia. Ústav o tom informoval na sociálnej sieti. Samozrejme zákaz sa netýka rodičov, ktorí sú ako sprievod hospitalizovaní s deťmi priamo na oddeleniach.

Lekári Rádiologickej kliniky Fakultnej nemocnice Trnava zaviedli novú techniku na liečbu závažného zúženia alebo uzávery ciev dolných končatín s použitím Shockwave systému. Informoval o tom hovorca nemocnice Matej Martovič. Mechanizmus intravaskulárnej litotripsie s použitím Shockwave systému bol použitý na liečbu periférneho arteriálneho ochorenia. "Táto moderná metóda bola použitá na ošetrenie ciev dolných končatín u pacientov trpiacich klaudikačnými ťažkosťami, bolesťami nôh či nehojacimi sa ranami spôsobenými poškodením cievneho systému," priblížil hovorca. Nová technika podľa jeho slov umožňuje efektívne liečiť závažné zúženia alebo uzávery ciev dolných končatín, čím sa zabezpečí lepšie prekrvenie a postupné zlepšenie zdravotného stavu pacientov. 

Minister zdravotníctva Kamil Šaško v pondelok 17. februára odvolal z postu riaditeľa Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve Michala Staňáka. Inštitút dočasne povedie Tomáš Tesař. "Ide o manažérske rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR s cieľom zabezpečiť kontinuitu a naštartovaný proces rozvoja tejto organizácie. Ministerstvo vyjadruje bývalému vedeniu poďakovanie za doterajšiu prácu a dosiahnuté výsledky," ozrejmil rezort. Šaško poveril vedením inštitútu Tesařa do uskutočnenia riadneho výberového konania. Rozhodnutie ministra znepokojilo lekárske i sesterské odbory. "Vďaka práci pána Staňáka a jeho tímu štát ročne mohol ušetriť vyše sto miliónov eur, ktoré mohli byť použité na liečbu pacientov, nie na neoprávnené zisky farmafiriem. Jeho odvolanie považujeme za podozrivé, neodôvodnené a ohrozujúce transparentnosť verejných financií," uviedol predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. Tento krok podľa neho budí podozrenia z možných známok tlaku farmaceutických firiem. Lekárski odborári žiadajú ministra zdravotníctva, aby odvolanie Staňáka vysvetlil. "Odôvodnenie jeho odvolania ako 'manažérske rozhodnutie' je v tejto situácii len výsmechom pre všetkých odborníkov a expertov, ktorí pracujú pre štát a vďaka ich práci štát hospodári efektívne a rozumne," poznamenal Visolajský. Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek podotklo, že Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve doteraz chránil verejný záujem pri rokovaniach o cenách liekov. Teraz však podľa združenia vznikajú vážne obavy, že jeho nezávislosť je ohrozená a že rozhodnutia môžu byť ovplyvnené farmaceutickým biznisom. Zároveň sa poďakovali bývalému riaditeľovi za profesionálnu prácu v prospech pacientov a slovenského zdravotníctva.

Gynekológovia v roku 2023 evidovali vo svojich ambulanciách viac ako 1,8 milióna žien. Preventívnu prehliadku absolvovalo 48,9 percenta z nich, čo predstavuje 898 549 pacientiek. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií ide o najvyšší podiel za posledných päť rokov. Vyplýva to z údajov, ktoré centrum zverejnilo na svojom webe. Celkovo gynekologické a pôrodnícke ambulancie v roku 2023 zaznamenali 3 073 996 pacientskych návštev. Z toho 52,8 percenta diagnosticko-terapeutických, 29,2 percenta preventívnych a 18 percent návštev tehotných žien. Pacientky najčastejšie podstúpili ultrazvukové gynekologické vyšetrenie (viac ako 1 milión 162 tisíc vyšetrení), kolposkopické vyšetrenie (takmer 692 tisíc) a onkocytologické vyšetrenie (takmer 673 tisíc). V roku 2023 užívalo antikoncepciu 150 294 žien. Z nich prevažná väčšina (73,9 percenta) brala hormonálnu antikoncepciu, 23,8 percenta žien malo zavedenú vnútromaternicovú antikoncepciu a zvyšných 2,4 percenta žien užívalo iný typ antikoncepcie. Trend užívania antikoncepcie je podľa NCZI dlhodobo klesajúci, v roku 2023 klesol medziročne o 3,3 percenta. V roku 2023 bola antikoncepcia zavedená 32 130 ženám.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde možno začať kedykoľvek počas roka, ale najvhodnejšie v zimných mesiacoch. Vtedy je totiž aktivita kliešťov nízka a organizmus má dostatok času vytvoriť si protilátky ešte pred obdobím ich najväčšieho výskytu. Podľa odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva SR pozostáva základné očkovanie z troch dávok. Prvú dávku je ideálne podať v zime, napríklad v januári či februári. Druhá nasleduje po jednom až troch mesiacoch a tretia o deväť až dvanásť mesiacov neskôr. Existuje aj zrýchlená schéma, pri ktorej sa druhá dávka podáva už po dvoch týždňoch. Úrad upozorňuje, že čiastočnú ochranu poskytujú už prvé dve dávky, no na dlhodobú ochranu sú potrebné všetky tri. Po základnom očkovaní chráni vakcína minimálne tri roky, po ktorých sa odporúča preočkovanie. Kliešťová encefalitída je akútne infekčné vírusové ochorenie, ktoré postihuje centrálnu nervovú sústavu. Okrem infikovaných kliešťov sa môže prenášať aj niektorými potravinami, pričom rizikové môžu byť najmä nepasterizované výrobky z kozieho a ovčieho mlieka. Dlhodobé následky ochorenia môžu byť rôzneho charakteru - bolesti hlavy, únava, porucha pamäti, koncentrácie, ochrnutie, v rizikových prípadoch sa môže skončiť úmrtím. Najúčinnejšou prevenciou proti ochoreniu je očkovanie.

Obsah dnešného súhrnu správ zo zdravotníckeho sektora sme týmto vyčerpali. Teším sa na vás opäť nabudúce pri ďalšom vydaní MEDI Novín na TV Doktor.