Dysfágia je porucha prehĺtania, ktorá postihuje schopnosť presunu potravy z úst, cez hltan do pažeráka. Tento stav môže spôsobiť nepohodlie, bolesť a ďalšie komplikácie, vrátane rizika aspirácie (vdýchnutia potravy do dýchacích ciest). Liečba závisí od príčiny dysfágie, ktorá môže byť mechanická (napr. nádory, zápaly) alebo neurologická (napr. mŕtvica, nervové poruchy).

Príčiny:

• Neurologické poruchy: Príčinou dysfágie môže byť napríklad cievna mozgová príhoda, Parkinsonova choroba, skleróza multiplex alebo amyotrofická laterálna skleróza.
• Poranenia: Poranenia hlavy a krku môžu poškodiť štruktúry potrebné na prehĺtanie, ako sú hltan, pažerák a nervy inervujúce svaly potrebné pre prehĺtanie.
• Gastroezofageálny reflux (GERD): Žalúdočná kyselina sa pri GERD vracia zo žalúdka do pažeráka a dráždi jeho sliznicu, čo môže spôsobiť ťažkosti s prehĺtaním.
• Svalové ochorenia: Napríklad myasthenia gravis, Duchennova svalová dystrofia alebo polymyozitída oslabujú aj svaly potrebné pre prehĺtanie.
• Nádory: Prítomnosť nádoru v hrdle, pažeráku alebo iných častiach tráviaceho traktu môže viesť k dysfágii.
• Zápalové ochorenia: Ezofagitída (zápal pažeráka) alebo ústna candidóza (infekcia kvasinkou) môžu viesť k problémom s prehĺtaním.
• Lieky: Niektoré lieky dráždia sliznicu pažeráka alebo znižujú koordináciu svalov dôležitých pre proces prehĺtania. 

Dôsledky dysfágie:

• Malnutrícia a dehydratácia: Osoba s dysfágiou má vysoké riziko dehydratácie a podvýživy.
• Aspirácia: Potrava alebo tekutiny môžu pri poruche prehĺtania preniknúť do dýchacích ciest, čo často vedie k zápalu dýchacích ciest.
• Úbytok hmotnosti: Nedostatočný príjem potravy vedie k strate hmotnosti a oslabeniu organizmu.
• Sociálne a emocionálne dôsledky: Ťažkosti s príjmom potravy a tekutín ovplyvňujú sociálne interakcie a vyvolávajú u postihnutých jedincoch úzkosť, depresiu a pocit izolácie.
• Zhoršenie kvality života: Dysfágia obmedzuje schopnosť jesť a piť s radosťou a komfortne, čo má negatívny vplyv na celkovú kvalitu života.
• Oslabenie svalov: Nedostatočné používanie svalov potrebných na prehĺtanie vedie k ich oslabeniu a zhoršeniu dysfágie.

Rizikové skupiny:

• Seniori: S vekom sa zvyšuje riziko výskytu dysfágie, či už v dôsledku normálneho starnutia tela alebo v dôsledku zdravotných problémov.

• Deti: U dojčiat a malých detí býva dysfágia spôsobená vrodenými anomáliami a vývinovými poruchami.

• Osoby so zubnými alebo ústnymi problémami: Nedostatočná starostlivosť o chrup, nesediace zubné protézy a problémy s ústnymi léziami ovplyvňujú schopnosť správne požívať potravu a nápoje.