Impingement syndróm, tiež označovaný ako subakromiálny syndróm, je bolestivý stav v oblasti ramenného kĺbu, spôsobený kompresiou štruktúr v subakromiálnom priestore. V priestore pod acromionom scapulae je prítomné spojenie medzi lopatkou a kľúčnou kosťou. Utlačenou štruktúrou v ramennom kĺbe môže byť šľacha m. supraspinatus alebo tiažový vačok (bursa) ramenného kĺbu. V súvislosti s útlakom dochádza aj k patológiám a mikrotraumatizácii v iných častiach ramenného pletenca, veľmi často na úponoch svalov rotátorovej manžety. Okrem bolesti sa pri impingement syndróme vyskytuje aj obmedzenie pohyblivosti v ramennom kĺbe. Pre účinnú liečbu je kľúčové včasné zahájenie rehabilitácie.

Etiológia:

Impingement syndróm spôsobujú rôzne faktory, ktoré môžu viesť k stláčaniu tkanív v oblasti ramena. 

• Nadmerné preťažovanie ramena: Ľudia, ktorí vykonávajú opakované pohyby rukami nad hlavou, ako napríklad basketbalisti, tenisti, volejbalisti alebo ľudia často zdvíhajúci ťažké predmety nad hlavu, majú zvýšené riziko impingement syndrómu.
• Svalová nerovnováha: Nedostatočná sila alebo nerovnováha svalov v oblasti ramena vedie k nevhodnému umiestneniu hlavy ramennej kosti a akromionu, čo spôsobuje kompresiu tkanív.
• Zmeny v štruktúre kostí a tkanív: Anatomické odchýlky, napríklad zmena tvaru akromionu alebo prítomnosť osteofytov (výrastkov kostí) v oblasti ramena tiež prispieva k vzniku impingement syndrómu.
• Chybné pohybové stereotypy: Rizikovým faktorom sú aj chybné pohybové stereotypy každodenného života, najmä patologické posturálne nastavenie segmentov pri práci. Vzhľadom k neustálej statickej aktivácii svalstva je nutné dbať na ergonómiu práce.
• Úrazy: Akékoľvek traumy alebo náhle záťaže ramena môžu vyvolať zápal alebo opuch v oblasti ramena, čo môže viesť k impingement syndrómu.

Tieto faktory často pôsobia kombinovane a zvyšujú riziko vzniku impingement syndrómu. Dôležité je venovať pozornosť prevencii a liečbe stavu, najmä ak sa vyskytujú opakované bolesti alebo obmedzenia pohyblivosti ramena.

Klinický obraz:

Príznaky impingement syndrómu sa menia v závislosti od závažnosti stavu a aktivity spôsobujúcej  kompresiu tkanív v ramene. Medzi najčastejšie príznaky patria:

• Bolesť v oblasti ramena: Jedným z hlavných príznakov impingement syndrómu je bolesť lokalizovaná v oblasti ramena, najmä v prednej časti ramenného kĺbu. Bolesť môže byť tupá, pulzujúca alebo ostrá a zhoršuje sa pri určitých pohyboch, ako je elevácia paže.
• Obmedzenie pohybu: Ľudia s impingement syndrómom často pociťujú obmedzenie pohyblivosti v ramene. Mávajú ťažkosti pri elevovaní paže nad horizontálu, natiahnutí ruky dozadu alebo vykonávaní určitých každodenných činností.
• Zhoršenie bolesti v noci: Niektorí ľudia so syndrómom pociťujú zhoršenie bolesti v noci, čo znižuje kvalitu ich spánku.
• Zvýšená citlivosť a opuch: Okrem bolesti a obmedzenia pohybu môžu ľudia s impingement syndrómom pociťovať aj citlivosť a mierny opuch v oblasti ramena.

Diagnostika:

• Odber anamnézy: Lekár zhromažďuje informácie o príznakoch pacienta, ako sú bolesť v oblasti ramena, obmedzenie pohybu, zhoršenie bolesti v noci. Pýta sa na akékoľvek predchádzajúce zranenia či preťažovanie ramenného kĺbu.
• Fyzikálne vyšetrenie: Nasleduje fyzikálne vyšetrenie ramena, ktoré zahŕňať testy na určenie rozsahu pohybu, funkcie svalov rotátorovej manžety, citlivosti v určitých oblastiach a zisťovanie prítomnosti ďalších príznakov, ktoré by mohli naznačovať impingement syndróm.
• Zobrazovacie vyšetrenia: Na potvrdenie diagnózy impingement syndrómu sa vykonávajú röntgenové (RTG) snímky ramena, ktoré odhalia prípadné anatomické abnormality kostí, ale nezobrazia mäkké tkanivá. Doplňujú sa zobrazovacie vyšetrenia, ako je magnetická rezonancia (MRI) alebo ultrazvukové vyšetrenie. Tieto metódy poskytujú podrobnejšie informácie o stavbe a funkciách mäkkých tkanív, ako sú šľachy, svaly a burzy.
• Injekčné testy: V niektorých prípadoch sa realizujú injekčné testy, pri ktorých sa do postihnutého kĺbu podá kortikosteroidná injekcia. Úľava od bolesti po podaní injekcie naznačuje prítomnosť impingement syndrómu.
• Diferenciálna diagnostika: Nevyhnutné je zvážiť a vylúčiť iné možné príčiny bolesti v oblasti ramena, ako sú napríklad tendinitída, burzitída, súčasná artróza alebo iné pohybové poruchy.

Na základe výsledkov vyšetrení môže lekár stanoviť diagnózu impingement syndrómu a navrhnúť vhodný liečebný plán.

Terapia:

Liečba impingement syndrómu zahŕňa kombináciu konzervatívnych (nechirurgických) metód a v niektorých prípadoch chirurgického zákroku, ak konzervatívne liečebné metódy neprinášajú dostatočné zlepšenie stavu. 

• Odpočinok a modifikácia aktivity: Dočasný odpočinok od činností, ktoré spôsobujú bolesť a zhoršujú impingement syndróm vedie k zmierneniu príznakov. Často je potrebné upraviť techniku a intenzitu cvičenia alebo práce.
• Fyzioterapia: Fyzioterapia je základom liečby impingement syndrómu. Fyzioterapeut odporučí pacientovi cvičenia na posilnenie svalov rotátorovej manžety a stabilizáciu ramena, zlepšenie flexibility a koordinácie pohybu, ako aj techniky na zmiernenie bolesti a zápalu.
• Lieky proti bolesti a protizápalové lieky: Na zmiernenie bolesti a zápalu môžu byť odporúčané lieky, ako napríklad ibuprofén alebo naproxén. Ak je bolesť veľmi silná, sú často indikované aj intraartikulárne injekcie kortikosteroidov.
• Chirurgický zákrok: Ak konzervatívne metódy neprinášajú dostatočnú úľavu a stav sa zhoršuje, indikovaný je chirurgický zákrok. Chirurgické možnosti zahŕňajú dekompresiu subakromiálneho priestoru odstránením časti akromionu alebo iných štrukturálnych úprav. 

Prevencia: 

V rámci prevencie vzniku impingement syndrómu je vhodné sa najskôr zamerať na korekciu každodenných stereotypov a ich kompenzáciu. Vhodné je tiež predchádzať zvýšenej záťaži pri intenzívnom športe. Pokiaľ sme si vedomí, že vykonávame veľmi často repetitívnu činnosť, pri ktorej by mohlo dochádzať k preťaženiu istých oblastí, je vhodné navštíviť ambulanciu fyzioterapie, nastaviť správne kompenzačné cvičenia a pokúsiť sa tak predchádzať možnému vzniku impingement syndrómu.