Malnutrícia je znížený stav výživy s poklesom hmotnosti o 5 až 10 % hmotnosti za posledných 3 až 6 mesiacov. Tento patologický stav je spôsobený nedostatkom živín, ako sú bielkoviny, cukry, tuky, vitamíny a minerály, ktoré sú potrebné pre fungovanie organizmu. Podvýživa vedie k zníženiu fyzického a mentálneho výkonu, poruchám funkcie orgánov a orgánových systémov až k rozvoju chorôb. Malnutrícia môže viesť ku kachexii, čo je závažná strata hmotnosti a vysilenosť spôsobená ťažkou chorobou alebo dlhodobým hladovaním. Ide o progresívnu stratu svalovej hmoty so stratou alebo bez straty tukovej hmoty. Neželaná strata hmotnosti a zlý stav výživy sú v rozvinutých krajinách väčšinou spojené s ochoreniami, ich následkami alebo nedostatočným sociálnym zabezpečením pacientov a seniorov. Podvýživa je celosvetovo jedna z najčastejších diagnóz, s ktorou sa stretávajú lekári všetkých špecializácií.

Etiopatogenéza:

Malnutrícia môže byť spôsobená rôznymi faktormi, ktoré ovplyvňujú príjem potravy a vstrebávanie živín organizmom. 

• Nedostatočný príjem potravy: Nedostatočný príjem potravy môže byť spôsobený chudobou, nechutenstvom, potravinovými alergiami, mentálnou anorexiou, poruchami prehĺtania, poruchami vedomia, organickými léziami tráviaceho traktu.
• Nedostatočná kvalita stravy: Aj keď je príjem potravy dostatočný z hľadiska množstva, môže byť nedostatočný z hľadiska nutričnej hodnoty. Nedostatok rôznych živín, ako sú bielkoviny, vitamíny a minerály, spôsobuje podvýživu.
• Problémy s trávením a vstrebávaním: Rôzne tráviace ochorenia, ako je celiakia, choroby pankreasu, závažné ochorenia čriev, krátke črevo či enteritída môžu spôsobiť problémy so vstrebávaním živín z potravy, čo vedie k malnutrícii.
• Metabolické poruchy: K rozvoju podvýživy môžu prispieť aj metabolické poruchy, napríklad porucha funkcie pečene, renálna insuficiencia a respiračná nedostatočnosť.
• Zvýšené straty a zvýšená energetická potreba živín: Príčinou môže byť operácia, trauma, infekcie, katabolické stavy.

Rizikové skupiny ohrozené malnutríciou:

• Seniori: Malnutríciou sú najviac ohrození práve seniori. Prevalencia je najvyššia u hospitalizovaných seniorov, či seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb.
• Deti: Deti sú veľmi citlivé na nedostatok živín, pretože ich telo rýchlo rastie a vyvíja sa. Nedostatok primeranej výživy môže viesť k marazmu, ktorý ovplyvňuje fyzický aj duševný vývoj dieťaťa.
• Tehotné a dojčiace ženy: Tieto skupiny vyžadujú zvýšený príjem živín, aby podporili nielen svoje vlastné zdravie, ale aj zdravý vývoj svojho dieťaťa.
• Osoby s chronickými ochoreniami: Chronické ochorenia ovplyvňujú vstrebávanie živín a často vedú k vzniku malnutrície.
• Onkologickí pacienti
• Osoby žijúce v chudobných oblastiach: Ľudia žijúci v chudobných oblastiach majú často obmedzený prístup k potrave a nedostatok finančných prostriedkov na kúpu potravín s dostatočným nutričným obsahom.

Zdravotné problémy spôsobené malnutríciou:

• oslabenia imunitného systému (zvýšené riziko infekcií)
• horšie hojenie rán
• zníženie svalovej sily
• zvýšenie slabosti a krehkosti  
• celková únava
• znížená kvalita vlasov, nechtov a pokožky
• zníženie kostnej hmoty (osteopénia až osteoporóza)
• vyššie riziko pádov a zlomenín
• zvýšená chorobnosť
• vyššie riziko hospitalizácie aj úmrtia
• zníženie koncentrácie plazmatických bielkovín
• pokles telesnej teploty a vyššia zimomravosť 
• rozvoj anémie alebo pancytopénie 
• zvýšené riziko pooperačných komplikácií 
• zhoršená sebestačnosť
• znížená kvalita života 
• porucha rastu a vývoja u detí 

Klasifikácia malnutrície:

• Marantický typ malnutrície:

- marantický typ malnutrície sa označuje aj proteinovo-kalorická malnutrícia

- príčinou je jednoduché hladovanie

- je spôsobená deficitom nutričných zdrojov pri zachovaní regulačných schopností organizmu

- energia sa pri tomto type malnutrície získava najmä z tukových zásob

- objektívne je pacient kachektický (viditeľne chudý), ale laboratórne sú prítomné len minimálne zmeny 

• Kwashiorkorový typ malnutrície:

- vzniká pri stresovom hladovaní

- často sa vyskytuje u pacientov s polytraumou, popáleninami, sepsou a po rozsiahlych chirurgických výkonoch

- energia sa získava najmä z bielkovinových zásob

- tukové tkanivo nie je využívané, a preto pacient vyvoláva dojem dobre živeného človeka

- katabolizmus bielkovín vedie k úbytku svalstva

- laboratórne sú viditeľné zmeny, najmä pokles hladiny albumínu a ostatných transportných bielkovín

- vzhľadom k retencii tekutín nemusí byť telesná hmotnosť výrazne zmenená

Obe tieto formy predstavujú vážne zdravotné stavy, ktoré vyžadujú okamžitú lekársku pozornosť a primeranú výživovú podporu na obnovenie zdravia postihnutých jedincov.

Diagnostika:

Diagnostika malnutrície zahŕňa odber nutričnej anamnézy, fyzikálne vyšetrenie lekárom, meranie a vyhodnotenie antropometrických parametrov, zobrazovacie a laboratórne vyšetrenia. 

• Antropometria: Medzi antropometrické parametre patria telesná hmotnosť a výška, index telesnej hmotnosti (BMI), meranie obvodu pásu a bokov, meranie obvodu paže, meranie obvodu lýtka a hrúbky kožnej riasy. 
• Zobrazovacie vyšetrenia: Telesnú kompozíciu je možné hodnotiť pomocou duálnej röntgenovej absorpciometrie alebo pomocou bioimpedančnej analýzy. Zobrazovacími technikami, ako je CT a MRI, je možné vyhodnotiť aj množstvo podkožného a viscerálneho tuku v rôznych telesných kompartmentoch. 
• Laboratórne vyšetrenia: Viaceré laboratórne vyšetrenia odzrkadľujú stav nutrície, napríklad krvný obraz, množstvo celkových bielkovín, albumín, transportné bielkoviny, odpadové produkty ako je urea a kreatinín, lipidogram, imunitné parametre, ionogram, hladina železa, vitamínov a podobne.

Monitorovanie výživy:

Monitorovanie nutričného zdravia, sledovanie chudnutia a riešenie rizikových faktorov podvýživy je jedným z kľúčových faktorov v starostlivosti o rizikové skupiny, najmä seniorov. Na monitorovanie nutričného zdravia je vhodné sledovať viaceré parametre, ako je telesná hmotnosť, všímať si zmeny veľkosti oblečenia, ktoré tiež môžu naznačovať chudnutie resp. úbytok svalovej hmoty. U seniorov si treba všímať zmeny stravovacích zvyklostí, veľkú pozornosť treba venovať užívaniu liekov, či je dodržané dávkovanie, časový rozvrh liečby a možné vedľajšie účinky. Počas hospitalizácie či pobyte v zariadení sociálnych služieb sa odporúča nutričný skríning na pravidelnej báze.

Liečba:

Cieľom nutričnej liečby je kompletná výživa organizmu, dodanie potrebných substrátov, doplnenie chýbajúcich nutrientov, udržiavanie vyrovnanej energetickej bilancie. Odporúčané množstvo denného prísunu bielkovín je u seniorov minimálne 1,0 – 1,2 g/kg hmotnosti a energie 20 – 30 kcal/ kg/deň. V situáciách zvýšených metabolických nárokov môže byť nevyhnutná vyššia potreba bielkovín a energie, aby sa zabránilo pokračujúcemu katabolizmu a podporila sa obnova svalovej hmoty. Výživová terapia formou výživy pripravenej synteticky umožňuje zabezpečiť adekvátny prísun živín pri nedostatočnom perorálnom príjme, pri zvýšených nutričných nárokoch, poprípade kombinácii príčin. Podľa formy aplikácie hovoríme o enterálnej výžive a parenterálnej výžive. 

• Enterálna výživa je prirodzeným spôsobom získavania potrebných substrátov, pričom aplikácia umelej enterálnej výživy môže byť orálna alebo sondová. Podmienkou začatia je funkčný tráviaci trakt. Enterálna výživa je dôležitá aj na udržiavanie štrukturálnej a funkčnej integrity črevnej sliznice, zachovanie bariérovej a imunitnej funkcie čreva. 

• Parenterálna výživa (podávaná centrálnym alebo periférnym prístupom) má svoje riziká, vyplývajúce z možných komplikácií, napríklad infekcie, trombózy, karenčných stavov a iných komplikácií. Jej úspech je závislý aj od zachovanej schopnosti anabolizmu.