Za fyziologických podmienok sa nachádza u zdravého človeka maximálne 150 mg bielkovín v moči za deň. Vyššie hodnoty môžu značiť poškodenie obličiek alebo iné systémové ochorenie. Prítomnosť väčšieho množstva bielkovín v moči odborne nazývame proteinúria. Ďalším dôležitým pojmom je albuminúria, alebo zvýšené vylučovanie bielkoviny nazývanej albumín do moču. Vyšetrenie albuminúrie je základnou preventívnou a diagnostickou metódou poškodenia obličiek pri diabete, hypertenzii a tak isto sa používa na určenie možného kardiovaskulárneho rizika.

Patofyziológia

Základnou stavebnou jednotkou obličky je nefrón. Nefrón sa skladá z glomerulu a tubulov alebo kalánikov. Glomerulus si môžeme predstaviť ako klbko vlásočníc cez ktoré prebieha prvá filtrácia krvi. Tu sa deje selekcia bielkovín do moču na základe ich veľkosti a náboja danej molekulovej bielkoviny. Negatívne nabité a väčšie bielkovinové molekuly neprejdú do moču. Pri poruche štruktúry glomerulu a poruche jeho funkcie je táto selekcia porušená a tieto bielkoviny sú prefiltrované do primárneho moču kde by za normálnych fyziologických okolností už nemali byť. Proteinúriu však nájdeme aj pri poškodení tubulov. Tubuly totiž majú za úlohu spätné vstrebávanie dôležitých komponentov ako aj bielkovín z primárne prefiltrovaného moču do krvi. Tým je za normálnych okolností upravený primárny moč na definitívny moč, ktorý vylučujeme.

Delenie

Proteinúriu môžeme deliť podľa niekoľko aspektov:

1. Podľa množstva bielkovín v moči na 

• Proteinúriu nefrotického typu (nad 3.5gr/24 hodín)
• Nenefrotického typu (pod 3.5gr/24 hodín)

2. Podľa lokalizácie postihnutia

• Glomerulárna (selektívna, neselektívna)
• Tubulointersticiálna
• Prerenálna
• Postrenálna
• Zmiešaná

Príčiny

Glomerulárna proteinúria je zapríčinená poškodením na úrovni glomerulov. Môžeme ju ďalej deliť na selektívnu a neselektívnu. Pri selektívnej proteinúrii poškodená stena glomerulov prepúšťa stredne veľké molekuly bielkovín do moču, tým pádom dominujúca bielkovina v moči je albumín. Pri neselektívnej dochádza k väčšiemu poškodeniu a prechádzajú aj molekuly väčších rozmerov ako imunglobulín IgG. Patria sem glomerulonefritídy, ale aj diabetické nefropatie či hypertenzné nefropatie.

Tubulárna proteinúria je spôsobená poškodením na úrovni tubululov a obličkového intersticia. V tomto prípade dominujú v moči nízkomolukové bielkoviny, ktoré sú za normálnych okolnosti spätne vstrebané zdravými tubulmi do krvi (napr. B2 mikroglobulín). Poškodenie tubulov môže byť spôsobené nefrotoxickými liekmi (liekmi ktoré majú ako možný vedľajší efekt poškodenie obličiek) ako niektoré chemoterapeutika, niektoré antibiotika, nesteroidné antiflogistika (lieky proti bolesti), alebo ťažkými kovmi, tak isto zápalovým procesom.

Prerenálna proteinúria nie je spôsobená ochorením obličky ale problém je systémový, kde dochádza k zvýšenej koncentrácii nízkomolekukárnych bielkovín v krvi a tie sa následne prefiltrujú do obličky.  Toto pozorujeme pri intravaskulárnej hemolýze, rozpade svalového tkaniva čiže rabdomyolýze, alebo pri mnohopočetnom myelóme pri ktorom patologický klon bielych krviniek produkuje vo zvýšenom množstve patologické bielkovinové molekuly.

Postrenálna proteinúria je pozorovaná pri zápaloch močových ciest, tumoroch močových ciest, močových kameňoch a aj zakrvácaní. V tomto prípade je dominantný nález makromolekúl bielkovín, ktoré neprechádzajú do moču ani pri ťažkom poškodení glomerulov. 

Prechodne sa môže vyskytnúť funkčná proteinúria pri horúčkovitých ochoreniach, po cvičení, po užití niektorých liekov. Ďalej poznáme ortostatickú proteinúriu pri zmene polohy. Tieto stavy sú fyziologické a prechodné.

Príznaky

Pri miernej proteinúrii pacient nemusí pociťovať žiadne príznaky. Pri výraznej proteinúrii nefrotického typu sú hlavným príznakom opuchy tváre, viečok, nôh, semenníkov, ďalej pacient môže pociťovať únavu, nechutenstvo, môže mať vysoký krvný tlak. Pacient býva viac náchylný k infekciám, keďže má zníženú funkciu imunity.

Diagnostika

Ako pri každom ochorení, aj tu je dôležité odobrať presnú anamnézu so zameraním na výskyt ochorení v rodine ako diabetes mellitus, hypertenzia, autoimunitné ochorenia, ochorenia obličiek, onkologické ochorenia.                                                                                                               Z laboratórnej diagnostiky je najrýchlejším dostupným vyšetrením vyšetrenie moču testovacími prúžkami. Toto vyšetrenie však má svoje limity, detekuje totiž len albumín a nie nízkomolekulové bielkoviny a to tiež až od istého množstva. Preto toto vyšetrenie dopĺňame kvantifikáciou proteinúrie a to vyšetrením 24 hodinového nazbieraného moču alebo vyšetrením pomeru bielkovina/kreatninínz rannej vzorky moču. Ďalej sa realizuje rozbor krvi s obličkovými parametrami a výpočet glomerulárnej filtrácie čo odzrkadľuje funkciu obličiek. Pre typizáciu bielkovín v moči volíme vyšetrenie elektroforézu bielkovín v moči. Nefrológ pri nejasnostiach pristupuje k renálnej biopsii s odberom vzorky obličkového tkaniva.

Liečba a prognóza

Podstatou je liečba základného ochorenia a dodržiavanie režimových a diétnych opatrení napr. pri diabete. Pri prechodnej proteinúrii liečba nie je potrebná. Prognóza tak isto záleží od vyvolávajúcej príčiny a od stupňa postihnutia obličiek, neliečené ochorenia môžu viesť k obličkovému zlyhaniu a nutnosti dialýzy.