Bezvedomie sa definuje ako porucha alebo nemožnosť vnímať a adekvátne reagovať na vonkajšie podnety. Je to život ohrozujúci stav s nutnosťou okamžitej intervencie. Poruchu vedomia ako takú delíme na kvalitatívnu a kvantitatívnu. Pri kvalitatívnej poruche vedomia je pacient pri vedomí avšak nereaguje adekvátne, nevhodne odpovedá, je zmätený. Pri kvantitatívnej poruche pacient upadá do bezvedomia a slabo alebo vôbec nereaguje na vonkajšiu stimuláciu. 

Delenie

Kvantitatívna porucha vedomia (bezvedomie v užšom slova zmysle) sa podľa medzinárodne uznávanej škály tzv. Glasgow coma scale alebo GCS ďalej delí  na tri stupne. Hodnotí sa podľa očnej, slovnej a motorickej odpovede na stimuly od stupnice 3 do 15 bodov. Najzávažnejšou formou poruchy vedomia je kóma, kde pacient nereaguje na slovný stimul, dotyk ani bolestivý podnet sa nazýva kóma. Porucha vedomia sa podľa GCS delí na:

• Ľahká porucha vedomia alebo somnolencia (15-13bodov)
• Stredne ťažká porucha vedomia alebo sopor (12-9 bodov)
• Ťažká porucha vedomia alebo kóma (menej ako 9 bodov)

Príčiny

Dôležitú úlohu pri bdení a pri udržaní vedomia má systém neurónov v mozgovom tkanive , ktorý vytvára tzv. aktivačný retikulárny ascendentný systém (ARAS). Poškodeným daného systému neurónov či už na úrovni metabolickej alebo mechanickej vedie k poruche vedomia.

Dôvodov prečo vzniká bezvedomie je niekoľko. Najčastejšie sa stretávame s nasledujúcimi:

• úrazy hlavy
• ebrieta (opitosť)
• epilepsia
• diabetes mellitus (hypoglykémia alebo hyperglykémia)
• cievna mozgová príhoda
• otrava liekmi, drogami
• encefalitídy, meningitídy
• hepatálne zlyhanie
• urémia
• tumory mozgu
• minerálové rozvraty
• psychiatrické ochorenia
• porucha obehu s nedokrivením mozgu:
  •  poruchy srdca ako pumpy: infarkt myokradu, srdcová tamponáda
  •  obštrukcia v obehu: pľúcna embólia, pneumothorax
  •  vazodiltácia alebo redistribúcia obehu: septický šok, popáleninový šok
  •  hypovolémia: ťažká dehydratácia, krvácanie

Laická prvá pomoc pri bezvedomí

1. Kontrola dýchania podľa pravidla: vidím - cítim - počujem (zdvíhanie hrudníka a dych pacienta)
2. Ak pacient dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy a privoláme pomoc
3. Ak nedýcha, zahájime KPCR a privoláme odbornú pomoc (linka 155)

• Ak je pacient diabetik je vhodné mu odmerať hladinu cukru v krvi, pri hypoglykémii (nízkej hladine) podať cukor alebo pichnúť glukagon do svalu (diabetici mávajú pri sebe záchranné balíčky).
• Pri kŕčovej aktivite sa snažíme odstrániť nebezpečné predmety z okolia pacienta, zabezpečíme aby si pacient neublížil. Nevyťahujeme jazyk z úst! Ak má epileptik pri sebe liek proti kŕčovej aktivite, tak ho podáme. 

Odborná prvá pomoc

Odborná pomoc sa riadi podľa tzv. ABC systému. Ten spočíva:

• v zaistení priechodnosti dýchacích ciest (A ako Airway) predsunutím sánky alebo zavedením vzduchovodu. Pri GCS nižšom alebo rovnom 8 pristupujeme k endotracheálnej intubácii. 
• Ďalej zaisťujeme dostatočnú oxygenáciu krvi (B ako breathing) pomocou oxygenoterapie, event pľúcnej ventilácie. 
• Ďalším krokom je zaistenie krvného obehu (C ako circulation) zavedením žilného vstupu a podávaním balancovaných izotonických roztokov, event vazopresorov. Pri zástave srdca pokračujeme v srdcovej masáži event. defibrilácii.
•  Najdôležitejšie je samozrejme liečiť príčinu bezvedomia.

Klinický obraz a diagnóza

Je nutné dôkladne odobrať anamnézu od svedkov, príbuzných. Dôležitou informáciou je či bezvedomie prišlo náhle alebo postupne s varovnými signálmi, či pacient užíva nejaké lieky, či bezvedomí prechádzal úraz atď. Pri fyzikálnom vyšetrení sa sústreďujeme na základné vitálne funkcie, ďalej sledujeme známky po úraze, hodnotíme stupeň bezvedomia, neurologický status, kŕčovú aktivitu, lateralizáciu, sledujeme zrenice, pohyb bulbov, charakter dýchania, známky krvácavých prejavov, farbu kože.  Ak sú dostupné vyšetrovacie metódy realizujeme ober krvi na vyšetrenie vnútorného prostredia, dopĺňame CT mozgu na zobrazene štrukturálnych zmien. Ďalej pri podozrení na epilepsiu sa pristupuje k EEG vyšetreniu, event. pri neurofinekcii k lumbálnej punkcii. 

Manažment pacienta v bezvedomí sa líši od jej etiológie no najdôležitejšie je adekvátne zaistenie vitálnych funkcií a čo najrýchlejšie odstránenie vyvolávajúcej príčiny.