Absces je ohraničená dutina vyplnená hnisom.

Všetky intraabdominálne (vnútrobrušné) abscesy sú výsledkom infekcie normálneho sterilného miesta. Medzi rizikové faktory patria intervenčné výkony vnútrobrušných orgánov, lokálne zápalové stavy vnútrobrušných orgánov a penetrujúce (hlboké) brušné poranenia. Diagnóza závisí od klinického vyšetrenia skúseným lekárom v spojení s vhodným zobrazovaním. Liečba si vyžaduje kontrolu zdroja a včasné, vhodné antibiotiká. Prognóza je výborná a recidívy často reagujú na podobnú liečbu.

Príčiny vzniku

 Všetky intraabdominálne abscesy sú výsledkom infekcie normálneho sterilného miesta v brušnej dutine, ako sú orgány, alebo malé množstvo peritoneálnej tekutiny, ktorá sa prirodzene nachádza v bruchu. Fyziologicky má táto tekutina množstvo približne 50 ml. Táto tekutina sa môže infikovať priamym šírením zo zápalového procesu, napríklad pri perforovanej apendicitíde alebo pri nesterilnej punkcii ascitu (brušnej vodnatielky). Vnútrobrušné orgány sa môžu infikovať patogénmi cez krvný obeh, čo vedie k lokalizovanej infekcii. Po penetračnom traume do brucha môže dôjsť k infekcii kožou alebo črevnou mikroflórou. Intraabdominálny absces môže vzniknúť aj ako komplikácia po operáciách v brušnej dutine.

Rizikové faktory

Najčastejšími rizikovými faktormi pre vznik vnútrobrušného abscesu sú stavy, ktoré vedú k perforácii (prasknutiu) dutých orgánov. Tieto stavy možno kategorizovať ako prirodzene sa vyskytujúce alebo iatrogénne (navodené lekárom). Medzi najčastejšie neiatrogénne stavy patria vrodené gastrointestinálne, urologické alebo gynekologické anomálie, divertikle na čreve (časté u starších ľudí), abdominálna penetrujúca trauma, hernie a zrasty. Najbežnejšími lekárskymi zákrokmi, ktoré sú spojené s rizikom vnútrobrušného abscesu sú gastrointestinálna endoskopia a chirurgické zákroky na gastrointestinálnych, urologických alebo gynekologických orgánoch. 

Príznaky

Vnútrobrušný absces sa prejavujú mnohými rôznymi spôsobmi. Ak sú súčasťou primárneho zápalového procesu, ako je divertikulitída, pankreatitída alebo apendicitída, abscesy často vedú k nejasným abdominálnym ťažkostiam. Často so sprievodnou horúčkou a leukocytózou. Podobne pacienti s abscesmi pečene a sleziny majú nevýrazné symptómy s možnou lokalizovanou bolesťou brucha a organomegáliou. 

Ťažké je hodnotiť pacientov so zápalovým ochorením čriev, funkčnými transplantáciami solídnych orgánov alebo akoukoľvek inou formou liekmi navodenej imunosupresie, pretože nemusia mať vôbec žiadne špecifické symptómy. 

Diagnostika 

Po dôkladnej anamnéze a fyzikálnom vyšetrení, je počítačová tomografia (CT) dôležitou súčasťou diagnostiky. Ak je CT kontraindikované, môže sa ako alternatíva použiť ultrazvuk alebo magnetická rezonancia. Po potvrdení alebo podozrení na absces by sa mala vykonať aspirácia (odobratie malého množstva vzorky) peritoneálnej tekutiny.

Liečba

Po stanovení diagnózy by sa mali vykonať prípravy na odstránenia infikovaného materiálu. Odstránenie abscesu je možné perkutánnou (cez kožu) drenážou a umiestnením katétra. V niektorých prípadoch si stav vyžaduje otvorenú chirurgickú operáciu, najmä pri abscesoch, ktoré sú na ťažko dostupných miestach. Keďže sa jedná o bakteriálnu infekciu, súčasťou liečby je aj antibiotická terapia. V závislosti od celkového stavu pacienta sa podáva aj symptomatická liečba na zlepšenie celkového klinického stavu. 

Prognóza

Ak sa intraabdominálny absces lieči primerane a včas, prognóza je dobrá.

Tieto dobré výsledky pravdepodobne súvisia so skutočnosťou, že samotná tvorba abscesu naznačuje, že došlo k silnej imunitnej odpovedi a že infekcia už bola prirodzene potlačená. 

Prevencia

Prevencia musí byť zameraná na základné rizikové faktory. Prirodzene sa vyskytujúce rizikové faktory možno ovplyvniť napríklad diétnymi opatreniami na zníženie rizika divertikulitídy. Pokiaľ ide o iatrogénnu infekciu, správna a presná sterilná chirurgická technika znižuje pravdepodobnosť pooperačných abscesov, ale nedokáže im úplne zabrániť.