Synkopa, či kolaps je náhle vzniknutá, krátkodobá strata vedomia, spojená s padaním. Vzniká v dôsledku nedokrvenia mozgu (zníženej perfúzie). Tento stav býva bez následkov. Trvá niekoľko desiatok sekúnd a spontánne sa upraví, keď sa prekrvenie mozgu v ležiacej polohe zvýši. 

Ak sa jedná o synkopy, ktoré sa často opakujú, môžu pacientovi znížiť kvalitu života a taktiež sa zvyšuje riziko vzniku zlomenín či poranenia hlavy. Synkopa je závislá aj od pohlavia - vyskytuje sa častejšie u žien. Veľké množstvo „nevinných“ kolapsov sa odohráva hlavne v letnom období, kedy je pacient vyčerpaný z veľkého tepla, alebo je dehydratovaný.

Typy: 

1. Reflexná – môže byť vazovagálna (dysfunkcia blúdivého nervu), situačná (v dôsledku tlaku pri kašli, kýchaní, močení), karotická, neuralgická
2. Ortostatická – pri dlhom státí
3. Postprandiálna – pokles systolického tlaku po jedle
4. Kardiogénna – delíme ju ešte na mechanickú – napr. chlopňové chyby, a arytmogénnu – pri poruchách srdcového rytmu (komorové tachykardie, choroba sínusového uzla)
5. Vaskulárna – vzniká pri prasknutí aorty (disekcii), migréne, kompresii dolnej dutej žily v tehotenstve 

Pridružené príznaky

• bledosť
• potenie (pot je studený)
• nevoľnosť
• točenie hlavy
• pocit na vracanie
• rozmazané videnie

PRVÁ POMOC 

Pokiaľ dôjde k omdleniu, je potrebné pacienta nechať ležať v horizontálnej polohe a zdvihnúť mu nohy. Ak sa nachádza padajúci v našej blízkosti, snažíme sa ho zachytiť a zmierniť tým jeho pád. Je nutné taktiež zistiť či nejde o zástavu obehu, v tomto prípade začíname oživovanie (KPR). Treba pamätať najmä na to, že pri synkope sa človek väčšinou do pár sekúnd sám preberie a začne reagovať, taktiež má hmatný pulz a sám spontánne dýcha. Po prebratí by sa pacient nemal pokúšať hneď prudko vstávať, najprv by sa mal po chvíli posadiť a až neskôr pomaly postaviť. 

DIAGNOSTIKA A LIEČBA

Návšteva lekára býva opodstatnená najmä u pacientov, ktorých synkopy trápia opakovane. Diagnostika pozostáva zväčša z anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia a EKG záznamu. 

Hospitalizácia pacienta so synkopou je odporúčaná v týchto prípadoch:

•  synkopa vzniknutá pri námahe 
•  synkopa vedúca k nejakému poraneniu
•  náhla smrť v rodinnej anamnéze pacienta
•  častá synkopa
•  EKG abnormality srdcového rytmu
•  známe/predpokladané srdcové ochorenie

Najvýznamnejšie je zistiť a liečiť základnú chorobu pacienta, ktorá synkopu spôsobila, najmä ak sa jedná o ochorenie kardiovaskulárneho systému. Liečba sa teda odvíja od typu synkopy (čo ju vyvolalo) a následne sa podľa závažnosti uskutoční buď neinvazívna liečba prostredníctvom liekov, alebo invazívna liečba (katetrizácia, implantácia kardiostimulátora).