Alergická, alebo anafylaktická reakcia je náhla príhoda, ktorá môže skončiť smrťou. Môže sa vyskytnúť aj u pacienta, u ktorého nebola predtým prítomná žiadna alergia. V rámci prednemocničnej starostlivosti nie je dôležité rozlíšiť, či ide o alergickú, anafylaktoidnú alebo anafylaktickú reakciu, ani nie je dôležité čakať na rozvoj príznakov. Nutné je v každom prípade začať liečbu čím skôr podľa prevažujúcich príznakov. 

ALERGICKÁ REAKCIA – je to prehnaná alebo neprimeraná odpoveď organizmu na alergén. Môže ísť o bežne vyskytujúce sa látky v prostredí, ktoré za normálnych okolností nie sú pre človeka škodlivé. 

ANAFYLAXIA – ide o ťažší stupeň alergie. Môže mať výrazný dopad na mnohé orgánové sústavy a zároveň prebieha intenzívnejšie ako alergia. Má zvyčajne genetický základ a reakcia prebieha cez imunoglobulíny typu IgE. 

ANAFYLAKTOIDNÁ REAKCIA – podobá sa anafylaxii. Na jej vzniku sa na rozdiel od anafylaxie neuplatňujú protilátky skupiny IgE (imunoglobulíny). Látky typické pre reakciu sa vylučujú pomocou degranulácie žírnych buniek a bazofilov.

ANAFYLAKTICKÝ ŠOK – najťažšia forma anafylaxie, ktorá bezprostredne ohrozuje život. Ide o náhlu zmenu cirkulácie, dochádza k poruche prekrvenia a tým aj k zníženému okysličeniu tkanív a životne dôležitých orgánov. 

Najčastejšie spúšťače anafylaxie:

• potraviny – orechy, vajcia, čokoláda, ryby, jahody, citrusy
• lieky – proti bolesti, transfúzia, kontrastné látky
• jedy hmyzu – včela, osa, sršeň
• antibiotiká – penicilíny, cefalosporíny alebo tetracyklíny
• anestetiká – lidokaín alebo prokaín
• kontaktné alergény – napríklad latex
• fyzikálne alergény – chlad/teplo
• pele burín, tráv a stromov

Príznaky 

Prejavy anafylaktickej reakcie závisia od množstva a miesta uvoľnenia histamínu, od typu alergénu a aj od miesta vstupu alergénu do organizmu. V priebehu sekúnd až minút dochádza k vazodilatácii, teda rozšíreniu ciev a k zvýšenej permeabilite (priepustnosti). Plazma sa vo výraznej miere dostáva mimo ciev, čo vedie k „zahusteniu“ krvi (hemokoncentrácia), objem krvi je nižší (hypovolémia) a srdce začne kompenzovať tento stav tým, že začne rýchlejšie pracovať (tachykardia). Priedušky sa zúžia (bronchokonstrikcia), zvýši sa pľúcny cievny odpor a dochádza k dychovej nedostatočnosti. Prejavy môžeme rozdeliť podľa orgánových sústav:

1. Dýchací systém – dráždenie na kašeľ, zachrípnutie, sťažené dýchanie, pocit prítomnosti cudzieho telesa, nádcha, typicky vodnatá, časté kýchanie.
2. Tráviaci trakt – pocit na vracanie, vracanie, bolesti brucha pripomínajúce koliku, nutkanie na stolicu, hnačka. 
3. Koža a sliznice – červený výsev na koži alebo slizniciach, svrbenie, urtika (žihľavka), opuchy, nadmerné slzenie očí. 
4. Kardiovaskulárny systém – búšenie srdca, zrýchlený tep, nízky tlak, arytmie. 
5. Močovo – pohlavný systém – obličková kolika, sťahy svalstva maternice. 
6. Nervový systém – kŕče, poruchy vedomia, nepokoj, zmätenosť, poruchy správania.

Prvým prejavom bývajú najčastejšie zmeny na koži, ktoré sa manifestujú pocitom tepla v oblasti tváre, úst, hrudníka alebo dlaní a chodidiel. Typicky býva prítomné svrbenie, no ani to nemusí byť vždy prítomné. Rýchlo nastupuje pocit sťaženého dýchania, niekedy kašeľ alebo zachrípnutie. Prítomné môže byť aj sťažené prehĺtanie. Oči môžu byť červené a prítomné býva nadmerné slzenie. 

Rozlišujeme dve fázy anafylaktickej reakcie: 

1. VČASNÁ FÁZA – do 60 minút. Napriek liečbe sa po jej odznení dostaví po 3 až 20 hodinách fáza oneskorená. 
2. ONESKORENÁ FÁZA – má podobné prejavy ako včasná fáza a oneskorené príznaky ustupujú do 24 hodín. 

PREDLEKÁRSKA PRVÁ POMOC

Zahŕňa prvú pomoc pred príchodom posádky ZZS:

1. Zastavenie prieniku potencionálneho alebo poznaného alergénu, ak to situácia umožňuje. 
2. Odstránenie žihadla, je nutné sa vyvarovať stláčaniu. Použiť lokálne chladenie miesta ľadom.
3. Proti šoková poloha na chrbte na zemi, dolné končatiny zdvihnuté o 30 cm nad podložku. Ak je sťažené dýchanie tak zvolíme polohu v polo sede. 
4. Ak je zastavenie obehu – začíname KPR – kardiopulmonálnu resuscitáciu. 

Ak je k dispozícii proti šokový balíček pre alergika, je nutné aplikovať EpiPen! (Adrenalín). Ide o automatickú injekciu, ktorá sa podáva pri alergickej reakcii. Pacient si ju sám dokáže aplikovať do stehna. Injekcia obsahuje štandardnú dávku adrenalínu a je na jedno použitie. Injekcia sa podáva pod 90° uhlom a 5 sekúnd sa pridrží a aplikuje sa dávka. 

V nemocnici sa podáva ako prvé adrenalín cez žilový vstup, v prípade nedostatku času je možné ho podať aj do svalu. Najrýchlejšie účinok po aplikácii do svalu nastupuje po vpichu do ramena. Následne sa podávajú antihistaminiká a kortikoidy, ich efekt sa dostavuje za dlhší čas. Aplikuje sa kyslík a podľa potreby sa zabezpečuje umelá pľúcna ventilácia.

Ak sa u pacienta vyskytla alergická reakcia v akejkoľvek forme je dôležité konzultovať imuno-alergológa na zváženie ďalšieho postupu z dlhodobého hľadiska. Ak je to nevyhnutné a pacientovi hrozí anafylaktická reakcia pri opakovanom kontakte s alergénom, pacientovi sa predpíše EpiPen a inštruuje sa ako ho správne použiť. Najvhodnejšou prevenciou anafylaktického šoku je vyhýbať sa známym alergénom a ak je to nevyhnutné vždy nosiť so sebou predpísaný EpiPen.