Nadmerná spavosť, odborne nazývaná hypersomnia, je porucha spánku, kvôli ktorej má pacient ťažkosti s každodenným fungovaním a pociťuje chronickú únavu, ktorá môže vyústiť do život ohrozujúcich udalostí. Človek sa cíti malátny a nevyspatý, a to väčšinou aj napriek dostatočnému spánku počas noci. Je to však prirodzené, pokiaľ tomu predchádzalo opačné obdobie s nedostatkom spánku. 

Tento stav je častejší u žien ako u mužov, vo veľkej časti diagnostikovaný v adolescentnom veku alebo u mladších dospelých (17 – 24 rokov). U žien sa príznaky môžu zhoršiť v čase pred menštruáciou.

Hypersomniu delíme na idiopatickú, primárnu a sekundárnu.

• idiopatická – zvýšená spavosť bez zjavnej príčiny
• primárna – ak je hypersomnia hlavným ochorením, či už z neurologických príčin alebo ako symptóm narkolepsie
• sekundárna – dôvodom je iné ochorenie, ako napríklad depresívny syndróm, sclerosis multiplex, toxická závislosť na alkohole/drogách, užívanie niektorých liekov

Akí pacienti sú v rizikoví?

Riziko vzniku hypersomnie predstavujú tieto ochorenia:

•  syndróm spánkového apnoe (krátkodobé zastavenie dýchania v noci, časté prebúdzanie sa)
•  ochorenia obličiek
•  kardiálne ochorenia 
•  anémia
•  otras mozgu
•  epilepsia
•  depresia
•  demencia
•  znížená funkcia štítnej žľazy
•  podvýživa
•  narkolepsia
•  encefalitída
• meningitída
•  ochorenia centrálneho nervového systému

Časté užívanie utlmujúcich látok (benzodiazepíny, tricyklické antidepresíva, niektoré antihistaminiká), pitie alkoholu či fajčenie so sebou nesie taktiež toto riziko.

Aké sú príznaky hypersomnie? 

Hlavným príznakom je neustála denná spavosť. Pacient s hypersomniou je schopný prespať aj viac ako 11 hodín denne, pričom po zobudení únava stále pretrváva.

Ďalšie príznaky: 

•  pomalé myslenie a reč
•  zhoršená pamäť
•  úzkosť
•  nervozita
•  málo energie
•  neschopnosť udržať pozornosť
•  bolesť hlavy
•  znížený apetít
•  ťažkosti s prebúdzaním sa
•  v niektorých prípadoch halucinácie

Diagnostika

Hypersomnia je stav, ktorý si vyžaduje komplexné vyšetrenie, a preto by sme návštevu lekára pri daných príznakoch nemali odkladať. Odborník v spánkovom laboratóriu sa v rámci anamnézy bude pýtať na spánkové návyky, prípadný spánok počas dňa, prítomnosť spavosti po jedle a pridružené ochorenia. 

Ďalšie vyšetrenia, ktoré môžu lekárovi dopomôcť určiť presnú diagnózu sú: CT hlavy, polysomnografia, test mnohonásobnej spánkovej latencie (MSLT), test udržania bdelosti (MWT).

Liečba

Pri sekundárne vzniknutej nadmernej spavosti je prioritná liečba základného ochorenia. Každá zvolená liečba by mala byť sprevádzaná aj snahou pacienta o dodržanie tzv. spánkovej hygieny, teda optimálne podmienky pre spánok a relaxačné cvičenia. Niekedy sa odporúča pacientovi aj psychoterapia, ktorá môže ísť ruka v ruke s prípadnou farmakoterapiou, ktorú určí lekár. Pomôcť môže aj úprava životného štýlu.