Bolesť bedier je v populácii častým príznakom a máva mnoho príčin. Bolesť sa v tomto prípade vzťahuje na okolie bedrových kĺbov, pričom však môže túto oblasť presahovať. Jej pôvod býva najčastejšie spojený s ochorením pohybového aparátu. Podstatné je určenie charakteru bolesti. Môže sa jednať o bolesť vzniknutú náhle, postupne sa rozvíjajúcu alebo spojenú s konkrétnou pohybovou činnosťou.

Pravdepodobnosť jej výskytu sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom. Zvýšenú náchylnosť k tomuto príznaku môžu mať taktiež ľudia s nesprávnymi pohybovými návykmi, ktoré vytvárajú nadmernú záťaž práve na bedrové kĺby. 

Príčiny

Artróza bedrového kĺbu patrí medzi najviac sa vyskytujúce príčiny tohto typu bolesti. Ide o nezápalové ochorenie kĺbovej chrupavky pričom dochádza k jej postupnej degenerácii. K opotrebovaniu kĺbu môže dôjsť už v pomerne skorom veku, najmä podľa množstva rizikových faktorov (vysoká nesúmerná záťaž kĺbu, drobné úrazy, genetická predispozícia a pod.). Prvými príznakmi môžu byť najmä s pohybovou aktivitou spojené pociťovanie bolesti. Neskôr bolesť pretrváva aj v pokoji a zvyšuje sa jej intenzita. 

Zápalové ochorenia kĺbov medzi ktoré radíme napríklad reumatoidnú artritídu alebo ankylozujúcu spondylitídu. Pre tento typ ochorení postihnutie bedrových kĺbov nie je jediným a typickým príznakom. Ich začiatok sa zväčša najskôr prejaví v iných častiach tela, avšak bolesť bedier môže byť u pacienta taktiež časom prítomná. Častejšie sa s ňou stretávame pri ankylozujúcej spondylitíde. 

Špecifickými príčinami zápalu môžu byť tiež infekcie. Ide o závažné stavy pri ktorých je potreba okamžite vyhľadať pomoc lekára. Ich príznakmi sú napríklad:

• silná bolesť
• stuhnutosť
• opuch
• začervenanie pokožky
• zvýšenie teploty

Iným zápalovým ochorením je burzitída. Tento zápal sa netýka postihnutia kĺbovej štrbiny ale burzy, čo je vačok vyplnený tekutinou, nachádzajúci sa v blízkosti kĺbu.

Úrazy sú ďalšou početnou a veľmi variabilnou kategóriou možných príčin. Úrazom nemusí byť postihnutý iba samotný kĺb ale aj svaly, šľachy a iné väzivové štruktúry, zabezpečujúce správnu pohybovú funkciu kĺbu. 

Jednu z rizikových skupín v tomto prípade predstavujú starší ľudia. Je to dôsledkom prirodzených degeneratívnych zmien, ktoré postupne u každého prebiehajú, ale dajú ovplyvniť. Dôležitými preventívnymi opatreniami sú dostatočná pohybová aktivita (platí že pohybová aktivita aj v mladšom predstavuje vynikajúci ochranný faktor) a správna výživa (najmä dostatok vápnika a vitamínu D). 

Druhou rizikovou skupinou sú športovci. Problémom u nich je najmä vysoké zaťaženie a často k vlastným schopnostiam neadekvátne vykonávanie rôznych cvikov. Výsledkom býva natiahnutie alebo natrhnutie svalov a šliach v oblasti bedier. 

V najhorších prípadoch úrazov dochádza k zlomeninám, natrhnutiu šliach a svalov, poškodeniu chrupavkovitého okraja kĺbovej jamky (labrum acetabuli) alebo vykĺbeniu.

Iným prípadom je tiež osteonekróza. Presnú príčinu vzniku nepoznáme, môže vznikať tiež po úrazoch ale aj po podávaní niektorých liekov. Jej dôsledkom je odumretie a vážna deformácia kosti.  

Liečba 

U nezávažných príčin niekedy postačí aj domáca liečba, ktorá zahŕňa obmedzenie činností vyvolávajúcich bolesť a užívanie voľne dostupných liekov proti bolesti. Pri poškodeniach svalov a šliach môže pomôcť aplikácia studeného obkladu a protizápalové lieky. 

Všeobecne sa odporúča redukcia hmotnosti u pacientov s nadváhou alebo obezitou. U športovcov prispôsobenie športovej činnosti na šetrnejší variant akým je plávanie a vyhýbanie sa napríklad behu po tvrdom povrchu alebo z kopca. 

Pri silnejšej, nemiznúcej a najmä náhle vzniknutej bolesti je namieste návšteva lekára. Lekár zväčša odporučí vykonanie diagnostických zobrazovacích metód (napr. röntgen). Na ich základe navrhne liečebný postup a poučí pacienta o jeho prognóze a ďalších možnostiach. Pri zlomeninách v oblasti bedrového kĺbu je indikovaný chirurgický zákrok.