Dlhodobá domáca oxygenoterapia (DDOT) - liečba kyslíkom je efektívna liečebná metóda určená pre pacientov s pokročilými chronickými ochoreniami pľúc alebo srdca, ktoré spôsobujú trvalú dýchavičnosť. Terapia spočíva v pravidelnom inhalovaní kyslíka doma, čím sa zlepšuje okysličenie krvi a kvalita života pacienta. Liečbu predpisuje a kontroluje odborník na ochorenia pľúc, teda pneumológ.

Význam 

Ochorenia, u ktorých možno domácu oxygenoterapiu využiť sú najmä tie, ktoré súvisia so zhoršením okysličovania krvi v pľúcach - na mysli máme ochorenia pľúcneho tkaniva (pokročilé formy CHOCHP, choroby súvisiace s väzivovatením pľúc) a ochorenia srdca (obvykle ťažké formy srdcového zlyhávania).

Princíp

Podstatou terapie je prístroj, ktorý funguje na elektrinu a vytvára z vodnej nádrže vzduch s koncentrovaným kyslíkom. Ten vháňa cez tenkú hadicu do kyslíkovej masky alebo kyslíkových okuliarov (2 trubičky nasadzujúce sa do nosných dierok), ktoré má pacient nasadené na tvári. Vzhľadom na istú dráždivosť koncentrovaného kyslíka je súčasťou prístroja zvlhčovač, ktorý zvyšuje obsah vodných pár vo vdychovanom vzduchu. Vlhký vzduch je chorým lepšie tolerovaný. pokiaľ ide o hlučnosť prístroja, tak pri moderných typoch sa udáva hluk podobný chladničke.

Výhody

Pokročilé fázy mnohých ochorení srdca a pľúc sú prakticky neriešiteľné a podávanie vysokopercentného kyslíka je tak jedinou možnosťou, ako chorým zaistiť dostatočné okysličenie krvi a zaistiť im tak aspoň trochu kvalitný život bez dýchavičnosti.

Nevýhody

Istou nevýhodou je nutnosť spolupráce pacienta. Aby mala liečba zmysel, musí byť prístroj zapnutý cca 16 hodín denne (vrátane doby počas spánku). Pacient teda trávi dve tretiny dňa napojený na prístroj. Trochu pomáha dĺžka spojovacej hadice, ktorá môže byť až okolo 15 metrov a zaisťuje tak pomerne voľný pohyb po byte. Nedá sa zabudnúť ani na fakt, že pacienti využívajúci domácu oxygenoterapiu bývajú dýchaviční do tej miery, že z bytu na žiadne väčšie vzdialenosti rovnako vychádzať nemôžu.

Nesmieme zabudnúť ani na relatívne vysokú cenu prístroja. Je síce pravdou, že nemocnice tieto prístroje vlastnia a môžu ich zapožičať, nie je ich však k dispozícii až také veľké množstvo, a preto ich využitie schvaľuje zdravotná poisťovňa. Ako dôležitú podmienku ich zapožičania musí pacient spĺňať isté kritériá a obvykle musí úspešne prejsť tzv. kyslíkovým testom. Ten preukáže, že mu inhalácia kyslíka skutočne pomáha a pritom neškodí. Zároveň poisťovne poväčšine prípadov prístroj nepreplácajú fajčiarom.