Lieková idiosynkrázia je nepredvídateľná reakcia organizmu na podanie lieku, ktorá nesúvisí s dávkou a nie je klasickou alergiou. Takáto reakcia vzniká v dôsledku genetických faktorov jedinca, ktoré spôsobujú neštandardnú odpoveď na liek. Liečba spočíva v odstránení alebo nahradení daného lieku a v hľadaní alternatívnych možností liečby.

Mechanizmus vzniku:

Mechanizmus vzniku spočíva vo vrodených odlišnostiach v metabolizme alebo v odpovedi imunitného systému. Liek môže ovplyvniť špecifický enzým v pečeni, ktorý v dôsledku genetickej mutácie funguje u konkrétneho pacienta abnormálne. Tým dochádza k tomu, že liek sa buď metabolizuje príliš pomaly, alebo naopak veľmi rýchlo, čo spôsobuje hromadenie toxických metabolitov alebo nevhodnú koncentráciu lieku v krvi. Iným mechanizmom je stav, keď telo omylom považuje liek za hrozbu a reaguje naň spôsobom, ktorý vedie k nepriaznivým vedľajším účinkom.

Príznaky:

Klinický obraz liekovej idiosynkrázie je veľmi rozmanitý, pretože reakcia môže zasiahnuť rôzne orgány a systémy. Môže sa prejavovať ako vyrážka, horúčka, zápal vnútorných orgánov (napr. hepatitída), hematologické zmeny alebo závažné systémové reakcie, ako je anafylaxia. Symptómy závisia od konkrétneho lieku a individuálnej reakcie organizmu pacienta. 

Diagnostika:

Diagnostika je náročná a často sa zakladá na vylučovacej metóde. Po vylúčení iných možných príčin symptómov, ako sú infekčné choroby alebo autoimunitné reakcie, lekári zisťujú, či symptómy súvisia s určitým liekom. Na podporu diagnózy sa používajú špecifické testy, ako sú genetické testy na identifikáciu predispozície a laboratórne testy na zistenie prítomnosti toxických metabolitov. 

Terapia:

Liečba spočíva v okamžitom vysadení podozrivého lieku. Ďalej môže byť potrebné podávať podporujúcu liečbu, ktorá zahŕňa antihistaminiká, kortikosteroidy alebo imunosupresíva na zmiernenie zápalovej reakcie.