Lymfatické uzliny patria k obrannému systému organizmu. Ich úlohou je zachytiť a zistiť prítomnosť telu cudzích látok, ktoré sú napríklad súčasťou nebezpečných mikroorganizmov. Následne sa bunky imunitného systému, tvoriace veľkú časť lymfatickej uzliny, podieľajú na vytvorení efektívnej obrannej odpovede. Jej výsledkom je nielen eliminácia škodcu ale aj tvorba protilátok a imunitnej pamäte. 

Zväčšené lymfatické uzliny (odborne lymfadenopatia) sú z tohto dôvodu pomerne častým nálezom najmä pri infekčných ochoreniach. Ich zväčšenie však môže znamenať aj prítomnosť vážnejšej choroby a preto je nutné ich vyšetrenie lekárom, poprípade realizácia ďalších diagnostických postupov. 

Lokalizácia lymfatických uzlín

Lymfatické uzliny tvoria spolu s lymfatickými cievami zložitý systém, ktorým prúdi lymfa. Okrem spomenutej obrannej úlohy, funguje tento systém ako drenáž tkanív a lymfa sa neskôr vlieva do žilovej krvi. 

Toto sú niektoré z typických lokalizácií, kde sú zväčšené uzliny dobre hmatateľné:

• Uzliny hlavy a krku: v okolí uší, záhlaví, pod sánkou, pod bradou, pred a za kývačom hlavy, nad kľúčnou kosťou 
• Uzliny v pazuchovej jame 
• Uzliny v oblasti slabín 

Zväčšenie uzliny v netypickej lokalizácii značí pre patologickú uzlinu. Zväčšenie uzlín môže byť prítomné aj na rôznych miestach naraz, čo býva dôsledkom systémového ochorenia.

Platí že vďaka prirodzenému prúdeniu lymfy sa zväčšia najprv blízke uzliny, ktorými sa lymfa odvádza z ložiska postihnutého zápalom alebo nádorovým ochorením. Preto sú aj niektoré lokalizácie zväčšených uzlín typické pre určité ochorenia. 

Zväčšené uzliny najmä pri nádorových ochoreniach (napr. lymfóm) dokážu zároveň utláčať štruktúry a orgány vo svojej blízkosti, čo môže mať rozmanité klinické prejavy. Takáto situácia často nastáva pri zväčšených uzlinách v hrudníku a bruchu, kde nie sú hmatateľné, ale ich prítomnosť prezrádza napríklad útlak ciev, opuch, bolesť alebo porucha správnej funkcie blízkeho orgánu. 

Vlastnosti zväčšenej uzliny

Sú dôležité z hľadiska posúdenia možnej príčiny zväčšenia uzlín a je treba im venovať náležitú pozornosť a dôkladné vyšetrenie zo strany lekára. 

Veľkosť uzliny zohráva dôležitú úlohu najmä v tom, že ide o prvý znak, ktorý si pacient všimne a privedie ho k lekárovi. U dospelých ľudí by väčšina uzlín nemala byť hmatateľná, avšak prevažuje názor že uzlina do približne 1 cm, najmä na obvyklých miestach a ktorá sa v čase nemení, sa nepovažuje za patologickú. U detí sú zväčšené uzliny častejšie a sú sprievodným príznakom infekčných ochorení, pretože reagujú vo väčšej miere. 

Zväčšené uzliny, ako reakcia na boj organizmu s infekciou, sa po prekonaní ochorenia samé vrátia do pôvodnej veľkosti. Tento proces môže trvať aj niekoľko týždňov a neznamená nič závažné.

Zväčšené uzliny dlhšie ako 2-3 týždne a také, ktoré sa postupne zväčšujú a nie sú spojené s nijakými inými prejavmi infekcie, vyžadujú neodkladnú návštevu lekára a vykonanie potrebných diagnostických testov. 

Bolestivosť je znakom, ktorý pomáha rozlíšiť či je uzlina zápalového pôvodu. Platí že bolestivé, zväčšené uzliny svedčia skôr pre infekčnú povahu ochorenia. Nebolestivá zväčšená uzlina nás môže nasmerovať k úvahe o ďalších ochoreniach, vyžadujúcich podrobnejšie vyšetrenie. 

Konzistencia a pohyblivosť uzlín sú podstatné vlastnosti, ktoré lekár musí pri vyšetrení posúdiť. Mäkšie elastické a pohyblivé uzliny majú obvykle zápalový a infekčný pôvod. Naopak tuhé uzliny, nasadajúce pevne na spodinu, teda s obmedzenou pohyblivosťou, svedčia skôr pre nádorové ochorenia. Takéto patologické uzliny bývajú taktiež nebolestivé a môžu sa nachádzať aj zoskupené a pospájané, tvoriac tzv. pakety. 

Príčiny zväčšených lymfatických uzlín

Najčastejšou príčinou zväčšenia uzlín sú práve už spomenuté infekčné a zápalové ochorenia. Môže sa jednať o málo závažné lokálne infekcie, nevyžadujúce žiadnu špecifickú liečbu, až po život ohrozujúci stav. Je preto potrebné komplexné zhodnotenie všetkých príznakov a údajov od pacienta. 

Pôvodcami takýchto ochorení môžu byť vírusy, baktérie, huby, parazity alebo prvoky. Zväčšenie uzlín sa však môže vyskytovať aj pri neinfekčných, teda autoimunitných ochoreniach, alebo ako reakcia na podanie liekov či vakcín. 

Najviac obávanými chorobami v spojitosti so zväčšenými uzlinami sú nádorové ochorenia. Tie môžu vychádzať priamo z buniek nachádzajúcich sa v uzlinách, napríklad lymfómy, alebo sú zväčšené uzliny príznakom šírenia sa nádorového ochorenia lymfatickým systémom z miesta jeho prvotného vzniku.  

Diagnostika 

Zväčšené lymfatické uzliny sa najskôr zhodnotia pohľadom a pohmatom. Dôležité taktiež je ich posudzovanie v spojení s poskytnutými údajmi od pacienta (cestovanie do zahraničia, nedávne zranenie, prítomnosť iných príznakov a pod.). Neskôr možno pristúpiť k ďalším pomocným vyšetreniam medzi ktoré patria: 

• Ultrasonografia 
• CT, MR a ďalšie zobrazovacie metódy (PET)
• Biopsia a histologické vyšetrenie (vykonávané pri podozrení na zhubný pôvod zväčšenej uzliny) 

Cieľom diagnostiky je teda najmä vylúčenie závažných, život ohrozujúcich ochorení a správne nasmerovanie terapeutického procesu na príčinu ochorenia.