Hibernovaný myokard je stav srdcového svalu, pri ktorom je znížená jeho schopnosť kontrakcie v dôsledku dlhodobej nedostatočnej dodávky kyslíka a živín. Tento stav je však reverzibilný – keď sa prietok krvi obnoví, napríklad pomocou revaskularizačného zákroku (napr. bypass alebo angioplastika), funkcia myokardu sa môže výrazne zlepšiť.

Mechanizmus vzniku:

V situácii, keď je srdcový sval dlhodobo vystavený nízkemu prívodu kyslíka a živín, kvôli čiastočnému zúženiu koronárnych tepien, sa rozvíja hibernovaný myokard. Aby sa zabránilo nezvratnému poškodeniu a bunkovej smrti, myokard sa adaptuje na znížený prísun kyslíka tým, že zníži svoju kontraktilitu a spotrebu kyslíka. Tento proces chráni srdcové bunky pred úplnou nekrózou. Myokard si zachováva len minimálnu funkciu potrebnú na prežitie buniek, čo vedie k zníženej schopnosti kontrakcie, ale bunka nie je úplne neaktívna ani odumretá. Ak dôjde k obnoveniu normálneho prietoku krvi, hibernovaný myokard môže obnoviť svoju normálnu kontraktilnú funkciu.

Príznaky:

• bolesť na hrudi
• dýchavičnosť 
• znížená tolerancia námahy
• pocit búšenia srdca (palpitácie)
• známky srdcového zlyhania

Terapia:

Liečba hibernovaného myokardu sa zameriava na obnovu dostatočného prívodu krvi do postihnutého srdcového tkaniva a zlepšenie jeho funkcie. Základom je revaskularizácia, ktorá môže byť dosiahnutá pomocou koronárnej bypassovej operácie (CABG) alebo perkutánnou koronárnou intervenciou (PCI), ako je balónková angioplastika a zavedenie stentu. Tieto zákroky obnovujú prietok krvi cez zúžené alebo upchaté koronárne tepny, čo umožňuje hibernovanému myokardu získať späť svoju kontraktilnú schopnosť. Dôležitú úlohu má aj farmakoterapia, z ktorej sa využívajú lieky na zníženie ischémie, ako sú betablokátory, ACE inhibítory, antagonisty kalciových kanálov a nitráty.