Príčiny

Inzulínová rezistencia je klasická civilizačná choroba, ktorej hlavné rizikové faktory sú obezita, s ňou súvisiaci metabolický syndróm a nedostatok fyzickej námahy. Najmä nedostatok pohybu prudko znižuje vnímavosť tkanív voči inzulínu. S obezitou úzko súvisí nevhodné stravovanie s vysokým príjmom tučných jedál a jednoduchých cukrov (sladené nápoje, sladkosti). Riziko postupného rozvoja inzulínovej rezistencie rastie s vekom a nepochybne je tu aj istá genetická zložka – niektorí ľudia majú na vznik inzulínovej rezistencie genetické predpoklady. Je dôležité si uvedomiť, že vznik inzulínovej rezistencie je dlhodobý proces, ktorý nevznikne cez noc. Na druhej strane ide však o stav, ktorý sa dá v mnohých prípadoch aj bez liekov spomaliť, či priamo zvrátiť. 

Prejavy a komplikácie 

Samotná inzulínová rezistencia sa nijako neprejavuje, nepríjemné sú až jej dôsledky. Hyperglykémia sa postupne zhoršuje, prechádza do cukrovky 2. typu a vedie k jej komplikáciám. Pankreas je „tlačený“ k vyššej produkcii inzulínu, čo ju namáha a dlhodobo zvýšená koncentrácia inzulínu tiež nie je práve zdravá. Inzulín totiž vyvoláva pocit hladu a priberá sa kvôli nemu viac na váhe. Postihnutý človek je ohrozený ďalším rozvojom vyššie spomínaného metabolického syndrómu, ktorého je inzulínová rezistencia pevnou súčasťou, a výrazne sa zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych komplikácií (ischemická choroba srdca, mozgová mŕtvica).

Rezistencia tukového tkaniva voči inzulínu sa prejavuje zníženým vychytávaním mastných kyselín z krvi. Mastné kyseliny teda zostávajú v krvi, zrýchľujú proces aterosklerózy a jej komplikácií. Po mnohých rokoch trvania tohto stavu sa môže pankreas vyčerpať a to spôsobí postupný pokles tvorby inzulínu. Nedostatok inzulínu a zároveň odolnosť tkanív proti jeho účinku potom pochopiteľne hladinu krvného cukru ďalej zvyšuje. Ide o klasický bludný kruh. 

Diagnostika

Priamo diagnostikovať inzulínovú rezistenciu je možné (rôzne testy s priamym zisťovaním koncentrácie inzulínu v krvi), ale v bežnej praxi to nerobíme a skôr ju odhadujeme v rámci diagnostiky porušenej glukózovej tolerancie a diagnostiky diabetu 2. typu.

Liečba

Základom prevencie a liečby je dostatok pohybu, zdravé stravovanie a prevencia a/alebo liečba obezity. Je udávané, že pokles váhy iba o 10% má u obézneho človeka výrazný vplyv na zníženie inzulínovej rezistencie a znižuje riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenie. Ale pretože užívať tabletky je pre mnohých ľudí samozrejme pohodlnejšie, máme aj lieky priamo znižujúce tkanivovú inzulínovú rezistenciu. Tieto lieky patria do skupiny perorálnych antidiabetík, ktoré sa podávajú ľuďom s diabetom 2. typu. Prvou využitou a doteraz veľmi obľúbenou zlúčeninou tohto typu je tzv. metformín.